Burcujúca, výbušná a zároveň nežná, členitá aj priamočiara. Existuje veľa prívlastkov, ktoré by som mohol použiť pre hudbu trojice Shallov. Ich hudba je čokoľvek, len nie povrchná, ako sa nás pokúša zavádzať ich názov. Len nedávno vyšiel artový videoklip k skladbe Refrain, v ktorom spojili svoj hudobný prejav s vizuálnym cítením koncepčného umelca Jaka Užoviča. Výsledkom ich spolupráce je zmyselná kompozícia s konkrétnym obsahom a, povedzme, intelektuálnym presahom.

Singel je súčasťou ich poslednej štúdiovej nahrávky Coexist, Refrain, ktorá vyšla pod hlavičkou slovenského nezávislého labelu Weltschmerzen. Nielen o novej nahrávke a spomínanom videu sme sa porozprávali so spevákom, gitaristom a skladateľom Viktorom Orim a Jakom Užovičom, ktorý stojí za pôsobivým vizuálom. Kapela Shallov si prešla aj jednou personálnou zmenou, ktorá ju do budúcnosti navždy zmení. 

Nedávno ste odohrali rozlúčkový koncert s bubeníkom Erikom Bachorcom, ktorý s vami hral od úplných začiatkov kapely. Kto ho nahradil, čo sa tým zmení a ako to vyzerá s plánmi, koncertmi a celkovou budúcnosťou Shallov.?

Viktor: Odchod Erika bol celkom výrazný zásah do života kapely a to, čo sme spolu tvorili, sa tým dosť narušilo. Rozlúčili sme sa však dôstojne so vzájomným pochopením. V podstate to bol prirodzený rozchod, Erik už jednoducho nemal v živote toľko priestoru, koľko skupina vyžadovala a v jednom momente tie kompromisy s ostatným životom už boli preňho neudržateľné. Začali sme skúšať s Antonínom Kropáčkom, ktorý okamžite prijal príležitosť, hoci s veľkým rešpektom, pretože sa niektorých skladieb vyslovene bál, aj keď je to vynikajúci bubeník.

Nevnímam ho ale ako náhradu za Erika, pretože všetko, čo vzniklo počas hrania s ním, vzniklo úplne prirodzene a autenticky. Skladby sme tvorili výhradne len v skúšobni spolu, nahrávali si ich na telefón a na ďalšej skúške sme ich posúvali ďalej.  My sme sa v podstate naučili hrať spolu a vedeli sme hrať viacmenej len to, čo sme tvorili. No a Tonda je úplne iný hudobník, hrá v niekoľkých projektoch a ako sám tvrdí, "chce hrať všetko". Skúšame staré skladby a už teraz je jasné, že budú znieť trochu inak. My ich chceme jednak zachovať, ale snažíme sa mu aj nechať voľnú ruku. Momentálne sa teda sústredíme na koncerty v lete, väčšinu skladieb zrejme zahráme naposledy a potom sa pustíme do práce na novom materiáli. Uvidíme, ako to bude prebiehať, zrejme to bude iný proces, menej náhodný, čo má svoje výhody, ale zrejme na úkor spontánnosti, s ktorou sme skladali doteraz.

Mali sme možnosť vidieť váš ostatný klip ku skladbe Refrain, na ktorom ste spolupracovali s konceptuálnym umelcom Jakom Užovičom. Ako k tejto spolupráci došlo?

K Jakovej práci som sa dostal zhruba pred rokom, bola to videoinštalácia s názvom Mathereal. Páčila sa mi jeho estetika aj myšlienkové pochody za jeho tvorbou, cítil som tam potenciál, že by sme si mohli v spolupráci rozumieť. Krátko potom som ho náhodne stretol a oslovil na ulici, že sa mi páči jeho práca a že by sme sa niekedy mohli stretnúť.  Pôvodne som chcel použiť práve kostým z toho projektu, ktorý som videl, ale nemal som jasné predstavy, ako to spraviť a hlavne mi ani vôbec nešlo o to, aby to bolo podľa mojich predstáv, ale naopak, čakal som, ako zareaguje a s čím príde on.

