Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

Vypočujte si skladby, ktoré si z roku 2019 budeme pamätať

Vypočujte si skladby, ktoré si z roku 2019 budeme pamätať

06.01.2020 - 12:00 | redakcia

Po albumoch prinášame tradične ešte jedno obhliadnutie za uplynulým rokom v podobe článku o skladbách, ktoré v nás najviac zarezonovali. Každý z piatich redaktorov, ktorí sa do výberu zapojili, vyberal podľa svojho vlastného uváženia a vkusu ľubovoľný počet skladieb (zadanie bolo 10, no nie každému to vyšlo).


Samozrejme, každý čitateľ a poslucháč si z hudobného roka 2019 bude pamätať niečo celkom iné - preto je titulok článku v prvej osobe, pretože je o nás a našom pohľade na hudbu. Budeme radi, ak nám v prípade nutkania zapojiť sa do diskusie napíšete niečo zaujímavé a prínosné, napríklad ktoré boli vaše obľúbené piesne z uplynulých dvanástich mesiacov. Šanca, že päť ľudí sa netrafí do vkusu tisícov, je totiž taká vysoká, že oznamovať to pohoršeným komentárom je dosť zbytočné.

Prečítajte si tiež: 
40 albumov roka 2019 podľa redaktorov Hudba.sk

Miroslava Rabčanová


Celeste Buckingham - Voiceless 

Celeste dostala v tomto roku ponuku zložiť a naspievať pieseň k filmu Kto je ďalší?, ktorú prijala a výsledkom je pôsobivá skladba Voiceless. Emotívna výpoveď mladej speváčky a autorky korešponduje s jedným z príbehov z filmu, ktorý upozorňuje na ničivé dopady sociálnych sietí a internetu na životy ľudí.  

Coldplay - Daddy

Coldplay boli k fanúšikom počas jesene mimoriadne štedrí. Pred avizovaným vydaním dvojalbumu zverejnili päť singlov, pričom každou ďalšou zverejnenou novinkou pozývali na jazdu emocionálnou horskou dráhou. Do mňa sa najhlbšie vryla inštrumentálne minimalistická skladba Daddy, ktorá je silná svojou myšlienkou.


Editors - Black Gold 

Britská kapela Editors vydala koncom októbra kompilačný album, na ktorom si zaspomínala na najzásadnejšie hity spomedzi doteraz šiestich vydaných albumov. Kolekciu Black Gold: Best of Editors okorenila troma novými piesňami - Frankenstein, Black GoldUpside Down. Titulná skladba albumu sa pre mňa stala návykovou, najmä vo svojej plnej päťminútovej verzii. Postarali sa o to prechody do horného registra v hlase charizmatického frontmana Toma Smitha, jeho typická poetika a v neposlednom rade riadna dávka energie, ktorou to v skladbe iskrí.

Freya Ridings - You Mean The World To Me 

Na túto 25-ročnú britskú speváčku a skladateľku som natrafila úplnou náhodou, ponúkol mi ju Youtube, tak som si jej skladbu You Mean The World To Me pustila a následne aj ďalšie. Spoznala som speváčku so zaujímavým, hlboko posadeným hlasom, pôvabným zjavom a prirodzeným prejavom. Tento song pochádza z jej tohtoročného debutového albumu Freya Ridings. Prvý komerčný úspech zaznamenala v roku 2017 singlom Lost with You. 

Christine and the Queens - Comme si 

Umelecké meno francúzskej speváčky Christine and the Queens sa tento rok objavilo v nomináciách na BRIT Awards, NME Awards a natrafila som naň aj pri zverejnení mien budúcoročného festivalu Glastonbury. Tieto okolnosti vo mne nahlodali zvedavosť zistiť si o tejto interpretke viac a s prekvapením som zistila, že je na scéne už od roku 2010. Stačili mi úvodné sekundy v apríli zverejneného klipu k songu Comme si a bola som skladbou pohltená natoľko, že ju neviem dostať z hlavy. Tvorba Chris býva označovaná ako synthpop, indie pop či elektropop a robí to moderne, svojsky a veľmi chytľavo.


Jana Kirschner - Dunaj 

Začiatkom roka vydala Jana Kirschner emotívnu pieseň Dunaj, ktorá sa zároveň stala titulnou piesňou k filmu Ostrým nožom, ktorý reflektuje nevyriešenú vraždu Daniela Tupého. Napriek danému kontextu je pieseň emotívnou reakciou aj na aktuálne dianie v spoločnosti so silným textom a speváčkiným autentickým prejavom.

Lana Del Rey - Hope is a dangerous thing for a woman like me to have - but I have it  

Pieseň so šialene dlhým názvom a minimálne tak dlhým zostávajúcim pocitom. Vyšla ešte začiatkom roka 2019 ako tretia ochutnávka z albumu Norman Fucking Rockwell!, ktorý sa stal jej najlepšie hodnoteným počinom kariéry a v koncoročných rebríčkoch má suverénne prvenstvo. Lana je v záverečnej skladbe oceňovaného albumu podmanivo minimalistická, zraniteľná a úprimná, čím si ma dokonale získala.

