Ak bol album The Next Day, ktorým sa Bowie v roku 2013 po desaťročnej odmlke vrátil na scénu, za niečo kritizovaný, tak to bol na jeho pomery príliš konzervatívny rockový sound, obyčajnosť pesničiek a absencia experimentov. Nový album s názvom Blackstar bude iný, a prvý singel naznačuje, že uspokojí práve tých, pre ktorých má byť hudba objavným zážitkom.

Že odvaha zásadne meniť smer svojej tvorby mu nechýba ani v dôchodkovom veku, dokázal David Bowie už minulý rok skladbou Sue (Or in a Season of Crime), ktorá bola bonusom na kariéru mapujúcej výberovke Nothing Has Changed. Ťaživou atmosférou a jazzom nasiaknutá odbočka od jeho viac než 50-ročnej tvorby vyšla aj ako singel, ktorého B-strana ponúkla ďalšiu dovtedy nevydanú skladbu Tis a Pity She Was a Whore. Tá zase ukázala, že nezanevrel ani na syntetický elektronický zvuk, s ktorým experimentoval v 90-tych rokoch. Okrem toho sa Bowie od vydania albumu pustil do práce na hudbe k divadelnému predstaveniu Lazarus či k muzikálu o Sponge Bobovi, čo určite tiež prispelo k tomu, že sa pri tvorbe jeho nasledovníka odpútal od bežnej pesničkovej formy.

Prvý singel albumu ★, čiže Blackstar, ktorý vyjde v deň jeho 69. narodenín, preto nie je až takým prekvapením - zvukovo nadväzuje na obe minuloročné skladby, viac však na tú jazzovejšiu. Dôvod je prostý: na novinke spolupracoval s tými istými hudobníkmi ako na Sue, teda s kvartetom newyorského saxofonistu Donnyho McCaslina. Pôvodne malo ísť len o jednorazovú spoluprácu, no Bowie sa s hudobníkmi, ktorých mu odporučila jazzová skladateľka a líderka vlastného big bandu Maria Schneider, rozhodol nahrať celý album.

videoklip Blackstar Zdroj: Youtube

Desať minút musí stačiť

Ako pre Rolling Stone prezradil Bowieho dlhoročný najbližší spolupracovník, producent Tony Visconti, po The Next Day chcel autor nesmrteľných hitov Let’s Dance či Heroes vykročiť úplne iným smerom. Legendárnu dvojicu pritom inšpirovalo originálne prekračovanie žánrových hraníc rapera Kendricka Lamara. "Veľa sme ho počúvali. Nerobili sme síce nič podobné, ale veľmi sa nám páčilo, ako je Kendrick veľmi otvorený a že neurobil bežný hip-hopový album. Dal tam všetko možné a to je presne to, čo sme chceli urobiť aj my. Cieľom bolo, z veľkej miery, vyhnúť sa rock'n'rollu."

Podieľať sa na tom mal aj James Murphy (LCD Soundsystem), ktorý mohol byť s Bowie a Viscontim spoluproducentom nahrávky. Napokon však pre zaneprázdnenosť inými projektami prispel len niekoľkými nápadmi, ktoré sa objavia na albume. O to viac priestoru dostali McCaslin a jeho spoluhráči, ktorí boli podľa Viscontiho pripravení hrať čokoľvek od krautrocku k hip-hopu, jazzu či popu. Výsledkom je originálna fúzia, ktorú dokonale prezentuje práve titulná skladba. Má desať minút a podľa Viscontiho ide v podstate o dve samostatné piesne, ktoré spojili dohromady.

Kým prvá časť je rýchlejšia a postavená na kontraste strojovej rytmiky a cinematického zvuku živých nástrojov, druhá začína ako tradičnejšia pesnička, pri ktorej sa miestami zdá, že by mohla byť pokojne súčasťou albumu The Next Day. Temný, hypnotický záver je však prísľubom výnimočných momentov, aké na predchodcovi "čiernej hviezdy" počuť nebolo. Naposledy sa Bowie podobnými experimentami prezentoval na albume Outside, ktorý vyšiel pred 20 rokmi, teraz by však svoju povesť hudobného chameleóna mohol posunúť ešte ďalej. Silnú atmosféru skladby podčiarkuje surrealistický videoklip, ktorý vás spolu s hudbou prenesie do iného sveta. Jeho tvorca Johan Renck je zároveň režisérom nového seriálu The Last Panthers, ktorého úvodnú znelku tvorí práve časť skladby Blackstar. 

Zaujímavosťou je, že netradičný singel by bol ešte dlhší, nebyť obmedzenia na iTunes. Desať minút je totiž maximum, ktorý v tomto internetovom obchode môže mať hudobný singel, ináč by mala už i tak dosť epická skladba cez 11 minút. Podľa Viscontiho ide o nezmyselné pravidlo, Bowie sa však napokon rozhodol skrátenú skladbu použiť aj na albume, keďže rozdielna albumová a singlová verzia by podľa neho bola zbytočne mätúca. Nejakú tú minútku navyše v klipovej verzii bez obmedzení by som síce zniesol, ale aj tak ide o mimoriadne výživnú "ochutnávku" toho, čo nás čaká 8. januára 2016 a čo urobí tento deň veľkým hudobným sviatkom. Tak, ako keď 8. januára 2013, v deň svojich 66. narodenín, nečakane zverejnil podmanivý comebackový singel Where Are We Now?.

 
Autor: Patrik Marflák (zdroj: Rollingstone.com, archív Hudba.sk)
Foto: Youtube

Súvisiaci interpreti: David Bowie