Skladba vtedy ešte nebola nahraná v štúdiu a nechcel som mu posielať nehotové inštrumentálne verzie, takže sme sa skôr bavili v abstraktnej ideovej rovine. On potom prišiel s tým, že svoju starú prácu recyklovať nebude a začal pracovať úplne autonómne na novom projekte a keďže som videl, že k tomu pristúpil s nasadením a nadšením, vôbec som nemal potrebu do procesu zasahovať, čo ma veľmi teší.

Určite si sa už niekde vyjadril k obsahu videa, mohol by si to urobiť aj pre nás alebo ste už všetko vyjadrili v oficiálnej anotácii z tlačovky k tomuto dielu?

V tej anotácii sme to napísali najlepšie, ako sme vedeli, ale práve nedávno som čítal úryvok z novej knihy od Briana Loweryho s názvom Selfless: The Social Creation of "You", ktorý samozrejme úplne iným jazykom riešil (aj) to, čo sa podľa mňa snaží artikulovať skladba Refrain a vlastne aj Coexist. Takže čitateľom odporúčam hľadať odpovede a ďalšie otázky napríklad tam.

Jak, čo forma tohto videa? Mohol by si našim čitateľom a aj mne objasniť jednotlivé prvky, s ktorými sa pracovalo?

Jak: Video sa skladá z performatívnej časti, v ktorej sa zobrazujú umelecké výkony a vizuálne efekty, ktoré sa postupne prelínajú do naratívu o identite jedinca. Táto zložka zahŕňa analýzu o tom, ako sa formuje identita a ako sú naše vnútorné ja a naše vnímanie seba navzájom ovplyvňované a v tomto kontexte sa skúma vzťah medzi vnútorným subjektom a našou interioritou, pričom sa hĺbavo preskúmavajú prepojenia medzi týmito dvoma aspektmi našej bytosti. Sú to prvky komunikácie a vzťahov medzi sebou a ostatnými. Prvky, ktoré nás prepájajú a v ktorých sa hľadáme. Symbolika plachty a oranžovej je všadeprítomná. Oranžová je varovná, ale zároveň je to farba, ktorá nás do niečoho núti a pozýva.

Čo tanec ako jeden z prvkov vo videu? Kto je tanečník?

Je to Kristian Šmelko a nejedná sa ani tak o tanečníka, ako skôr o performera, ktorý aktívne pôsobí na umeleckej scéne. Čo ho vystihuje, je azda jeho vlastné bio. Hanblivý a dlhodobo nešťastne zamilovaný básnik s dušou punkáča a častou potrebou rebelizovania, hyperbolizovania a dramatizovania svojich prác, momentálne študujúci intermédiá na VŠVU. Vo svojej tvorbe sa primárne venuje audio-vizuálnym dielam a performatívnemu umeniu v kombinácii s textom. Pri tvorení ho inšpiruje každodennosť, zvuky, nepodchytenosť vlastných emócií, nechuť stereotypu, potreba hľadania neobyčajného inputu v ten najobyčajnejší moment a to najpodstatnejšie – prekonávanie vlastných psychických i fyzických hraníc.

Máte v pláne ďalšiu spoluprácu? 

Viktor: Jak práve pracuje na krátkom filme, do ktorého ma pozval spracovať hudobno-zvukovú zložku. Ešte som to nevidel, takže som sám zvedavý, ale rozhodne sa na to teším.

Video si vraj videl prvýkrát iba pár dní pred jeho premiérou, takže si celý proces tvorby nechal na ľuďoch, ktorí na ňom pracovali. Bol tento vabank prejavom plnej dôvery alebo v tom mohlo byť aj niečo iné? Nemal si čas alebo si sa chcel nechať prekvapiť? Ako to bolo?