Lydmor - LSD Heart

Dánska speváčka Lydmor je v našich končinách pomerne neznámym menom. Na prvý pohľad, áno, pohľad je to, čo je pri jej tvorbe dôležité, výstredne pôsobiaca umelkyňa, vlastným menom Jenny Rosander, sa pohybuje vo vodách indie popu. Pridanou hodnotou jej tvorby je špecifická vizuálna stránka, ktorá je nevyhnutnou súčasťou jej vystúpení. Tento rok vydala singel LSD Heart, ktorý je prvou skladbou, cez ktorú som sa k tejto speváčke dostala. Je síce pravda, že jej spev nevyniká a určite ju neradím medzi najlepšie hlasy, aké som kedy počula, no zaujala ma práve prepojením audia a vizuálneho cítenia hudby. 


Nocadeň - Svitanie 

Pri ohliadnutí sa za hudobnými počinmi roka 2019 mi kontrolka bliká pri rádiovom singli Svitanie košickej kapely Nocadeň. Skladba výrazným spôsobom upozornila na pripravovaný album Auróra, ktorý vyšiel v októbri. Priniesla jasný signál, že niečo v tvorbe kapely bude na novej nahrávke inak. Nocadeň ubrali z pre nich charakteristickej melanchólie a predstavili razantnú zmenu zvuku so zachovaním rozpoznateľného rukopisu autorskej dvojice bratov Kopinovcov. Zároveň dali singlu pôsobivý vizuál v podobe svojho prvého čiernobieleho videoklipu. Skladbu som mala možnosť počuť párkrát aj naživo v akustickej verzii a nemám v pláne ju pustiť z hlavy.  

Roo Panes - Warrior 

Ďalší z mojich tohtoročných objavov je britský pesničkár Roo Panes. V roku 2019 síce neprišiel s albumovou novinkou, zverejnil však oficiálny videoklip k silnej skladbe Warrior, ktorá sa nachádza na deluxe edícii albumu Quiet Man z roku 2018.



Marek Majzon

Bastille - Doom Days

Doom Days 
nie je žiadna metafora. Bastille sa skutočne opreli do toho, aký je súčasný stav sveta a spoločnosti. Nevynechávajú posadnutosť sociálnymi sieťami v kontraste s absolútnou ignoráciou planéty. Sme plní nenávisti a nevieme rozlíšiť, čo je v dnešnej dobe skutočné. Dan Smith začína v titulnej piesni tretej štúdiovky pozvoľna, pričom na výčitkách postupne pritvrdí s vyššou kadenciou. Spoločnosť mu robí iba zvuk syntetizátora a trapový beat.

Dua Lipa - Don't Start Now

Dua Lipa to má dobre premyslené. Kto by sa mal na diskotéke viac zabaviť, ak nie láskou zronené duše? Predkladá im Don't Start Now - hymnu o porozchodovej nezávislosti na podklade podmanivej funky basgitary a rytmickej linky v štýle italo disco. Singel, ktorým láka na svoj očakávaný druhý album Future Nostalgia, vôbec nepatrí do vreca s generickým popom. Navyše, mladá Britka už niekoľkokrát dokázala, že sebavedomie a drzosť, s akou deklaruje svoju nezásivlosť, sú jej autentické atribúty. Viva la single život!


Florence and the Machine - Moderation

Fanúšikovia kapely Florence and the Machine dostali približne pred rokom darček v podobe nového singla Moderation. Bolo to len pár mesiacov po tom, ako skupina okolo Florence Welch vydala album High As Hope. V grandióznom indie-rockovom singli, ktorý sa do hitparád žiaľ neprebojoval, rozoberá, že existujú ľudia s ťažkosťami nájsť vo vzťahoch tú správnu hranicu.

James Blake - Where's the Catch? (feat. André 3000)

Where's the Catch
 je hudba, ktorú je vidieť. James Blake v nej dokazuje, že si naozaj vie vychutnávať pocity tak vytúženej lásky. V začiatkoch skladby maľuje obraz dvoch bozkávajúcich sa ľudí. Ten akoby šumivým obrazom prechádza do pochybností z úst člena dua OutKast, rapera André 3000. Uchu lahodí najmä osvedčená dynamika soulu a hip-hopovej estetiky, ktorá ku koncu veľmi príjemne graduje. Fanúšikovi by až mohlo prísť ľúto, že skladba nie je dlhšia. Na druhej strane, má všetko, čo potrebuje a umelé predlžovanie by ju možno len znehodnocovalo.


Jessie Ware - Adore You

Pulzujúca elektronika a zvodná farba hlasu idú k sebe už od začiatku kariéry mimoriadne talentovanej Jessie Ware. Hoci sa Adore You po prvej tretine javí ako monotónna tancovačka z 90. rokov, speváčka, ktorá je aktuálne aj moderátorkou podcastu Table Manners, neskôr pridáva hlasové ozdôbky a viac naliehania. Zrazu sa zmení aj dynamika beatu a poslucháč si myslí, že prešiel do iného tracku. Skladbu, ktorá je predzvesťou štvrtej štúdiovky, produkoval Joseph Mount, zodpovedný aj za zvuk albumu Honey od Robyn.

