Vo veku 65 rokov vo štvrtok večer, krátko pred 21:00 zomrel známy slovenský režisér Jozef Bednárik. Podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Petry Stano Maťašovskej bolo dôvodom úmrtia vážne metabolické a kardiálne zlyhanie.
"UNB túto smutnú správu oznamuje po dohode s pozostalou rodinou a vyjadruje úprimnú sústrasť. Jozef Bednárik bol hospitalizovaný v UNB od pondelka 19. augusta. Jeho stav bol od začiatku veľmi vážny. Ležal na ARO (anesteziologicko-resuscitačné oddelenie, pozn. red.) v umelom spánku," uviedla Stano Maťašovská.
Podľa informácií portálu Topky.sk bol kolaps Jozefa Bednárika súborom viacerých okolností. Režisér mal silnú cukrovku a dlhodobé problémy s krvným tlakom. Ako prezradili jeho kolegovia, už v nedeľu sa necítil najlepšie. Ich návrhy, že ho vezmú do nemocnice, však odmietal.
"S úľakom, neveriacky a s hlbokým zármutkom v duši sme prijali správu o náhlom odchode nášho kolegu, priateľa, herca a výnimočného režiséra Jožka Bednárika," píšu jeho kolegovia z Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre, v ktorom dlhé roky pôsobil. Spomínajú naňho nielen ako na herca, režiséra, scenáristu, ale aj "skvelého človeka, zábavného spoločníka a gurmána života".
"Poznala som ho 45 rokov. Vždy som ho obdivovala, že sa v lete zobral a s jednou košeľou a trenkami prešiel všetky dostupné divadlá, kde sa len dalo. To bola jeho vášeň. Nemal vlastný život, jeho životom boli ľudia v divadle. Na javisku, za oponou i v hľadisku. Zvláštny pocit, keď odchádza jeden z mojej generácie," napísala na sociálnej sieti Facebook herečka a politička Magda Vášáryová.
Život zasvätil divadlu a hudbe
Jozef Bednárik sa narodil 17. septembra 1947. Absolvoval strednú umelecko-priemyslovú školu potom vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Eruptívnosť hereckého prejavu podporenú hektickou gestikuláciou a dynamickým pohybom uplatnil najmä v komediálnom repertoári. Po desaťročnom hereckom pôsobení však svoj talent a schopnosti venoval najmä réžii. V 70. rokoch v rodnej obci Zeleneč založil a viedol Divadlo Z, ktoré priviedol na vrchol ochotníckej slávy a ktoré zožalo úspech všade, kde účinkovalo. Neskôr režíroval v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre, kde inscenoval okolo 40 titulov. "Bol obrovský pedant a profesionál, prísny aj cieľavedomý umelec, obdarený niekoľkonásobnou dávkou talentu, pracovitosti a imaginácie. Skromný, vtipný, ironický, krásne zábavný, milovník kníh, hudby a ciest - skutočná osobnosť slovenskej kultúry," spomínajú na Bednárika kolegovia z nitrianskeho divadla.
V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom na Novej scéne, ktorá uviedla za jeho pôsobenia štvoricu muzikálových titulov (Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť). Súčasne pravidelne spolupracoval aj s opernými divadlami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Významný bol jeho vstup do oblasti opernej réžie v SND, kde má na konte diela ako Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky, Don Quichotte, Don Giovanni, Turandot alebo Majstrovská lekcia Marie Callas, za ktoré dostal ocenenie Dosky za najlepšiu réžiu sezóny 2002. V Opere SND sa veľkému diváckemu ohlasu tešili ním režírované opery Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné. Okrem ceny Dosky získal počas svojej kariéry aj mnohé ďalšie ocenenia - Ceny Literárneho fondu, Krištáľové krídlo, Cenu za celoživotné dielo Literárneho fondu, Cenu Pavla Straussa či Cenu Tatra banky.
Svojou nekonvenčnosťou si podmanil operu a balet na scénach národných divadiel, odštartoval éru muzikálu na Slovensku aj v Čechách a stal sa muzikálovou režijnou stálicou. Vo Východoslovenskom štátnom divadle režíroval muzikály Sweet Charity a Oliver!, v Divadle Andreja Bagara v Nitre zas hry Fidlikant na streche, Grék Zorba, Kabaret, Divotvorný hrniec, či prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala. Uplatnil sa aj v Prahe, kde na scéne Národného divadla režíroval aj päť baletných titulov (Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan) či operu Romeo a Júlia, ktorú na Festivale hudobného divadla ocenili ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali na Cenu Alfréda Radoka. Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy aj ako muzikálový režisér (Rusalka, Dracula a Monte Cristo Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa, ako aj Angelika Michala Davida).
Popritom hosťoval na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Veľkej Británii, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách. Na festivale v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu – Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery Slovenského národného divadla (SND). Odchod z režisérskeho postu pred 4 rokmi korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré robil, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.
Televízni diváci ho mohli spoznať aj ako šarmantného porotcu v tanečnej súťaži Let's Dance, v úlohe hádača v zábavnej šou Kto hovorí pravdu?, či ako ukecaného a večne usmiateho glosátora v programe Legendy popu. Okrem toho bol aj predsedom poroty v súťaži Muzikálový talent a podieľal sa na dramaturgii Muzikálového festivalu v Brusne, ktorého aktuálny ročník sa uskutoční už tento víkend. Podľa organizátorov bude venovaný práve spomienke na jednu z najväčších osobností slovenskej muzikálovej tvorby.
Jeho veľkou vášňou bol šansón a splneným snom Šansónový klub Jozefa Bednárika, ktorý fungoval pravidelne v reštaurácii v bratislavskom Starom meste či v divadle Nová scéna, no niekoľkokrát ho "priniesol" aj do iných slovenských miest. V nadväznosti na tento projekt sa tento rok v júli v jednom z hotelov pri Dunaji dvakrát pod jeho taktovkou uskutočnil šansónový festival.
Nová kniha s názvom Jozef Bednárik sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk
Nedávny rozhovor s Jozefom Bednárikom o jeho "dôchodkových" aktivitách:
(z archívu Rádia Devín)
Zdroj: SITA, TASR, Osobnosti.sk, archív Hudba.sk
Foto: TASR/Henrich Mišovič
