S Taylor Swift je to tak – v jednom momente jej teatrálne padá sánka z prekonania niekoľkých rekordov vydaním jediného albumu, zatiaľ čo v ďalšej chvíli vysvetľuje prepracovaný plán znovunahrávania diskografie, aby vybabrala s exšéfom. Nestranný poslucháč tak stále nevie určiť, čo je autorkin autentický život a čo opäť len manipulatívna hra s mediálnym imidžom.


Ťažko sa širšiemu obecenstvu vysvetľuje, že Taylor Swift je jedna z najlepších skladateliek a textárok súčasnej generácie. Vypestovala si meno ako naivné country dievča, ktorému vždy ubližuje nejaký ten pravý, a tak o ňom terapeuticky napíše skladbu. Potom si pravdepodobne uvedomila potenciál sálajúci z populárnej hudby a vytvorila generačnú výpoveď 1989 (2014). Radikálne zmenila imidž na cieľavedomú popstar, ktorej každý v biznise len ubližuje, a tak o ňom terapeuticky napíše skladbu.

Ďalší prerod prišiel s albumom reputation (2017). "Prepáčte, ale stará Taylor nemôže prísť k telefónu. Prečo? Och, pretože je mŕtva," ikonicky ohlásila vlastnú reinkarnáciu v singli Look What You Made Me Do. Na temnom počine pred pandémiami a vojnami chcela zdôrazniť, že imidž je iba to, čo nám dovolí vidieť. A potom, v kontexte popových štúdioviek, všetkým servírovala utajovanú lásku k britskému hercovi Joeovi Alwynovi aj prostredníctvom kolekcie Lover (2019).


Bez mihnutia oka

Jej najnovšia nahrávka s názvom Midnights má byť súhrnom trinástich bezsenných nocí. Všetko to, čo kohokoľvek drží pri zasvietenej nočnej lampe, avšak bez záujmu médií. Ako inak by takýto festival nespavosti začínal, ak nie práve levanduľovým oparom z čerstvej lásky. V "otváraku" Lavender Haze speváčka bdie kvôli úžasu. Má priateľa, ktorý nerieši jej renomé a pravdepodobne ani fakt, že pieseň je ošúchaná nielen tematicky, ale aj hudobne. Kombinuje v sebe prvky svojich posledných popových nahrávok.

Možno tak robí pre lepšie premostenie k novej tvorbe, no hneď v úvode pôsobí ako bez nápadu. A to napriek tomu, že si od popu na chvíľu oddýchla pri folkových prekvapeniach folkloreevermore (obe 2020). Túto teóriu podčiarkuje aj nasledujúca Maroon. Skladba nesúca názov po odtieni červenej farby odhaľuje, že Swift ponocuje kvôli vzťahu, ktorý bol dokonalý, až kým nebol. Rovnaká téma, rovnaká speváčka a aj hudobná produkcia kolíše medzi poslednými desiatimi rokmi občasného spolupracovníka Jacka Antonoffa. Mimochodom, novinku tentokrát produkovali spoločne.


Polnoc odbíjajú klávesy

Poslucháča vytrhne zo spánku až tretia stopa Anti-Hero. Tu sa prvýkrát zoznamuje s charakteristickým zvukom čerstvej tvorby. Intro je minimalisticky elektronické s prerušovaným rýchlym beatom. Výčitky v strofách a úplné sebaobviňovanie autorky v refréne napokon prepája kombinácia organu a syntetizátorov.

Elektronické klávesy vo vysokých tónoch, ale nízkej miere sú prítomné aj v pulzujúcej, stredne pomalej Midnight Rain. Skladba je z textárskeho hľadiska skvostom. TayTay najprv nakydá špinu na svoje rodné mesto, cez čo premostí k mladému mužovi s potenciálom celoživotného partnerstva. K snu každej svokry sa dáva do protikladu, čím odôvodňuje, prečo odmietla "pohľadnicový život" s niekým, kto bol "slnečným lúčom", zatiaľ čo sama bola "polnočným dažďom".


Za samostatnú zmienku z hľadiska klávesových arranžmánov stojí aj pieseň Bejeweled. Podľa fanúšikovských teórií sa vyznáva expriateľovi Calvinovi Harrisovi. Za zhudobneného ligotu vysvetľuje, že tancovala s inými, lebo si ju nevšímal. Pasáž tesne pred koncom pripomína Elán, keď Jožo Ráž nevedel byť sám. Akurát s rozdielom, že keď skladba skončí, nevráti sa.