Katarína Máliková - Nešťastná nedeľa

Okolo Nešťastnej nedele kolujú chýry už niekoľko desaťročí, a to "len" na základe toho, že v čase jej vzniku vzrástol v Maďarsku aj počet samovrážd. Pôvodne sa text mal venovať zúfalstvu, ktoré priniesla vojna, no napokon opisuje pocity človeka smútiaceho za zosnulou láskou. V konečnom dôsledku si aj samotný autor piesne Rezsō Seress siahol na život sám. Dodnes však nemožno potvrdiť vzťah medzi skladbami a úmrtiami. Napriek desivému pozadiu po skladbe siahla aj Katarína Máliková na svojom novom albume Postalgia a z temnoty urobila kompozične aj prejavom unikátne svetlo pre depresívne nedele.


Katy Perry - Never Really Over

Veta "Just because it's over doesn't mean it's really over and if I think it over, maybe you'll be comin' over again and I'll have to get over you all over again" - je jediný dôvod, prečo som si v lete obľúbil ďalší z generických šlágrov od Katy Perry. Šikovnou slovnou hračkou dáva zadosť aj významu skladby o bludnom kruhu, ktorý nevysporiadané vzťahy predstavujú.

Mahmood - Soldi

V poslednom ročníku Veľkej ceny Eurovízie skončila všetka "sranda". Svedčí o tom aj fakt, že jedným z horúcich favoritov na víťazstvo bol taliansky moslim Mahmood. S rapovou skladbou Soldi však nakoniec skončil druhý. Na skladbe ma oslovilo najmä to, že pre príbeh o tom, ako ho otec vykopol z domu, zvolil rapovo neobvyklé aranžmány. Samozrejme, na zahodenie nie je ani to, že zo strof do minimalistického refrénu prechádza skutočne pôsobivým spevom.

Sam Smith - Dancing With a Stranger (feat. Normani)

Pre každého, koho by sa to mohlo dotknúť: slovenčina nepozná zámeno pre pohlavie, s ktorým sa identifikuje Sam Smith, preto použijem mužské. Snáď mi to čitateľ odpustí. Keď som prvýkrát počul spoluprácu autora zatiaľ poslednej titulnej skladby k bondovke s jednou pätinou skupiny Fifth Harmony, spomenul som si na duet Georgea Michaela a Whitney Houston. Nie pre hudobnú podobnosť, skôr preto, ako spolu ladia farbami hlasov a prejavom. Na popovej scéne už dlho chýbala taká spolupráca ako je Dancing Wth a Stranger.


Vök - Erase You

Experimentálna tvorba Björk ani ospalé rytmy iných islandských umelcov vo mne nikdy nerezenovali. O to viac som prekvapený, že zasnený, no melodický pop trojice Vök pochádza práve odtiaľ. Erase You je minimalistický vztýčený prostredník bývalej láske, ktorá sa len zahráva s rozumom toho druhého. V skladbe sa mieša basgitara sprevádzajúca strofy a syntetizátor v refréne či postrefréne. Treba upozorniť aj na voľbu slov v texte. Sú pútavo netradičné, no zároveň nepôsobia ťažkopádne.


Michaela Kučová

Florist - M

Emily Sprague doteraz vždy tvorila pod názvom Florist skupinovo, po jej presťahovaní do Los Angeles sa však nahrávanie so spoluhráčmi ukázalo ako logisticky nezrealizovateľné. Album Emily Alone tak predstavuje jej sólový počin, na ktorom sa vyrovnáva so závažnými životnými zmenami a následnou depresiou. V skladbe M popisuje proces zvnútornenia hľadanej záchrany, ktorá nečaká nikde vonku, ale každý si ju nesieme v sebe.

Thom Yorke - Dawn Chorus

Skladba, ktorá vás zastaví. Repetitívna takmer šesťminútová balada vznikla už v roku 2008, až na aktuálnom albume Anima však Yorke našiel jej verziu, s ktorou je spokojný. Na výsledok sa oplatilo čakať - meditatívny proces prechodu od ľútosti k zábleskom nádeje, ktoré tu symbolizuje záverečný spev vtákov, patrí k tomu najpôsobivejšiemu, čo Yorke či jeho kolegovia z kapely počas svojej bohatej kariéry vyprodukovali.


Kim Gordon - Murdered Out

Pohlcujúca bezútešnosť piesne svoj ústredný motív čerpá z trendu začierňovania - celoplošného matného čierneho náteru áut, no Gordon vizuálnu inšpiráciu využíva na zachytenie vnútornej temnoty a protestného odmietnutia participácie v kapitalistickej spoločnosti. Sólová tvorba tejto cool punkovej kráľovnej tak pokračuje rovnako vzpurne ako v časoch Sonic Youth a hoci môžeme vnímať rozpor medzi jej politickými stanoviskami a participáciou v reklamných kampaniach napríklad pre značku najnevkusnejšej obuvi ever, hudba je to stále skvelá.

Mount Eerie - Love Without Possesion

Autobiografia v podobe Mount Eerie ide až na dreň a nie je tomu inak ani pri najnovšom počine Phila Elveruma. Jedna z najsilnejších skladieb popisuje zmätok, ktorý v človeku nastáva po konci vzťahu. Zhudobnené odhodlanie byť napriek všetkému otvorený láske, dojme aj keď nepoznáte reálie Elevrumovho súkromného života, ktorý poznačila predčasná smrť prvej manželky a aktuálne rozvod s herečkou Michelle Williams.

