Gitarista, skladateľ, spevák a neúnavný experimentátor Andrej Šeban patrí k dlhoročným stáliciam slovenskej scény. Je známe, že vo svojej kariére mal rozličné obdobia, v ktorých viac alebo menej úspešne rozvíjal svoj rukopis. V dôsledku toho sa mu dosť často podarilo verejnosť milo aj nemilo prekvapiť. Aká je jeho najnovšia platňa, vychádzajúca v roku plnom neistôt?
Viac experimentovania ako rock'n'rollu
Je všeobecne známe, že Andrej Šeban má zvláštny zmysel pre humor a týka sa to i prístupu k hudbe, v ktorej akoby nemal žiadne hranice. Navštívil som pár jeho koncertov so symfonickým orchestrom, hviezdou prvej kategórie (Richardom Müllerom) i s dvojčlennou rytmikou, takže som na vlastnej koži zažil aj jeho cit pre improvizáciu, nápaditosť a bohatú hudobnú predstavivosť. To všetko je na novej platni zúročené vo vrchovatej miere, o tom netreba diskutovať, hoci rezervy sa pri detailnejšej analýze určite nájdu.
Ak bol minuloročný album prinajmenšom ťažko stráviteľný, novinka je ladená tradičnejším smerom. Prevládajú pesničkové štruktúry a zapamätateľnejšie motívy, o ktoré sa dá oprieť. Gitara už nie je hlavným nástrojom, do popredia skôr vystupujú syntetické zvuky (ktoré Andrej vyskúšal už v rôznych projektoch, nielen pred rokom), čo v rámci "modernizácie rock'n'rollu" nevadí, ale problém je, že dosť často majú chaotický charakter. Určite ide o zámer, koreniaci vo vrodenom zmysle pre improvizáciu a možno je v tom aj nejaký systém, ale zorientovať sa v ňom je úlohou pre trpezlivých.
Aj v prípade pesničkového albumu totiž platí, že na pochopenie Šebanovej hudby treba dostatok času. Nejde iba o zložitosť a komplexnosť piesní, ale aj o rozličné protichodné pocity, ktoré album vyvoláva. Sú tu uvoľnené a nadhľadom obdarené skladby ako Princ, V poho či Vodomer so sviežimi aranžmánmi a námetmi, v ktorých sa poslucháč môže hrabať celé hodiny a stále si v nich niečo nájde. Nadštandardne dobre vyšla skladba Lovištia, aj keď niektoré zvuky akoby sa skôr hodili k služobne mladším umelcom. Titulná skladba pôsobí na prvý pohľad rozhárane, ale po dlhšom hľadaní sa tam dá nájsť sarkastická krása a originalita.
Princ solitér
Sú tu i songy s negatívnejšími výpoveďami, hlavne Ing. Láska mi vzdialene pripomína bolesťou nabitú minuloročnú platňu Postalgia Kataríny Málikovej, v čom samozrejme robia svoje aj zvukové inšpiračné zdroje z 80. rokov. V podobnej kategórii je aj vokoderový Plastický chlapec, ktorý je akýmsi pokusom o čierny humor, no výsledok je rozporuplný. Život je krásny, aranžovaný v dvoch verziách, je napriek názvu "namaľovaný" v temnejších farbách. Celkovo je tu autor viac zahĺbený do seba a typický nadhľad, uťahovanie si zo seba (a kolegov), lahodne znejúce gitary, civilnosť a obyčajná "pesničkovosť" hrajú často na albume až "druhé husle".
Na druhej strane, píše sa iný letopočet, a tak nemôžeme čakať ďalšie albumy podobné Bezvetriu a Časozberu. Našťastie väčšina textov obsahuje v menších či väčších dávkach to, čo majú ľudia na Šebanovi radi - iróniu, sarkazmus, inteligentný humor, inotaje i ostrejšie výrazy. Vodomer naráža na aktuálne problémy, avšak odzbrojujúce sú hlavne odkazy na ľudovú tvorbu ("strč prst štrng brnk"). Titulná skladba poukazuje na "národné odrodilstvo" tragikomickými výrazmi z anglického i slovenského jazyka. Princ zase reflektuje Andrejovo detstvo a túžby vo veľmi osobnej rovine a ponúka bližší pohľad do jeho duše.
V poho narába so slovíčkami v rôznych variáciách, Lovištia rozoberajú ľúbostný vzťah v nevídaných metaforách a Slávna vianočná pieseň... hádam nepotrebuje žiadny komentár. Dá sa povedať, že Šeban je ako textár naozaj výnimočný a plodný, keďže všetky slová si napísal (a zaspieval) úplne sám. Hoci sa v booklete uvádza fiktívna "Riziková skupina Andreja Šebana", je viac než pravdepodobné, že všetky podklady nahral iba jediný muzikant v štúdiách Ivory, Kamoto, Eisenbahn a LittleBeat. Postaral sa aj o produkciu, mastering má na svedomí Miro Kamoto. Autormi bookletu a kresieb sú Maňo Vredík a Robo Szegény.
Slnko Records vsadilo na rokmi overenú akvizíciu, tentoraz však s tvorbou, ktorá je portfóliu vydavateľstva celkom blízka. Andrej Šeban sa na novom albume nachádza v prechodnom štádiu medzi experimentmi a pesničkami. Obidve polohy sa mu darí spájať celkom dobre, hoci niekedy je výsledok rozpačitý. Ak by ste podľa názvu albumu očakávali rockovú platňu, zostanete sklamaní. Rozhodne by ste mu však mali dať šancu, pretože hravosť a invencia, ku ktorej má Šeban rovnako blízko ako ku koreňom gitarovej hudby, prinášajú viaceré zaujímavé momenty. Ak si aj naďalej udrží svoju chuť neustále prekvapovať a skúšať nové veci, určite sa od neho ešte v budúcnosti dočkáme množstva podobne atraktívnej hudby, ktorá je zároveň pre poslucháča výzvou.
Andrej Šeban - Rock and roll z Rači
(Slnko Records, 2020)
1. Pár slov na úvod
2. Život je krásny I.
3. V poho
4. Princ
5. Plastický chlapec
6. Vodomer
7. Ing. Láska
8. Lovištia
9. Rock and roll z Rači (o pánovi a iné)
10. Slávna vianočná pieseň vhodná ako výplň medzi dva reklamné bloky kamkoľvek a kedykoľvek
11. Život je krásny II.
Vypočujte si celý album v službe Deezer
PS: Práve dnes (10.11.) Andrej Šeban štartuje svoje turné v štyroch mestách, kde zahrá svojim fanúšikom online. Sľubuje, že každý koncert bude iný, no základ setlistu by mali tvoriť práve novinky z albumu Rock and Roll z Rači.
Autor: Marek Danko
Foto: Ivan Zubal
