Návrat do práce po vyše trojtýždňovej dovolenke býva krutý. O to viac, ak ju zakončíte na najpríjemnejšom slovenskom festivale, ktorý tento rok oslávil svoje 10. narodeniny.
Ak by sa ma v uplynulých dňoch niekto spýtal, prečo som nenapísal o Atmosfére, povedal by som mu, že som hlavou ešte stále tam. Festivalovú pásku som mal týždeň po návrate domov stále na ruke naposledy pred 20 rokmi. To boli časy tínedžerskej bezstarostnosti, kedy si mnohí nechávajú farebné pásky na rukách ako spomienku na výnimočné zážitky v duchu "tenkrát poprvé".
V prípade tohtoročnej Atmosféry to tak pre mňa v istom zmysle je. Bol to totiž prvý festival, ktorý som celý absolvoval s rodinou, doteraz sme s deťmi chodili na festivaly iba na otočku. Pred pandémiou boli na prespávanie v stanových mestečkách na festivaloch príliš malé a aj keď na Pohodu sa aj s menšími deťmi chodieva bežne, pre hudobného novinára je na nej príliš veľa programu na to, aby sa mohol venovať ratolestiam a neťahať ich niekoľkokrát denne z jedného konca letiska na druhé. Atmosféra je pre rodiny ideálnym miestom vďaka svojej kompaktnosti a zmyslu pre detaily - od vkusne zostaveného programu až po dokonalé využitie priestoru.
Zdroj: Martina MlčúchováDuch miesta zo starého duba
Prvýkrát sme lúku v Hontianskych Nemciach navštívili v roku 2019, strávili sme tam jedno popoludnie a podvečer sme sa príjemne unavení pobrali domov. Z hudobného programu si spomínam na Archívneho Chlapca či Katarínu Koščovú so svojou nerozlučnou hudobnou dvojičkou Danom Špinerom a bratmi Geišbergovcami. Najmä sa nám však dostala pod kožu samotná atmosféra, ktorá je skutočne tým najvýstižnejším názvom, aký tento festival mohol dostať. Hneď po tejto prvej návšteve sme vedeli, že sa tam ešte vrátime, predpokladám, že to tak má väčšina "prvo-návštevníkov".
O tom, že atmosférická lúka je výnimočným miestom sama osebe, som sa presvedčil minulý rok. Zastavili sme sa tam len na chvíľku cestou medzi dvoma kempovačkami. Pár hodín pred otvorením festivalu v areáli nehrala žiadna hudba, stánky boli zatvorené a pohybovalo sa v ňom len pár desiatok ľudí pripravujúcich lúku na príchod návštevníkov. Napriek tomu bola tá krátka prechádzka povznášajúcim zážitkom. Hovorí sa, že atmosféru na koncertoch a festivaloch robia predovšetkým ľudia, no v tomto prípade má na tom minimálne rovnaký podiel genius loci. V rímskej mytológii sa tak nazýval duch, ktorý ochraňoval isté miesto. Ak má takéhoto ducha Atmosféra, tak nepochybne prebýva v majestátne rozvetvenom dube v hornej časti lúky a jeho prítomnosť cítiť všade naokolo.
Zdroj: Pavel KudivániPatrím medzi ľudí, pre ktorých sú festivaly predovšetkým o hudbe, no už aj z riadkov vyššie je zrejmé, že v tomto prípade pre mňa hudba nebola úplne na prvom mieste. Keďže lineup tvoria kvalitné domáce a české kapely a umelci, koncerty väčšiny z nich som v nedávnej dobe videl aj inde, a tak zážitok z nového prinieslo len pár čerstvých, ešte nevydaných skladieb v setlistoch umelcov (napr. Autumnist, Medial Banana, Jana Kirschner) alebo zlatom natretý Lyrik zo Zlokotu. Napriek tomu ide aj hudobne o skvelý festival a v jeho 10. ročníku každý z účinkujúcich, ktorých som videl, odohral výborné koncerty, či už na hlavnom pódiu alebo pod spomínaným starým dubom a jeho duchom, ktorý s hudobníkmi robí divy.
Jana Kirschner okrem veľkého koncertu na hlavnej scéne práve na Dub stagei vystúpila aj s projektom Pesničky pre Jonatána, v ktorom spieva detské ľudové piesne v nápaditých aranžmánoch v štýle albumového projektu Moruša. Nahrávka nedávno vyšla aj na CD a je tak ďalším prírastkom k tvorbe pre deti, pri ktorej pookrejú aj rodičia. Do rovnakej kategórie patrí aj projekt Toddler Punk, ktorý sa na Atmosféru vrátil po roku. Tradične skvelý koncert s výkonmni na svetovej úrovni (spev, gitara) odohrala dvojica Lash & Grey, ktorá v závere svojho vystúpenia predviedla aj krásnu verziu piesne Balada o poľných vtákoch Mira Žbirku. Na zosnulú legendu československej populárnej hudby sa spomínalo aj večer predtým, kedy sa na pódiu sa objavili desiatky hudobníkov z rôznych kapiel ale aj členovia organizačného tímu Atmosféry. Občas v tom bolo viac nadšenia ako precíznosti výkonov a umeleckej kvality, no už len to, že mu vzdali úctu tak vekovo i žánrovo rôznorodí interpreti, urobilo z tohto happeningu zaujímavú hodinovku plnú prekvapení.