Ono sa to stalo viac-menej spontánne. Jakub chcel mať najskôr niečo postrihané a pripravené a až potom mi to ukázať a ja som bol samozrejme zvedavý aj na pracovné verzie, ale zasahovať som do toho nechcel, aby som nenarušil jeho prácu. Vždy to odkladal, pretože mi chcel ukázať vždy ešte o trochu lepšiu verziu, až som mu napokon povedal, že si to pozriem, až keď to bude hotové.

Dôveroval som mu a chcel som, aby to bola jeho práca. Keby som to videl, začal by som sa k tomu vyjadrovať a už by sa ma nezbavil. Ja som zvyčajne "control-freak" a v poslednej dobe som si o niečo viac uvedomil, že to vie byť škodlivé, tak som si veľmi rád vyskúšal nechať rozhodnutia na druhých a vôbec to neľutujem, práve naopak, mám z toho oveľa lepší pocit. Nevnímal som túto spoluprácu ako prácu na zákazku, síce sme ju iniciovali my až keď bola skladba napísaná, ale ako rovnocennú kolaboráciu. Pre niekoho to môže byť jedno a to isté, určite aj veľa iných videoklipov vzniklo tak, že mal autor voľnú ruku, a predsa sú odkomunikované ako "Official music video", no pre mňa je ten rozdiel vo formulácii dôležitý.

Jak, ako sa ti pracovalo v rámci hudobného materiálu Shallov. a aký máš celkovo vzťah k ich hudbe? 

Jak: Super! Ich hudba obsahuje mnoho detailov, ktoré vytvárajú bohatý a komplexný zvukový obraz. Je plná prekvapivých prvkov, nečakaných zvratov a originálnych kombinácií.

Ako hudba celkovo vplýva na tvoj život a umenie a ako moc sú si blízke? 

Kreatívna a experimentálna hudba ma inšpiruje a ovplyvňuje počas procesu tvorby svojou jedinečnou atmosférou a nekonvenčným prístupom k zvukom či kombináciou zvukov, ktoré sú nezvyčajné alebo provokatívne.

Zaujal ma obal albumu Coexist, Refrain. Je to už tradične výtvarná abstrakcia. Čo by si k nej povedal a kto je autor?

Viktor: Autorom je náš dlhoročný priateľ Michal Fízik, ktorý bol aj finalistom Maľby roka 2019. Takže evidentne skvelý maliar a pre nás výborný človek. On nám kedysi aj organizoval koncerty v Banskej Bystrici, kým tam žil. Má rád našu tvorbu a podporuje nás. Na jednom z tých koncertov sa zoznámil s našou kamarátkou a Erikovou spolužiačkou zo strednej, s ktorou neskôr roky žil v Prahe. Takže aj jemu vlastne nepriamo naša skupina zmenila život, ten rozmer je teda silno osobný, okrem toho, že sa nám jeho tvorba páči.

Aj na predošlom albume Compress, Expand sme použili práve jeho maľbu, šlo o rovnaký formát - dve desaťminútové skladby vydané na desaťpalci. V oboch prípadoch som ho oslovil s konkrétnou maľbou, ktorú som chcel použiť. V prvom prípade to bolo náhodou, keď som jeho maľbu videl v jeho byte, kde sme po jednom koncerte v Prahe spali. V tomto prípade som zase chcel podporiť tú podobnosť, keďže obsahovo aj formálne tento album nadväzuje na ten predošlý. Nikto z našej skupiny sa mimochodom príliš vizuálnou estetikou nezaoberá, nemôžem povedať, že by ktokoľvek z nás mal v tomto smere kultivovaný cit a vkus, ale všetci sme radi, že tam je práca niekoho, koho uznávame a máme radi.

