Kapela Transpolune sa už tretí rok pohybuje na bratislavskej klubovej scéne a nedávno vydala album Spoločné priestory. Tucet skladieb sa snaží odkázať na tradíciu klávesového pesničkarstva s pridaným drajvom rockovej kapely.
Prvá skladba večera aj albumu - Ťažko je žiť ľahko - ponúka prierez všetkým, čím podľa Transpolune vonia aj páchne dnešná Bratislava a Slovensko. Silnú rolu hrajú klavíry, hammondy a fender piana, ktoré na album nahral Matej "Maxo" Mikloš, známy z projektov Sisterhood Of Klangpedal, Solid Move alebo ako aktuálny klavirista art-rockovej legendy Fermata. Klávesy na albume dobre spolupracujú s elektrickými gitarami Martina Vasila - farebne sa striedajú pri harmonických plochách a rytmickom zahusťovaní pesničiek.
Basgitarový part naplnil Bonifác "Balthazar" Borza všetkým od jemnej akustiky po funkové až metalové rytmy. Basa je príjemne nevtieravá, ale oplatí sa jej venovať pozornosť. Groove drží aj bubeník Vlado Pilek, ktorý nehrá nič navyše a vždy rešpektuje pesničku, čo ale neznamená, že by ho nebolo počuť. Spevák Michal "Zari" Zaričňak spieva väčšinou vo vyšších polohách a nebojí sa pritlačiť na pílu tam, kde treba. O to prekvapivejšie a príjemnejšie vyznievajú občasné hlbšie pasáže s jemným barytónom.
Album ponúka aj bohatšie aranžované skladby ako Odložené okuliare, Biela čokoláda alebo Vločka, kde sa vrství viacero vokálov, gitarových aj klávesových zvukov, dostatok sól a príležitostný sampling, ktorým kláves posúva Transpolune k modernejšiemu zvuku.
Úplnou výnimkou akoby "z iného filmu" je potom skladba Snowfox, ktorá jemným popovým charakterom veľmi príjemne prerušuje rockové nasadenie. Špeciálne k tomu prispieva veľký slovenský saxofonista Marian Jaslovský, ktorý do Snowfox ako hosť nahral saxofón.
Podobne skladba Ovocie, ktorá v sebe mieša punkovú skákačku s honky-tonk tancovačkou, ale nie je ťažké si ju predstaviť s bigbandom v podaní takého Karola Duchoňa. Spevák Zari, autor väčšiny textov a časti hudby Transpolune, uvádza za svoje vplyvy aj gitarových pesničkárov ako Damien Rice alebo Marián Geišberg a pesničky Cadenas d’amour, Život ako lipka alebo Za málo to dávajú čiastočne pocítiť. Pomalé, ťažké, hĺbavé s dôrazom na takmer hovorené slovo robia album ešte farebnejším, ale napriek všetkému depresívnemu ukazujú aj energiu, takže snáď nie je všetko stratené.
Okrem Snowfox je na Spoločných priestoroch ešte jedna pesnička v angličtine a to funkovo groovujúca I Know, ktorá znie ako leto na Venice Beach alebo Zlatých pieskoch. Ako prakticky jediná rýdzo pozitívna a optimistická skladba celého albumu tiež prináša odľahčenie od inak pichľavých tém a ostrých zvukov.
"Bude radosť iná, bude to smútok," povedal by klasik o skladbe s názvom Tmavomodrý zamat. Podobne rozťahuje rozsah albumu do extrému, ale radostné to teda nie je. Text, aranžmán aj výkony v nej majú úplne iný, takmer až gotický charakter. Dávame päť z piatich náhrobkov za detský zbor.
Eponymná a posledná skladba Spoločné priestory, podobne ako na začiatku, tiež odzrkadľuje takmer celú šírku zvuku a tváre Transpolune. Od klavírnej melanchólie prechádza k ťahavému gitarovému sólu a končí sa tak, ako jazz-rockový koncert alebo album končiť má, teda poriadnou sólovou párty, kde sa hrá odušu.
Spoločné priestory ponúkajú široký záber rôznych smerov, zvukov a nálad. Na to, že ide o prvotný počin, je to pomerne bohatá galéria a bude zaujímavé sledovať, aké ďalšie obrazy sa kapela Transpolune rozhodne maľovať. Počas leta ju môžete vidieť 4. augusta na festivale Atmosféra a 6. augusta na festivale Letavy. V jeseni sa vráti na klubovú scénu.
Transpolune - Spoločné priestory
(2017, vlastným nákladom)
1. Ťažko je žiť ľahko
2. Odložené okuliare
3. Snowfox
4. Ovocie
5. Biela čokoláda
6. Cadenas D'amour
7. I Know
8. Vločka
9. Život ako lipka
10. Tmavomodrý zamat
11. Za málo
12. Spoločné priestory
13. Outro
Všetky pesničky z albumu nájdete na Youtube či na Soundcloude, počúvať ho môžete aj na Deezeri:
Autor: Jakub Drgoň
Foto: Igor Kollárovics
