Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

Katarína Knechtová – Miluj dobré v zlom, ale dokedy?

Katarína Knechtová – Miluj dobré v zlom, ale dokedy?

03.08.2012 - 15:39 | redakcia

Začínala v kapele, ktorá nadobro pochovala dancefloor. Neskôr sama pochovala kapelu, ktorej vďačí za svoju úspešnú kariéru. Zostala verná svojmu mestu, ale nie až tak verná svojej hudobnej ceste. Na väčšinu hudobných kolegov na Slovensku sa však môže pozerať ako na Zem z výšky hviezd.


Zdá sa, že na to, aby sa spevák, speváčka, alebo kapela presadili potrebujú 3 veci: talent, tvrdú prácu a príležitosť ukázať svoje dielo hudobnému svetu. Katarína Knechtová sa na nedostatok žiadnej z týchto vecí nikdy sťažovať nemohla: jej talent songwriterky skombinovaný s ešte väčším talentom snáď najlepšieho textára posledných dvoch dekád priniesol ovocie v podobe siedmich albumov a množstva ocenení.

Máloktorá kapela so speváčkou nemá vo svojom strede svoj mužský protipól; šedú eminenciu v úzadí, ktorej práca nie je až tak viditeľná, ako počuteľná. Preto úloha Martina Migaša, producenta a bubeníka skupiny Peha, bola pre Katarínu oveľa zásadnejšia ako napríklad doteraz častokrát pripomínané krátke účinkovanie v IMT Smile, hoci práve tento moment bol tou príležitosťou (a treťou vyššie spomínanou nevyhnutnou zložkou úspechu), ktorý ju zviditeľnil za hranicami Prešova.

Na počiatku bol rock'n'roll

Najlepší koncert Kataríny Knechtovej, ktorý som mal možnosť vidieť, bol ešte so skupinou Peha teraz v už neexistujúcom Rondel klube v Žiline niekedy v roku 2003. To bol asi najväčší rock’n’roll, aký som kedy od tejto skupiny zažil a asi posledný koncert v podaní Pehy odohraný s radosťou na tvárach muzikantov.

Čo nasledovalo o niekoľko rokov všetci vieme. Z Knechtovej sa stala sólo speváčka a z bývalých spoluhráčov len tiene svojho vlastného úspechu. Napriek nespochybniteľnej snahe si musela väčšina ozajstných fanúšikov starej Pehy po vypočutí dvoch sólových albumov Kataríny Knechtovej len nostalgicky povzdychnúť a zmieriť sa s koncom jednej éry. 

O tom, že to Katarína zvládne sólo, som vôbec nepochyboval. Bol som však zvedavý, ako sa vysporiada s absenciou svojej kapely, so vzťahom, ktorý sama nazývala "manželstvom". A nebolo to len manželstvo z rozumu. Peha ako kapela vznikla na zelenej lúke; za ich úspechom boli roky spoločnej práce. Len sami hudobníci vedia, že taký úspech, ako sa podaril dosiahnuť tejto kapele, sa nedostaví len tak, nespadne zo stromu alebo nezlezie z pódia nejakej pseudo-hudobnej reality show. Ľudia sa jednoducho nedajú nahradiť len tak, zo dňa na deň.

Spomaľ Katka, máš privysokú rýchlosť!

Výber alternatívneho Angličana Heada za producenta bol veľmi sľubným krokom; výsledkom bol ale "nedokončený" album Zodiak, z ktorého najlepšie skladby sa paradoxne nestali ani len singlami. Druhý sólový album Katarína zverila "depešákovi" Eignerovi, ktorý produkoval dobrý album Tajomstvá, ale len v duchu rádiového mainstreamu, sterilne a bez života, hoci sú na ňom potenciálne dobré skladby. To však vôbec neplatí o ich verziách v angličtine.

Katarína Knechtová nepotrebuje vo svojich pesničkách zakaždým "stenu zvuku" od zahraničného producenta. Slovenská scéna potrebuje, aby sa Katarína v hudobnom zmýšľaní vrátila o niekoľko rokov naspäť.  Aby mašinky vymenila opäť za živých muzikantov. Aby opäť robila to, v čom je na Slovensku bezkonkurenčne najlepšia.

Autor: Ján Andrejko

Autor úvahy je dlhoročným fanúšikom Kataríny Knechtovej a nie je redaktorom Hudba.sk.


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti