Kapela Slniečko hrajúca folk rock s punkovým nasadením a prvkami world music a gypsy soundu vydáva najnovší album Falošne, ale s citom. Názov dokonale vystihuje filozofiu kapely, ktorou je nebrať hudbu ani seba samých príliš vážne. Sympatickým hudobníkom sa to darí už 32 rokov a aj vďaka tomu si vytvorili neveľkú, ale oddanú základňu fanúšikov.
"Všetky naše albumy boli nominované na Grammy, ale nakoniec nič nevyhrali, lebo porota nerozumela textom v nárečí, ktoré nechápe nikto, kto sa narodil ďalej ako 25 km od svetoznámeho kúpeľného mesta Piešťany. Po každom albume, ktorý sme vydali, sme čakali, že sa staneme konečne slávni. Stal sa opak: boli sme neznámejší a neznámejší. Verme, že tentokrát tomu bude inak," hovorí s úsmevom líder kapely Slniečko Peter Remiš.
Uvedenie albumu Falošne, ale s citom do života sa uskutoční už tento piatok 19. júna v Piešťanskom pivovare. Krstným otcom bude známy slovenský herec Ady Hajdu a ako hudobný hosť sa predstaví Philippe Belraux z Belgicka so svojím českým bandom. Vstup na koncert je zdarma.
Od indiánov a kovbojov po Slniečko
Keď sa na jeseň v roku 1983 partia kamarátov stretla na svojej prvej zvukovej skúške, nikto nepredpokladal, že o 32 rokov neskôr budú v júni 2015 ako jedna z najzaujímavejších folkrockovo-punkových kapiel na Slovensku krstiť svoj v poradí už ôsmy album. Medzitým však museli prejsť dlhú cestu, ktorej začiatky siahajú hlboko do minulého storočia. Toto je ich verzia príbehu:
"Zakladajúci členovia skupiny, Michal Urban a Peter Remiš, sa v 60. rokoch stretli v Trebaticiach pri hre na indiánov a kovbojov. V puberte založili niekoľko hudobných dvojíc, pričom Michal hral na harmoniku a Peter, známejší ako Punto, imitoval spev a hru na gitaru. Spočiatku sa volali Tom & Jerry, potom Simon & Garfunkel, neskôr sa preslávili ako Paul McCartney a John Lennon. V 80. rokoch prerušili hudobnú kariéru a strávili dve sezóny v cirkuse Berousek, kde cez deň kydali hnoj zo sloních voliér a po večeroch vystupovali ako komická dvojica Gulička & Hranáčik. V polovici 80. rokov sa znovu vrátili na hudobnú scénu so skupinou Punto & rybacé hlavy, ktorú komunistickí reformátori rýchlo premenovali na nič neznamenajúce Slniečko. Tomuto názvu museli zostať verní, lebo Slniečko sa stalo populárnou krčmovou kapelou v celom okrese Piešťany, kde umelci nakoniec zakotvili, aby mohli zadarmo popíjať."
Hneď od začiatku sa špecifická hudobná produkcia, ale najmä texty spievané v írečitom trnavskom nárečí a reflektujúce "bežný život dedinského pracujúceho ľudu", stali jednými z hlavných poznávacích znakov kapely. Sami členovia o sebe hovoria, že sú hudobní samouci, tí odvážnejší na seba prezrádzajú aj to, že nepoznajú noty, tento fakt ale nič neuberá na autenticite a sile ich hudobných výpovedí. Práve naopak - robí ich o to nezameniteľnejšími.
V súčasnosti kapela po viacerých personálnych zmenách hrá v zložení Peter Remiš (spev, akustická gitara), Michal Urban (akordeón, ústna harmonika), Robert Gajdošík (bicie), Ladislav Svitek (gitary, mandolína, ústna harmonika), Marián Mišík (basová gitara, kontrabas) a prvá dáma kapely Bárbara Baros pôvodom z Portugalska (husle). Za vyše tri desaťročia nahrali niekoľko osobitých albumov: Burgynová kampan (1991), Hudba pre ožralých slonov (1992), ktorý vyšiel neskôr v CD reedícii s ich azda najznámejšou pesničkou Ludevít Štúr, ďalej Žuvačková mafia (1998) s textami Daniela Heviera, Bašavel (2003), bootleg Slniečko 1983-89 (2003), Odpočúúúvaj v pokoji (2006) a Bekot & Bakot (2013).
Pripomeňte si staršie skladby Slniečka:
Informácie a foto redakcii Hudba.sk poskytla Beata Rožárová za Pavian Records.
Súvisiaci interpreti: Slniečko