Richard Dawson - Jogging

Málokedy sa stane, že hudobný klip je nutné titulkovať - v tomto prípade by vám však nemalo ujsť ani jedno slovo hudobného podivína Dawsona. Obvzlášť v čase novoročných ašpiratívnych predsavzatí o reštartoch ide o strhujúci sedemminútový exkurz do márnosti našich snáh byť lepšími. Nakoniec nám však aj tak nič iné nezostáva, a tak obúvame bežecké tenisky, fundraisujeme pre potrebných, alebo najlepšie rovno oboje naraz.



Dušan Marko

Ariana Grande - 7 Rings

To najlepšie, čo doposiaľ Ariana Grande nahrala - hovoril som to, keď tento song v úvode roku 2019 vyšiel, a myslím si to aj dnes. To, že sa dostal hneď po úspechu singla Thank  U, Next tiež na prvé miesto rebríčka Billboard Hot 100 nepovažujem za náhodu. Ariana totiž v 7 Rings spojila všetko, čo by podľa mňa mala mať dobrá popová skladba súčasnosti. Navyše jej to v tejto istým spôsobom drzej a provokujúcej polohe nesmierne pristane, či už zvukovo alebo vizuálne.


Ava Max - Salt

Ak ste v poslednom roku aspoň raz poslúchali komerčnú rádiovú stanicu, zrejme ste sa nevyhli skladbe Sweet but Psycho od Avy Max. U mňa sa táto pieseň stihla zaradiť do kategórie najviac otravných hitov, no našťastie už má to "najlepšie" za sebou. Na konci roku ma však Ava zaujala piesňou Salt. Tá sa síce na Youtube objavila už v roku 2018, no oficiálne vyšla ako singel až v závere minulého roka. Hudba by mala podľa mňa robiť ľudom radosť, obzvlášť ta popová, a tým sa zrejme riadila aj Ava, keď túto chytľavú vec nahrávala. 

Halsey - Nightmare 

Som si síce viac než istý, že Halsey svojím novým albumom Manic neprekoná kvalitu ani úspech jeho predchodcu Hopeless Fountain Kingdom, no verím tomu, že sa dočkáme pár vydarených songov. Na albume sa mala pôvodne ocitnúť aj nahrávka Nightmare, ktorá bola pilotným singlom. Halsey však napokon túto skladbu na finálny tracklist nezaradila. Je to podľa mňa škoda, pretože žiadna z jej ostatných skladieb zverejnených v roku 2019 na mňa v porovnaní s jej predošlou tvorbou nezapôsobila.


Imagine Dragons - Bad Liar 

Nikdy som nepatril medzi fanúšikov Imagine Dragons, až kým som ich úplne neplánovane nevidel v roku 2018 na berlínskej verzii festivalu Lollapalooza. Tam mi totiž dokázali, že v tom, čo robia, sú famózni, a najmä, že ich to skutočne baví. O to viac ma potešilo, keď som sa v úvode roku 2019 dostal k ich singlu Bad Liar. Skladba síce vyšla ešte v roku 2018, no myslím, že nie som jediný, kto sa k nej dostal až o pár mesiacov neskôr vďaka videoklipu. V tomto prípade vôbec nemusíte vedieť meno interpreta ani názov skladby, stačí, že Bad Liar raz započujete niekde v rádiu a zrejme sa vám hneď dostane pod kožu.

Kygo, Whitney Houston - Higher Love

Jedným z prekvapení minulého roka na popovej scéne bol nový singel s hlasom Whitney Houston, ktorý vyšiel sedem rokov po jej smrti a stal sa hitom. Nič z toho by sa zrejme nestalo, ak by sa jej pomerne neznámeho songu z roku 1990 nechytil nórsky dídžej a producent Kygo, ktorý mu dodal úplne nový zvuk. Veľmi vkusne sa mu podarilo tejto ikone vrátiť pozornosť a úspech, o ktorom v posledných rokoch svojho života hovoriť nemohla. Mimoriadne veľkej popularite sa tešila skladba aj na Slovensku, kde bola istú dobu dokonca treťou najhranejšou skladbou v rádiách. Možno aj tomu môžeme vďačiť za to, že jednou zo zastávok prvého posmrtného turné Whitney Houston bude práve Bratislava. Samozrejme, skutočnú Whitney si už nevypočujeme, no 21. marca môžeme v Inchebe vidieť aspoň jej hologram, čo bude určite zaujímavý zážitok nielen z hudobného (kapela bude samozrejme živá), ale aj z technologického hľadiska.


Mabel - Don't Call Me Up

Keď Mabel na začiatku roku 2019 vydala singel Don't Call Me Up, možno ani ona sama nerátala s tým, že pôjde o jej doposiaľ najväčší hit. Tento rok ju dokonca čaká vlastné sólové turné po Európe, z ktorého časť koncertov je už dávno vypredaná. Na to, že debutový album vydala len v minulom roku, to vôbec nie je zlá bilancia. Pôvodne som síce chcel spomenúť jej ďalší singel Mad Love, no potom som si uvedomil, že nebyť tohto hitu, tak sa k tejto rodáčke zo Španielska so švédsko-africko-britskými koreňmi asi vôbec nedostanem. 

