Kompromis

kompromis
opustení, ale nie sami


Na malej lúčkepod modrým nebom,
tam sme sa stretli,pred dávnym časom.
Na malej lúčkeplnej kvetín
spieval som pieseňpre malé deti.

Kratučkúpieseň, len zopár tónov,
o vtáčomspeve,o speve zvonov.
Kratučkúpieseň,že boli sami,
keď sa ichvzdaliich vlastnémamy.

Hrali sme stále o svojich túžbach,
byť aspoň chvíľku ukrytý v rukách.
Možno raz príde náručie lásky,
odpoveď na všetky naše otázky.

Prečo je na strome tak málo kvietkov,
prečo nepoznáme život bez hriechov?
Prečo nás nechápu aj vlastné mamy,
prečo nás nechali na lúke samých?

Na malej lúčke pod modrým nebom,
možno ich stretol, nie je ich málo.
Na malej lúčke kŕdel detí,
budú ti spievať o svojom nebi.

Stojím na lúčke pod modrým nebom,
tam som ich stretol pred dávnym časom.
Ó Bože dobrý za nich ťa prosím,
za všetku bolesť, čo každý nosí.

Za rany na duši, spomienky v smútku,
za prázdno na srdci, za každú túžbu.
Aby ich niekto mal trošku rád na zemi,
aby sme raz spolu spievali o nebi.