Na zadnej strane obálky Coexist, Refrain je AI reinterpretácia pôvodnej Michalovej maľby cez Stable Diffusion, nie je tam nejaký vážny symbolický zámer, ale baví ma, že open source AI dnes nabúravajú predstavy o ľudskej genialite a originalite, ktoré sú samozrejme konštantne nabúravané už minimálne od postmoderny. Samozrejme sa "bavíme" len z pozície nenahraditeľných, keďže AI nedokáže byť "slovenskou garážovou kapelou so svetovým zvukom". Ľudské príbehy sú nevyhnutnou súčasťou umenia a, ako sa hovorí, umelca od umeleckého diela nie je možné oddeliť, a to je dobre. To sa však zrejme netýka úžitkového umenia a teda sú tu určite mnohé závažné otázky v súvislosti s AI, ktoré sa nás netýkajú. Alebo sa nás budú týkať neskôr, ale o tom si nedovolím mudrovať.

Ste fanúšikmi vizuálneho umenia, čo by ste odporučili naštudovať či pozrieť si v rámci vašich súčasných obľúbencov? 

Viktor: Aktuálnu výstavu Michala Fízika v bratislavskom Pistoriho paláci a galériu Rare, ktorú spoluzriaďuje Jak Užovič. Mimo kamarátskej bubliny prehľad nemám, nevenujem sa tomu takmer vôbec. Ešte sa však teším na festival Tehláreň, kde budeme v lete hrať a okrem hudby tam bude mnoho vizuálneho umenia.

Minulý rok sme hrali na Hradbách Samoty, kde sú každý rok taktiež vystavované výtvarné diela. V roku 2021 bol tento festival v Moravanoch nad Váhom, kde bola veľká výstava pod názvom Artrooms, čo bol projekt, ktorý začal pôvodne tiež v rámci tohto festivalu, ale neskôr sa osamostatnil a funguje naďalej autonómne. Pre mňa to bola asi najzaujímavejšia výstava, akú som zažil. A rozhodne odporúčam aj študentský projekt Sirotinec v Modre, kde sme taktiež hrali na vernisáži alebo projekt Osvit, ktorý vedie v Bratislave Richard Hronský, ktorý mimochodom nedávno vydal aj skvelý ambient/elektronický album.

Jak: Rozhodne by som odporučil tvorbu sochára Juraja Rattaja, zakladateľ Hotdock gallery v Petržalke. Jeho umelecké diela sú unikátne a určite stoja za pozornosť. Okrem toho odporúčam sledovať a navštíviť malé galérie, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, pretože ponúkajú širokú škálu zaujímavých výstav a umeleckých diel. V Bratislave je veľa takýchto malých galérií, ako napríklad Fotoport, Galéria Medium, T3 - kultúrny prostriedok, Zahorian & Van Espen a mnohé ďalšie, ktoré sa zameriavajú na rôzne druhy umenia, vrátane performance, maľby, sochárstva a iných médií.

Viktor, ty si celkom činný, čo sa týka hudby. Okrem Shallov. sa venuješ jednej zatiaľ iba skúšobňovej kapele, produkoval si nejakú hudbu do divadla či do krátkeho filmu a predpokladám, že sa stále snažíš vzdelávať ohľadom produkcie. Dá sa od teba v budúcnosti očakávať nejaký projekt mimo Shallov.?

Viktor: Práve teraz pracujeme na jednom albume s kamošmi Berlin Manson, už je takmer hotový a hrozne sa na to teším. Nahral som tam bicie a s Patrikom sme to dali dokopy produkčne, teraz je v rukách Jakuba Spiszaka, ktorý to mixuje a ešte zopár skladieb musíme dokončiť, vyjde to snáď pred letom. S produkciou mimo živého kapelového sveta mám zopár skúseností, no vzdelávaním by som to však rozhodne nenazval. Pracoval som na jednom krátkom filme a nedávno na divadelnej inscenácii a boli to skvelé skúsenosti, chcel by som v tom pokračovať a verím, že budem mať viac príležitostí.

