V slovenských kinách môžete od dnes (15.2.) vidieť dlho očakávaný prvý hraný film o legende reggae hudby Bobovi Marleym. O deň skôr, v stredu 14. februára, sa v Cinemaxe v bratislavskom Bory Malle uskutočnilo predpremiérové premietanie pre partnerov a pozvaných hostí.
Zúčastnili sa ho aj niektoré známe tváre slovenskej hudobnej scény ako spevák Robo Opatovský, členovia skupiny Medial Banana Pokyman a Matej Krivánek, či speváčka Kristína Tran, ktorá rovnako ako "banáni" prišla na film s partiou ľudí okolo festivalu Uprising. Ten je na Slovensku prirodzeným partnerom filmu, keďže aj vďaka nemu patrí u nás reggae medzi najpopulárnejšie hudobné žánre mimo mainstreamu.
Jeden a pol roka v živote legendy
Režisér filmu Reinaldo Marcus Green, ktorý má za sebou úspešné sfilmovanie príbehu otca najslávnejších tenisových sestier Williamsových (Kráľ Richard: Zrodenie šampióniek, 2021), sa vo filme Bob Marley: One Love zameral na krátke ale veľmi zásadné a intenzívne obdobie v živote zbožňovanej reggae ikony. Počas necelého roka a pol prežil spevák na Jamajke vo svojom dome pokus o vraždu, presťahoval sa spolu s kapelou do Londýna, kde nahral jeden zo svojích najúspešnejších a najlepších albumov Exodus, absolvoval úspešné európske turné, plánoval vystúpenia v Afrike a dozvedel sa svoju diagnózu rakoviny, na ktorú o pár rokov neskôr zomrel.
Všetko to viac-menej rámcujú dva špeciálne koncerty na rodnom ostrove – Smile Jamaica v decembri 1976 a One Love Peace Concert v apríli 1978, ktoré boli pokusmi zjednotiť občianskou vojnou zmietanú krajinu prostredníctvom reggae hudby. Práve Bob Marley bol hlavnou osobnosťou, ktorá mala svojimi vystúpeniami ľudí a politikov primäť k mieru. Dnes vieme, že sa to napriek symbolickému zjednoteniu lídrov dvoch súperiacich politických strán celkom nepodarilo a násilie na Jamajke pokračovalo aj roky po Marleyho triumfálnom návrate domov. Vo filme však tento moment slúži ako čiastočný "happy end" pred tým, než sa v následných titulkoch dočítame o spevákovej smrti vo veku 36 rokov (11.5.1981).
Film je príjemnou oddychovkou plnou nesmrteľných piesní, na ktorú pokojne môžete vziať aj svoje násťročné deti. Jediné, čo im zrejme bude treba vysvetľovať, je takmer neustále prítomný dymový opar. To však k reggae umelcom patrí a film je v tomto smere úplne realistický a autentický.
Celkovo ale Green snímku o Bobovi Marleym nakrútil ako "rozprávku pre dospelých" plnú posolstiev mieru, lásky a odpustenia bez zbytočného "rýpania sa" v kontroverznejších zákutiach jeho života, ako boli cudzoložstvo či odmietanie lekárskej starostlivosti. V podstate mu postavil filmový pomník, v ktorom je s výnimkou jednej-dvoch scén celý čas vykreslený ako hrdina a poloboh, ktorému sa napriek nie vždy logickému konaniu nikto neodváži niečo vyčítať alebo mu akokoľvek protirečiť.
Zdroj: CinemArt SK
Keď je hudba viac ako príbeh
Po zhliadnutí filmu pochopíte slová režiséra, ktorý o výzve natočiť životopisnú snímku o Bobovi Marleym povedal: "Ako natočiť film o niekom, o kom si každý myslí, že ho pozná? Pre mňa nebol ani tak dôležitý scenár filmu, ale práva na Marleyho piesne, a teda možnosť mať ich vo filme. Sú kľúčom k pochopeniu jeho neuveriteľného života."
Film skutočne pôsobí tak, že hudba je v ňom dôležitejšia ako samotný príbeh. Scenár písali štyria ľudia, no zjavne ani v prezentovaní verejne známych skutočností nemali úplne voľné ruky. Je to zrejme daň za to, že za súhlas s použitím hudby boli medzi producentmi filmu aj Marleyho manželka Rita spolu s ich synom Ziggym a dcérou Cedellou.
Zapojenie rodiny do tvorby životopisných filmov o slávnych umelcoch je nepochybne v mnohom prínosné, no tu sa zdá, že Rita Marley mala v rozhodovaní o výslednej podobe filmu až príliš veľké slovo. Vďaka tomu je popri samotnom Bobovi v podstate jedinou postavou filmu, ktorá je naozaj vykreslená ako charakter, na ktorom divákovi záleží. Britská herečka Lashana Lynch ju zahrala vynikajúco, a práve záblesky intímnej rodinnej drámy patria vo filme – mimo hudobných "hurá momentov" v štúdiách a na pódiách – medzi najsilnejšie scény. Žiaľ, táto línia nie je dostatočne rozvinutá, a tak po filme zostáva o vzťahu Boba a Rity viac otázok ako odpovedí.