Nykki - Lost My Mind

Toto dievča zjavne vie, kam sa chce dostať a ako to dosiahnuť. A ak to nevie ona, tak to určite vie tím ľudí, s ktorým pracuje. Síce tak neznie ani nevyzerá, je to Češka. Kým Slovensko pred pár rokmi našlo Celeste Buckingham, našim západným susedom anglicky spievajúca popová speváčka s medzinárodným potenciálom dlho chýbala. To už však vďaka Nykki neplatí. Po úspechu jej pilotného singlu No Cry, ktorý si všimol aj americký magazín Billboard, vydala v závere roka podľa môjho názoru ešte lepšiu skladbu Lost My Mind.

Rita Ora - Rituals

Ak by som mal vybrať len jednu skladbu, ktorú označím za to najlepšie z roku 2019, tak to bude bez váhania Ritual. Od vydania tohto tanečného singla zrejme neprešiel deň, aby som si ho aspoň raz nepustil. Rita Ora ma už nejakú dobu neskutočne baví a nesklamalo ani toto spojenie s Tiëstom, ktorého si môže pripísať na už pomerne pestrý zoznam dídžejov, s ktorými spolupracovala. Veľmi sa teším na to, čo Ora prinesie s ďalším albumom. Snáď nás nenechá čakať tak dlho, ako na svoju druhú štúdiovku Phoenix.


Ronie - Stále (feat. Dominika Mirgová)

Ronie už nejaký ten rok považujem za nedocenenú speváčku slovenskej scény, ktorá by si podľa mňa zaslúžila väčšiu pozornosť. Na jeseň konečne vydala svoje debutové EP Domino, z ktorého pochádza aj skvelý singel Stále. Pri spojení s Dominikou Mirgovou som čakal, že sa skladba stane oveľa väčším hitom a videoklip hravo prekoná milión prezretí. Nestalo sa tak, no verím tomu, že si táto pieseň svojich fanúšikov ešte získa.

Selena Gomez - Lose You To Love Me

Na rok 2019 bude zrejme dlho spomínať aj Selena Gomez. Po dlhšej odmlke sa vrátila na scénu, vydala dvojicu úspešných singlov a ohlásila vydanie nového albumu Rare. Lose You To Love Me je pre mňa bez debaty najlepšia balada roku 2019. Neskôr ma síce Gomez totálne sklamala svojím vystúpením na American Music Awards, nič to však nemení na tom, že zo štúdiovej verzie skladby ide také množstvo emócií, ako zo žiadnej inej piesne v jej diskografii. Presne toto je totiž poloha, ktorá jej ničím výnimočnému hlasovému fondu pristane. Už 10. januára si vypočujeme, či sa v podobnom tempe bude niesť aj zvyšok jej novej štúdiovky.


Taylor Swift - ME!

Taylor Swift ako osoba mi niečím, čo neviem pomenovať, neskutočne vadí, no napriek tomu mi jej hudba vôbec neprekáža. Skladba ME! sa síce nestretla s takým úspechom, ako u nej bývalo do tej doby zvykom a nešetrili ju ani kritici, no mňa ňou príjemne prekvapila. Aj pár mesiacov od vydania ma totiž nabíja pozitívnou energiou, ktorá sa na poslucháča ľahko prenesie aj bez nutnosti porozumenia textu skladby. Spojenie s Brendonom Urie zo skupiny Panic! At The Disco podľa mňa vyšlo na výbornú a vôbec by mi nevadilo, ak by sa spoločne v štúdiu ešte párkrát stretli.

Zara Larsson - All The Time

Zara Larsson má zrejme problém. Po troch pre ňu skutočne úspešných rokoch (2015-2017), kedy nahrala globálne hity Lush Life, Symphony, Never Forget či Ain't My Fault to totiž akosi prestalo fungovať. Netrúfam si povedať, čím to je, pretože v prípade jej minuloročného singla All The Time som bol presvedčený o tom, že sa minimálne vyrovná úspechu menovaných hitov. Výraznejší úspech však Lara s touto skladbou nezískala ani v rodnom Švédsku, kde sa dostala najvyššie na 19. priečku rebríčka singlov.



Matej Kráľ

Apparat - Dawan

Prvá zverejnená skladba z Apparatovho minuloročného albumu LP5 predstavuje kontrastné uloženie pokojnej atmosféry do dynamického beatu. Ak sú jedným z hudobných východísk pre Sashu Ringa Radiohead, potom je tu znejúci beat adaptáciou toho zo skladby Weird Fishes. Dawan je vďaka svojej bohatej melodickej kompozícii a emotívnemu vokálnemu prejavu výpovednou ilustráciou Apparatovej piatej štúdiovky, na ktorej precízne skrížil vážnu hudbu s elektronikou.

Aurora - The Seed

Nestratiť sa v krehkosti, úprimnosti a autentickosti mladučkej nórskej speváčky Aurory Askens je výzva. Aj preto vyčnieva skladba The Seed z jej tohtoročného synth-popového albumu A Different Kind of Human - Part II. Ide o dôrazné a veľkolepé posolstvo poukazujúce na kritické klimatické zmeny a s nimi úzko súvisiace všadeprítomné ľudské pokrytectvo.


Billie Eilish - Bad Guy

Hádam len nie tú najotrepanejšiu! Ale vážne. Kompletnú tvorbu tejto zázračnej dievčiny napočúvanú nemám, toto je ale jeden z najzásadnejších rádiových popových projektilov, ktoré vo mne tento rok uviazli. Sugestívny koktejl v podobe originálnej témy, záhadného zastretého hlasu, nápaditého beatu a refrénu, ktorý by mohol mileniálom pripomínať zvučku z legendárneho Crasha Bandicoota. Absurdný záver len umocňuje obskúrnosť celého zjavu menom Billie Eilish.