Paradoxným vrcholom elektroniky a jednou z najodvážnejších, ergo najlepších skladieb na albume je Vigilante Shit. Aranžmány sú veľmi vegánske, ale o to viac dunia a kde-tu sa ako dobrá pointa pripomenú niektoré syntetizátorové tóny. Do toho Taylor Swift fantazíruje nad pomstou voči Scooterovi Braunovi, šéfovi vydavateľstva, ktorý odkúpil speváčkin celý hudobný katalóg, a tak ju držal v moci. Výsledok znie, akoby sa Billie Eilish vrátila do minulosti, aby ukradla intro z Madness od Muse.


Sen sa stáva skutočnosťou

Jednou z dlhoročných túžob Taylor Swift bola spolupráca s Lanou Del Rey. Prianie sa zhmotnilo v podobe zasneného romantického duetu s vianočným potenciálom Snow at the Beach. Fascinujúce je, že sa tu autorka snažila zachytiť veľmi ťažko uchopiteľný moment prvých vzájomných sympatií milencov. Jediná škoda je, že fanúšik éterickej speváčky márne čaká, kým si dá samostatnú strofu. Swift si z umelkyne, ktorú nazvala najlepšou súčasnej generácie, urobila iba vokalistku a hlasové tieňovanie.

Chuťovkou je aj Labyrinth. "Sériová randička", ako americký bulvár prezýval Taylor Swift, znie priam anjelsky. Takmer chorálne spieva o tom, že po rozchode síce cíti bolesť a nechce sa na istú dobu s nikým stretnúť, no predsa sa podvolí situáciám mimo vlastnej kontroly. V závere sa pripojí elektronika a anjela vystrieda démonický modulovaný hlas.

Pre tých, čo ešte stále nespia 

Zasnenosťou a ľahkosťou, avšak oveľa skľučujúcejšou, oplýva aj klavírna Bigger than the Whole Sky – jedno zo siedmich aditív pre vzrušených insomniatických fanúšikov. Text vytvára polemiku, či ide o nenaplnenú lásku alebo potrat.

Expartnerom sa zas opäť venuje v melodickej a textovo veľmi zručnej High Infidelity (Calvin Harris), kde špecificky menuje aj dátumy, a odignorovateľnej Would’ve, Could’ve, Should’ve. Tu rozoberá svoju naivitu v blízkosti Johna Mayera. Najviac však vyvstáva elektro-bluesový "zádrhel" Glitch práve tým, že speváčku opäť vychyľuje z bežne vyšliapaných tematických alebo hudobných chodníčkov.


O konceptuálnom albume Midnights povedala jeho autorka pred televíznymi kamerami, že je tým najosobnejším, čo doteraz stvorila, takže sa po jeho vydaní cítila nahá. V trinástich plus siedmich piesňach sa vyjadruje k súčasnému partnerovi, o ktorého nechce prísť, niekdajším mediálne exponovaným láskam, o ktoré už prišla, a na zodpovednosť berie aj svoju úlohu v týchto vzťahoch. Má potrebu vysvetliť, ako to vlastne s jej manickým randením bolo.

Karmu už nepovažuje za nástroj pomsty, ale zásluhy. Vo finále však neponúka rady. Len hovorí, že sa aj ona zamýšľa nad svojím životom. Keď Taylor Swift nevie zaspať, bilancuje. A nech už má príbehov na celý album, zdá sa, že je vďačná aj za peripetie. Ak sa, samozrejme, nesnaží len ponúknuť stanovisko k bulvárnym témam. To je stály otáznik, ktorý fanúšikom asi nikdy nedovolí zaspať. 

Taylor Swift – Midnights
(2022, Republic Records)

1. Lavender Haze
2. Maroon
3. Anti-Hero
4. Snow at the Beach (feat. Lana Del Ray)
5. You’re On Your Own, Kid
6. Midnight Rain
7. Question...?
8. Vigilante Shit
9. Bejeweled
10. Labyrinth
11. Karma
12. Sweet Nothing
13. Mastermind 

Bonusové skladby na 3am edition:

14. The Great War
15. Bigger Than the Whole Sky
16. Paris
17. High Infidelity
18. Glitch
19. Would've, Could've, Should've
20. Dear Reader 

Autor: Marek Majzon

Súvisiaci interpreti: Taylor Swift