O jej najsilnejší moment sa postarala dvojica Robert Pospiš (spev, harmonika) a Martin Sillay (gitara) so skladbou Jasey. Meky ju napísal ako spomienku na svojho brata, ktorý začiatkom roka 1969, necelého pol roka po sovietskej invázii do Československa, spáchal samovraždu. Bolo to silné hudobne, emotívne a vzhľadom na aktuálne dianie u našich východných susedov aj symbolicky. O to viac ma mrzelo, že som zmeškal komorný koncert tejto dvojice, ktorý sa pod dubom odohral pár hodín predtým. Našťastie počas druhého dňa dostali zakladatelia vydavateľstva Real Music House priestor aj na hlavnom pódiu, kde predstavili prierez celou svojou bohatou a pestrou tvorbou v plnej kapelovej zostave so špičkovými jazzovými hudobníkmi - Nikolajom Nikitinom (saxofón), Eugenom Vizvárim (klávesové nástroje), Richardom Csinom (basgitara) a mladým bubeníkom Mattiom Mullerom. Mimochodom, ten bol asi najvyťaženejším hudobníkom tohtoročného programu, keďže hral aj v piatok s talentovanou speváčkou Timeou a v sobotu večer s live bandom rapera Veca a Škrupa. K tým sa v jednom z najenergickejších koncertov festivalu pridal aj Tono S., takže zazneli aj hity ich spoločnej formácie Ultrazvuk.
Zdroj: Martina MlčúchováStálice aj rozširovanie obzorov
Z hľadiska hudobnej dramaturgie je na Atmosfére skvelé, že nie je len o overených menách, aj keď pre väčšinu návštevníkov sú zrejme hlavnými lákadlami práve festivalové stálice ako Para, Medial Banana, Jana Kirschner, Vec alebo Malalata. Nie je však na Slovensku veľa festivalov, ktoré by na najväčšom pódiu dávali priestor aj menej známym umelcom a menšinovým žánrom. Okrem spomínanej dvojice Pospiš-Sillay s kapelou či poslucháčsky náročnej produkcie, ktorú v sobotu v noci predviedol Isama Zing, patrí do tejto kategórie aj česká kapela Zvíře jménem Podzim, ktorej patril v piatok večer v podstate najlepší headlinerský čas. Ide pritom o kapelu, ktorá koncertuje minimálne a počas pandémie o nej prakticky nebolo vôbec počuť - aspoň nie na Slovensku.
Napriek tomu to bolo pre znalcov skutočne jedno z najväčších mien festivalu, hoci divácka účasť bola oproti predtým a potom hrajúcim stáliciam Pare a Medial Banana neporovnateľne nižšia. Nijak to však neznížilo kvalitu a zážitok z elektrizujúceho vystúpenia početnej zostavy na čele s Jakubom Königom. Zvíře jménem Podzim má na konte len dva albumy, no napriek tomu je tento projekt u našich západných susedov už teraz v podstate kultom. Koncert na Atmosfére bol jedným z posledných pred avizovanou ďalšou hibernáciou (a možno aj úplným koncom projektu), a tak si ho stovky fanúšikov náležite užili. Zakladateľka a hlavná organizátorka festivalu Gretka Pavlovová si touto kapelou splnila sen a vystúpenie si, tak ako počas víkendu aj mnohé ďalšie, užívala v predných radoch. V tej chvíli človek ľahko zabudne na myšlienky o tom, kam sa preboha podeli všetci tí ľudia, ktorí tu ešte pred hodinou skákali na Abstinenta.
V konečnom dôsledku na tom až tak nezáleží a ak sa takýmito odvážnejšími bodmi v lineupe čo i len pár desiatkam zo stoviek prítomných rozšíria hudobné obzory, tak je to pre organizátorov festivalu úspechom. To isté platí aj pre nemenej podmanivý nočný koncert Königovho ďalšieho projektu Kittchen pod dubom, alebo o 24 hodín neskôr vystúpenie slovenskej experimentálnej art/jazz/anti-popovej kapely God and Eve, ktorej príhovory medzi pesničkami sú rovnako zábavné a rafinované ako jej hudba. Aj takéto projekty pre náročnejších na Atmoféru rozhodne patria a slovenská a česká scéna ich ponúka dosť.