Prečítajte si: Má čerstvých 18 a už jej patrí svet. Billie Eilish zažila prelomový rok

Bonobo - Ibrik

Ibrik je neočakávaný, ale mimoriadne podarený produkčný výstrel britského multiinštrumentalistu a dídžeja Simona Greena, fanúšikom inteligentnej elektronickej hudby známeho pod pseudonymom Bonobo. Skladba s výraznou basovou linkou, ktorá je s výnimkou perkusií takmer úplne okresaná od pre neho zaužívaných inštrumentálnych vsuviek, je súčasťou povznášajúcej elektronickej chill-selekcie Fabric Presents. 

Cage The Elephant - Dance Dance

Dance Dance je pre mňa nostalgickou spomienkou na najlepšie časy indie rocku: s neodolateľne nákazlivým refrénom a garážovo-arogantným oparom ho Cage the Elephant stále vedia robiť dobre. A to pritom naozaj tanec veľmi nemusím. Gitary, prostý rytmus, rýchle striedanie refrénu a slohy. Indiečko ako má byť.


Half Moon Run - Then Again

Aj keď nie som veľký fanúšik folkových prvkov, kanadskí Half Moon Run dokážu výrazné akustické party obopnúť mnohými elementami vrátane vzostupných sláčikových plôch, nápaditých rytmických patternov a overdrivových vyvrcholení. A robia to s takou jedinečnosťou, že by to bez tej folkovej trošky na začiatku zrejme ani nebolo ono. Oplatí sa vypočuť celý album Sun Leads Me On.

Liam Gallagher - One of Us

Rozchod bratov Liama a Noela Gallagherovcov, asi najznámejších predstaviteľov typickej rockovej arogancie (a aby sme im nekrivdili, aj britpopu) sa udial už pred vyše desiatimi rokmi. Aj keď "tým zlým" a menej talentovaným bol spočiatku v očiach verejnosti vrtošivý Liam (Noel v Oasis hral, skladal piesne aj písal texty, zatiaľ čo Liam s výnimkou niekoľkých zložených textov "len" spieval), časy sa menia. Vydaním dvoch úspešných sólových albumov mladší z dvojice lídrov Oasis nielenže obhájil status nadaného speváka a rockovej hviezdy, ale ukázal sa aj ako nečakane dobrý autor pesničiek. Desať rokov bratskej nevraživosti je príliš dlhá doba a skladba One of Us z jeho druhej sólovky Why Me? Why Not. predstavuje symbolický, emotívny a nečakane dospelý Liamov apel smerom k bratovi. Možno je predsa len načase nechať na chvíľu rock'n'roll bokom a staré spory hodiť za hlavu.


Prago Union - Perpetuum promile

"Dobrý večer nebo co to je, vylytý je jméno mé", alebo úvod skladby par excellence. Kato vás vezme na vtipnú a poučnú exkurziu jeho obľúbenými putikami, pričom rozpovie príbeh o svojej spriaznenej závislosti. Aj keď pri situačných opisoch rôznych excesoch môže pôsobiť sebestredne, na tému vždy nazerá z viacerých uhlov, a ani tu nezabudne skloniť hlavu pred náročným barmanským, alias terapeutickým remeslom. "Ukáž mi svýho barmana, on mi řekne, kdo jsi."

Sinks - Monday
Zas pondelok, zas povinnosti. Svieže trio z Brna rozvírilo českú scénu drzým päťpesničkovým EP June, na ktorom ide o jediné - dať von z človeka to, čo ho serie. Surovosť, priamočiarosť, crashe, overdrive, punk. Sinks už vďaka nápaditému EPčku slávia dohodu s nemeckým labelom Crazysane Records a niet divu, drzosť začína byť v zmätenej dobe jednou z najväčších cností.

Tame Impala - Borderline

Eklektická synthová psychedelická diskotéka s perkusiami, výraznou basovou linkou a flautou. Kevin Parker sa nebojí objavovať a adaptovať nové, a stále pritom ostať sám sebou. Borderline je (popri skladbách Posthumous Forgiveness a It Might Be Time) jednou z troch ochutnávok očakávaného albumu The Slow Rush.



Patrik Marflák

U kolegov výrazne prevažujú zahraničné skladby, ja som preto zvolil úplne opačný prístup a väčšina môjho výberu, až na pár výnimiek, je z lokálnejších luhov a hájov. Ale aj reálne som vďaka práci v Hudba.sk počúval počas roka minimálne toľko domácej hudby ako svetovej.

Bert & Friends - Lambaláda 

Maj gád & U-úúú & Shitty flute & Kouzelnický čínský hůlky. Albert Romanutti je asi najpodivnejší zjav súčasnej českej scény, ktorý ma neskutočne baví. Z videoklipov jeho kapely Bert & Friends sa v ostatných rokoch právom stali undergroundové virálne hity a tento rok k postupne vydávaným singlom pribudlo debutové EP, ktoré zverejnil spolu s ďalším uleteným klipom Lambaláda. Prostě SUPR! Pro tip: skladba je ešte zábavnejšia, keď si ju deti na vinyle púšťajú v rýchlosti 45 rpm.