Zdroj: CinemArt SK
Po celý čas Marleyho pobytu v Londýne je pritom cítiť, že s rastúcou slávou sa spevákova blízkosť k manželke vytráca. Napriek tomu sa o jeho mimomanželských dobrodružstvách vo filme dozvedáme až od nej samotnej, keď mu to z ničoho nič vyhodí na oči počas jeho vlastnej nezmyselnej žiarlivostnej scény.
Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že práve v období, ktoré snímka zachytáva, mal spevák vzťahy aj s inými ženami, najmä s jazzovou hudobníčkou a kráľovnou krásy Miss World 1976 Cindy Breakspeare. Kráska, ktorá v júli 1978 porodila spevákovho najmladšieho syna Damiana Marleyho, sa síce vo filme objavila (hrá ju Umi Myers), no je to postava, ktorá tam jednoducho iba je – bez toho, aby sa akokoľvek prejavilo, že ide o jednu z Marleyho mileniek. V podstate divák, ktorý o jeho osobnom živote veľa nevie, pri sledovaní filmu pravdepodobne vôbec netuší, o koho ide. A takýchto nevýrazných postáv je žiaľ vo filme viacero.
Najväčším paradoxom je v tomto kontexte scéna, keď Bob Rite po jej príchode do Londýna predstavuje zamilovanú skladbu Turn Your Lights Down Low. Ide o jeden z najintímnejších momentov filmu, pri ktorom dojatá Rita manželovi hovorí, aby si nikdy nenechal vziať túto stránku svojej tvorby – keďže v čase tvorby albumu Exodus bol inšpirovaný prevažne spoločensko-politickými turbulenciami. V skutočnosti pritom túto pieseň nenapísal pre ňu, ale práve pre svoju vtedajšiu milenku Cindy. Rita, ktorá bola backing vokalistkou v Marleyho kapele, dokonca v jednom dokumente priznala, že skladbu v tom čase odmietala spievať.
Možno je vo filme aj viac žien, s ktorými spevák v reálnom živote niečo mal, no ani ony zbytočne nezasahujú do deja a nekazia tak Marleyho auru. Tvorcovia ho vo filme predstavujú hlavne ako geniálneho hudobníka a textára, vášnivého fanúšika a hráča futbalu, a mierotvorcu plného viery a ideálov. Iba vo vzťahu s Ritou sa vo filme na pár chvíľ zo všetkými obdivovaného mesiáša zmení na obyčajného muža s vlastnými pochybnosťami a obavami.
Zdroj: CinemArt SK
Aj preto si snímka po premiére vyslúžila vo svetových médiách horšie recenzie, než by si možno zaslúžila. Napriek slabšiemu scenáru, resp. finálnemu strihu, ktorý ponúka trochu viac hĺbky aspoň vďaka niekoľkým retrospektívnym pohľadom do Marleyho detstva a dospievania, sa ale prvý filmový portrét jamajskej legendy oplatí vidieť. Scény zachytávajúce tvorbu pesničiek s kapelou The Wailers stoja za to, medzi top momenty filmu patrí spontánne obývačkové jamovanie pri vzniku skladby Exodus, či závan neodolateľnej mladíckej energie, keď začínajúci The Wailing Wailers predstavili producentovi Clementovi "Coxsone" Doddovi v jeho štúdiu v Kingstone skladbu Simmer Down, ktorá sa následne stala ich prvým hitom.
Mladšiu krátkovlasú verziu Boba Marleyho vo "flashbackoch" do minulosti stvárnil Quan-Dajai Henriques, väčšinu filmu ho však hrá Kingsley Ben-Adir. Talentovaný britský herec má síce dosť rozdielne črty tváre a bez dredov a briadky by sa na speváka vôbec nepodobal, no jamajský dialekt patois zvládol skvele, v častiach venovaných tvorbe pesničiek sa predviedol aj ako hudobník a spevák (koncertné verzie samozrejme znejú vo filme s originálnym Marleyho spevom) a verne zahral aj Bobove charakteristické frenetické prežívanie hudby na pódiu. Ben-Adirov herecký výkon nemožno hodnotiť inak ako kladne a aj vďaka nemu film napriek kritikám odporúčam. V neposlednom rade si dali tvorcovia záležať aj na lokáciách a kulisách – či už na Jamajke v Marleyho dome, v uliciach Kingstonu alebo v Londýne, v štúdiách a koncertných sálach – snímka verne replikuje miesta skutočných udalostí.
Film Bob Marley: One Love zo života hudobnej legendy "vystrihol" veľmi zaujímavé obdobie, o ktorom sa po zhliadnutí filmu chcete dozvedieť viac. Najmä, ak nie ste skalnými fanúšikmi umelca, ktorí majú všetky reálie dávno naštudované. No takých zrejme na Slovensku veľa nie je, takže v tomto smere film popri zábavnej funkcii plní aj osvetový účel. A ak sa vám po hranom filme zachce trochu dokumentaristiky s väčším množstvom faktov a výpovedí, pokračovať môžete filmom Marley od režiséra Kevina Macdonalda z roku 2012.
Autor: Patrik Marflák