Zdroj: Pavel KudivániPre mňa osobne však najväčším plusom a zážitkom minulého víkendu bolo, že som zažil festival, na ktorom sme mohli aj s manželkou hodiny nechať deti slobodne byť, bez obáv, že sa stratia alebo sa im niečo stane. Či už cez deň alebo keď sme ich uložili večer do stanu a vybrali sa naspäť na koncerty. Kým syn behal po lúke s náhodne stretnutými kamarátmi (z bratislavských Krasňan bolo na Atmosfére tento rok toľko rodín, že nabudúce sa môže vypraviť autobus), dcéra si listovala v knižnici Artfora pri stagei pod dubom alebo sa zašila s knihou v tieni priľahlého "diskusného" lesíka. Lásku ku knihám a umeniu Atmosféra podporuje aj množstvom sprievodných aktivít pre deti, ktoré sa konajú počas celého dňa. A čo je skvelé, na lúke je každoročne vidieť aj seniorov. Atmosféra je skutočne festivalom, na ktorý môžete okrem detí zobrať aj svojich rodičov.
Kompaktnosť areálu má samozrejme aj svoje nevýhody. Azda najväčšou sú presluchy zo zvukových skúšok na hlavnom pódiu, ktoré počuť počas koncertov pod dubom a v lesíku zase rušia diskusie. Našťastie však väčšinou trvajú len pár minút. Menej komfortná je poloha parkovísk, ktoré sú vzhľadom na "malosť" festivalu pomerne ďaleko od lúky aj od stanového mestečka. Bolo by skvelé, keby sa organizátorom v budúcnosti podarilo zriadiť aspoň dočasné parkovisko bližšie pri areáli, ktoré by slúžilo ako "výkladisko" batožiny pre prichádzajúcich viacdňových návštevníkov. Najmä pre väčšie rodiny totiž vie byť príchod na festival celkom náročný.
Keď si to však už raz s celým nákladom odšlapete a vaším svetom sa na dva dni stane útulný prírodný areál, tak na tento problém rýchlo zabudnete. Opäť si naňho spomeniete až pri odchode, ktorý je o to ťažší, že sa vám odtiaľ naozaj odísť nechce. Nedeľa ale našťastie na Atmosfére nie len tým nepríjemným dňom odchodu - organizátori tento rok aj na záverečné dopoludnie zaradili dva koncerty. Ninu Rosu sme kvôli baleniu nestihli, ale skvelý Martin Geišberg všetkých "atmosférčanov" pred odchodom nabil takou dávkou životnej sily a energie, že by v pohode zvládli aj tri také cesty na parkovisko.
Zdroj: Dominika BolgáčováNa záver ešte pár informácií a citácií z oficiálnej tlačovej správy o Atmosfére 2022:
Atmosféra sa po troch rokoch vrátila do štandardnej kapacity a na atmosférickej lúke privítala 3000 návštevníkov. Festival má svojich fanúšikov po celom Slovensku a tento rok sa ho organizátorom podarilo opäť vypredať.
"Tešíme sa, že deň pred festivalom sme dopredali posledné vstupenky, čo nám vyslalo krásny signál - že aj v súčasnej situácii máme silnú základňu fanúšikov," hovorí PR manažérka festivalu Eva Fačková. "Toto bol pre mňa osobne najsilnejší ročník. Nielen preto, že bol jubilejný. Silne vnímam to, že práve ľudia vytvorili esenciu celej Atmosféry; že si našla cestu sama k sebe a dozrela. Lomcuje mnou veľa pocitov, najsilnejším je pocit vďaky, za to, že sme mohli a že sa to celé podarilo," dopĺňa Gretka Pavlovová.
Festival oficiálne otvorila poetka Mila Haugová. Po minuloročnej návšteve napísala pre festival báseň s názvom Atmosféra: Simultánne, ktorú prečítala priamo na hlavnom pódiu. "Teším sa, že Mila Haugová napísala pre Atmosféru báseň a ňou sme ju aj otvorili. Silným hudobným zážitkom bol koncert českého hudobného zoskupenia Zvíře jménem Podzim a asi najsilnejším bolo uzavretie festivalu koncertom Martina Geišberga. Okrem toho som sa veľmi tešila z koncertu Václava Havelku spolu so zborom Elpida a z výnimočného koncertu Jany Kirschner, počas ktorého spievala detské Pesničky pre Jonatána," sumarizuje Gretka Pavlovová svoje osobné vrcholy Atmosféry.
Po pozitívnej spätnej väzbe organizátori už teraz premýšľajú nad ďalším vylepšením budúceho ročníka. Gretka Pavlovová má v hlave veľa nápadov a uvažuje nad tým, koho z interpretov osloví. Zároveň si uvedomila, čo Atmosfére najviac pristane - schopnosť zažívať veci hlboko a intenzívne. Veľmi oceňuje, že aj samotní účinkujúci už počas festivalu prichádzali so špecifickými nápadmi na budúci rok. "Verím, že to bude aspoň tak dobré ako tento rok," uzatvára.
Atmosféra 2023 sa bude konať prvý augustový víkend - 4. až 6. augusta 2023. Vstupenky sú už teraz v predaji.
Autor: Patrik Marflák + TS
Súvisiaci interpreti: Jana Kirschner