Čisté Tvary - Leť 

Z martinskej kapely zostalo len duo a na jeseň 2019 prekvapila albumom z oprášených pesničiek z obdobia tvorby skvelej platne Zem nás chce čistých. Dom osamelých nočných tvorov však nie sú žiadne "b-sides" a hneď na prvé počutie som si z neho zamiloval pesničku Leť. Melancholická, no zároveň nesmierne príjemná a euforicky gradujúca skladba pre mňa zosobňuje všetko, čo z Čistých Tvarov robí jednu z najzaujímavejších slovenských kapiel, fungujúcej vo svojom vlastnom hudobnom i vizuálnom vesmíre. Krásne melodická vec so silnou atmosférou a tradične vymakaným animovaným klipom Mariána Vredíka.


Darkness Positive - Zahynul 

Asi žiadny iný album z roku 2018 som nepočul toľkokrát ako debut tohto tria temno-pozitívcov z Martina a Žiliny, ktorí "zedli" hudbu. Zahynul je ich prvou zverejnenou skladbou od vydania debutu Prvý dojem a dáva prísľub, že na očakávanom druhom albume pôjde latka ešte vyššie. Neomylný tanečný groove, chytľavá gitarová melódia a skvelý refrén, vtipne sebakritický text zo života a k tomu self-made video "zo skicára", pre ktoré si chalani dokonca vyrobili vlastného kameramana z robotického vysávača a smartfónov. Výsledok doplnený o lamerské špeciálne efekty pobaví, no ešte lepšie je počuť skladbu naživo - šľape to brutálne, aj s bubeníkovým novým cowbellom a spoluprácou publika (C'mon, clap yo hands right now!). Darkness Positive zakončili svoj skvelý rok 2019 vo veľkom štýle ako predkapela na turné Davida Kollera. Ak budete mať príležitosť, určite si ich niekde dajte aj v 2020, keďže do ich setu sa pomaly dostávajú aj ďalšie nové skladby.

Kristína Mihaľová - Žena 

Duo Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý je pre mňa objavom roka, absolútne bez konkurencie a nad všetkým, čo som tento rok na domácej scéne spoznal. Ich koncerty vo dvojici sú podmanivým a očarujúcim balzamom pre dušu, Kristína ma však dostala ešte začiatkom roka so svojím sólovým singlom Žena na pomedzí jazzu a soulu. Jakub sa na ňom ako spoluautor hudby podieľal tiež, oproti ich iným spoločným skladbám má však pesnička speváčkin vlastný slovenský text a najmä krásny plný kapelový zvuk. Rád by som ich niekedy videl naživo aj s ďalšími hudobníkmi, snáď sa po vydaní debutového albumu, ktorý plánujú na tento rok, posunú aj týmto smerom.

Prečítajte si: Intímna hudba pre veľké pódiá: Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý


Longital - Slová
 
Skladba, ktorou bratislavské trio prvýkrát predstavilo album Mauna, ma v septembri očarila hneď po zverejnení. Hoci celá platňa je pôsobivou hudobnou a textovou výpoveďou, práve táto pieseň pre mňa zostáva jej najvýnimočnejším kúskom. Je to najmä vďaka jej atmosfére a napätiu, ktoré v inštrumentálnej druhej polovici skladby pri veľkolepom zvuku sláčikov a dychov eskaluje a vzápätí sa nádherne uvoľňuje a privádza poslucháča ku katarzii. Jeden z najkrajších hudobných momentov v domácej tvorbe z roku 2019.

Prie100r - Utkaní z hmly 

Rok 2019 priniesol aj niekoľko zaujímavých debutov, pri ktorých ma spätne mrzí, že sme im nevenovali priestor v recenziách (niežeby sme nechceli, ale "nejsou lidi"). Patria medzi ne najmä albumy kapiel White Place, Nina Rosa, Bufet, Blanch a Prie100r, ktoré si pozornosť slovenských poslucháčov určite zaslúžia. Posledná menovaná kapela z nahrávky s názvom 292 pár mesiacov po jej vydaní ponúkla videosingel Utkaní z hmly a bola to skvelá voľba, keďže ide (podľa mňa) o najlepšiu skladbu z albumu. Kombinácia tónov klavíra, nervóznych bicích a spevu Dominiky Zdražilovej s nádhernou farbou hlasu funguje skvele a verím, že o tejto kapele ešte budeme počuť.


Soňa Horňáková - Pýtaš sa ma

Ďalším úžasným (a žalostne nedoceneným) hlasom na slovenskej scéne je pesničkárka Soňa Horňáková. V máji 2019 vydala album V šere lesklých stromov, o ktorom povedala, že je "dosiahnutím toho, čo som celé roky vo svojej hlave počula, ale nevedela zrealizovať". K naplneniu hudobných vízií jej pomohli producenti a hudobníci Robert Pospiš a Martin Sillay zo štúdia a vydavateľstva Real Music House. Skutočná hudba, to je presne to, čo si vnímavý poslucháč povie po vypočutí skladby Pýtaš sa ma. Charizmatický hlas zrelej ženy spieva melancholický text o obyčajnom ľudskom bytí, strieda ho gitara so svojím vlastným príbehom a celá kompozične i aranžérsky prepracovaná skladba s opojnou atmosférou plynie v tak bezťiažovom móde akoby nebolo na svete nič ľahšie ako zložiť silný song.