Baví ma pracovať s niekým alebo pre niekoho, rozoberať nápady s ďalšími ľuďmi, nechať sa ovplyvniť alebo sa hádať. A baví ma tiež pracovať s fixným deadlinom. Motivuje ma, keď viem, že máme cieľ a že na tom ďalším ľuďom záleží. Mňa vo všeobecnosti neláka pracovať osamote, aj preto si zatiaľ neviem predstaviť tvorivý proces, ktorý by som robil úplne sám a "pre seba". Okrem toho si vo voľnej tvorbe stále predstavujem živú kapelu a to hlavne kvôli bicím, to je pre mňa úplne najdôležitejší nástroj, ktorý ma stále fascinuje a na ktorom všetko stojí. Aj keď si nejaké veci nahrám doma a spravím k nim nejaké bicie na počítači, stále uvažujem nad tým, ako to bude fungovať naživo. Ale taktiež si rád predstavujem, že by bolo raz všetko úplne inak.

Je nejaký konkrétny žáner, do ktorého by si rád zabŕdol?

Viktor: Pravdupovediac neuvažujem v žánroch, ale skôr o nástrojoch. Jedna z vecí, po ktorej som dlho túžil a možno stále túžim, je hrať a tvoriť s niekým, kto vie naozaj dobre hrať na klavír. A rád by som raz hral so ženským hlasom, takže ideálne s klaviristkou so širokým rozsahom hlasu.

Okrem toho dúfam, že si raz nájdem viac času na syntetizátory a drum machine. Ani v tomto prípade neuvažujem nad žánrom, ale skôr nad procesom, čiže hrať naživo a plynule na strojoch, aby som bol schopný aspoň do istej miery ich ovládať tak, že by som s tým bol spokojný. Pár takých momentov som už zažil a verím, že sa k tomu ešte dostanem. Nemám nijak jasnú predstavu o obsahu ani koncept, práve naopak, ide mi o náhody a spontánne rozhodnutia. To si však vyžaduje práve tie schopnosti. Aspoň tak si to predstavujem.

Čo by si mali dať naši čitatelia rozhodne do playera, čo vás dvoch v poslednej dobe uchvátilo z hudobného sveta?

Viktor: Spomeniem len pár vecí z posledného obdobia. Pred pár dňami som bol nadšený zo Sarahsson, koncom apríla bude hrať v T3 (vyšlo to tak, že je to už dnes, pozn. red.). Ten kolektív hrozne uznávam, pretože to robia podľa mňa veľmi rozhľadení, citliví ľudia a veľmi sa mi páči, akým odvážnym a zároveň dostupným spôsobom. Okrem toho určite všetko, čo vychádza pod vydavateľstvom Weltschmerzen, ktoré vydáva aj nás. Som nadšený, koľko dobrých albumov za pomerne krátky čas vydali a som naozaj veľmi hrdý, že tam patríme tiež. Posledne ma najviac zaujal asi posledný album Niny Pixel a úplne nový album od Zaffer 9.

Okrem toho som sa nedávno zaľúbil do tvorby Pan Daijing, ale najviac do albumu z roku 2017, takže nič čerstvé. Naživo ma hrozne nadchla Nina Kohout. Aby som ale spomenul aj nejakú gitarovú hudbu, keďže sa to odo mňa možno očakáva, tak práve vďaka Jakubovi som sa dostal k Archive, čo je síce stará záležitosť, ale doteraz ma úspešne obchádzala. A teda ešte nový album od The Psychotic Monks a ešte kapela Messa, ktorú mi nedávno poradil Tomáš z 52 Hertz Whale. A ak niekto potrebuje do života dobré emoviolence, tak Nuvolascura. 

Jak: Môj osobný playlist už dlhé roky obnáša kapely ako je napríkla islandské zoskupenie Múm či kapela Archive z Británie alebo vynikajúci českí WWW. 

A čo by si mali rozhodne naši čitatelia rozhodne prečítať? 

Viktor: Neviem, čo by mal kto prečítať, ale ja som posledné mesiace čítal hlavne Marka Fischera, Ericha Fromma a Milana Kunderu.

Jak: Super krátku knižku, ktorá zaberie len deň, s názvom Svet vnímania od Maurice Merleau-Ponty.

Autor: Renat Khallo