Sudan Archives - Confessions 

Odchod z hlavného pódia počas stroboskopickej šou Charlotte Gainsbourg na koncert Sudan Archives v jednom z menších stanov bolo jedným z najlepších rozhodnutí na tohtoročnej Pohode. Z elektrizujúcej kalifornskej speváčky, huslistky a skladateľky Brittney Denise Parks alias Sudan Archives som až do konca vystúpenia nedokázal odtrhnúť oči a uši. Následne mi ju do konca roka pravidelne pripomínalo Rádio_FM so skladbou Confessions, ktorá dokazuje, že ľahko zapamätateľný rádiový song nemusí byť tuctový a stačí naň zopár ingrediencií - klasický nástroj použitý inovatívnym spôsobom a originálny hook v spojení s chytľavým refrénom. Myslím si, že keby podobnú skladbu naspievala niektorá zo známych popových speváčok, mohla by byť celkom slušným hitom. Pomohla by jej však košatejšia kompozícia a nedostatkom je aj veľmi krátka stopáž - na albume Athena pieseň nemá ani tri minúty, vo videoklipe to však vyvažuje pridaný minútový úryvok z ďalšej skladby Black Vivaldi Sonata.


Walter Schnitzelsson - Higher 

Na druhý album slovenskej kapely Walter Schnitzelsson sa čakalo dlhých šesť rokov, takže niet divu, že chalani sú hudobne aj textovo o dosť ďalej ako pri skvelom mladíckom debute Fever. Pár skladieb naňho samozrejme nadväzuje svojou ľahkosťou a zvukom, no kapela na čele so spevákom, gitaristom, skladateľom a textárom Jožkom Rezníkom na vlaňajšej štúdiovke Sugar Kids Won't Stop Screaming ukázala aj inú, hĺbavejšiu a vyzretejšiu polohu. Skvele ju reprezentuje skladba Higher, z ktorej mám zimomriavky vždy, keď ju počujem.

Weyes Blood - Everyday 

Americká speváčka, vlastným menom Natalie Laura Mering, je zaujímavý zjav súčasnej nezávislej hudby. Začínala ako basáčka na noisovej a experimentálnej scéne (kapely Jackie-O Motherfucker a Nautical Almanac), no postupne začala písať vlastné veci, ktoré sú čoraz prístupnejšie masovému publiku. Po prvom albume, ktorý si vydala sama, a ďalších dvoch na newyorskej značke Mexican Summer, ju prichýlilo slávne vydavateľstvo Sub Pop. Pod jeho hlavičkou vyšiel jej najnovší album Titanic Rising, ktorý sa stal favoritom hudobných kritikov a po skvelých recenziách obsadil aj horné priečky v koncoročných rebríčkoch magazínov ako Pitchfork, NME, NPR, Dazed či Paste, ktorý ho dokonca označil za najlepší album roka. Nahrávka znie akoby vznikla v 70-tych rokoch, prirovnávajú ju napríklad k tvorbe Joni Mitchell, pričom samotná Weyes Blood medzi svojimi inšpiráciami okrem iných spomína The Velvet Underground či soundtrack filmu Čeľuste (1975). Mňa z albumu najviac oslovil singel Everyday, ktorý znie ako niečo medzi neskorými Beatles a švédskou popovou ikonou ABBA. Text o problémoch súčasného randenia, kedy sú partneri vďaka technológiám v neustálom kontakte a nedokážu byť sami, dopĺňa bizarný a skvelý retro videoklip na štýl béčkového hororu.


Karel Gott a Charlotte Ella Gottová - Srdce nehasnou 

Mimo abecedného poradia je bonusom v mojom zozname skladba, ktorú skrátka pri sumarizácii roka 2019 v našom geografickom priestore nemožno vynechať, a navyše ma ako rodiča aj úprimne dojala už keď vyšla - duet Karla Gotta s jeho dcérou Charlottou. Pieseň z pera Richarda Krajča z kapely Kryštof sa napokon stala poslednou, ktorú legendárny spevák počas svojho života stihol nahrať a zverejniť. Dôstojná a vkusná rozlúčka zarezonovala vo veľkom štýle a milióny prehratí mala už pred majstrovou smrťou. Po nej sa úspech skladby pochopiteľne ešte znásobil a dnes má emotívne video viac ako 33 miliónov prehratí. Nech už si o Karlovi Gottovi a jeho kariére myslíte čokoľvek, bol to fenomén, aký sa v Česku a na Slovensku pravdepodobne už nikdy neobjaví.

Ďalšie skladby, ktoré sa mi do najužšieho výberu nezmestili: Billy Barman - Doba Doba; Lizzo - JuiceMedial Banana a Polemic - Staré časyNikola Bankov feat. Seamus Blake - Song for my CountryPeter Lipa - MotýľShawn Mendes, Camila Cabello - Señorita (guilty AF!); Saténové ruky - GravitáciaUltrazvuk - Tik Tak; When Saints Go Machine - Reflection Of You (Bloodshot)


Autori: Miroslava Rabčanová, Marek Majzon, Michaela Kučová, Dušan Marko, Matej Kráľ, Patrik Marflák
Foto: koláž Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti