Aký je dievčenský denník Kľúčovej Alicie?

Aký je dievčenský denník Kľúčovej Alicie? Kultivovaný a pútavý. O súčasných R´A´B hviezdach väčšinou platí, že sú to producentskými práškami vyrobené rýchlokvasy priživujúce svoju kariéru škandálmi a veľavravnými táraninami. Kde sa vzala, tu sa vzala aj pôvabná deva Alicia Keys (23) a o bravúrnom manažérskom zásahu ani v jej prípade niet čo pochybovať. Lenže v osobe Alicie nespadla na scénu tuctová bábka, ale ohromný talent - spevácky, hráčsky, skladateľský i producentský. Akoby sa distribútori Grammy čas od času zbláznili a vysypú ich celú kopu na hlavu jedinca, ktorého nárok na ne je prinajmenšom sporný. Nie je to ale prípad Alicii Keys.
Jej debut Songs In A Minor v roku 2001 sa nevyznačoval ničím väčším než primeranou sviežosťou, ktorú albumu vtislo jej dvadsať rokov, jej postavením odvážnej školáčky a dozaista i celkovou lojálnosťou voči rhythm and bluesu a neosoulu, štýlom na zdvihnutej vlne módy. Stačilo to na zisk pätice ocenení Grammy – za Najlepšiu novú umelkyňu, Pieseň roku (Fallin´), Najlepší spevácky výkon v oblasti R´A´B, Najlepšiu R´A´B pieseň a Najlepší R´A´B album. Keď načasovaná bomba prvého CD vybuchla, mohla si Alicia už len spokojne počúvať lichôtky kritiky, koncertovať pred nadšenými davmi, poberať honoráre a právom sa považovať za hotovú hviezdu. Mohla, ale neurobila tak. Zaspať na vavrínoch, to sa veľmi nepodobá ctižiadostivej bytosti, ktorá od útleho veku pracovala na svojej muzikantskej kariére. Miesto lízania smotany sa ešte usilovnejšie pustila do práce. Odolávajúc tlaku požiadavkám a asi aj zmierená s tým, že podobný triumf sa v druhom dejstve už neopakuje, akoby sa autorka, speváčka a multiinštrumentalistka konečne sústredila na vážnejšiu prácu. Výsledkom je vyzretejší, menej komerčný, premyslenejší a štýlovo subtílnejší album. Kompromisy sa tu ešte nájdu – akoby mohol album vyzerať, dokazuje skladba Heartburn, v ktorej ju producent Timbaland zavádza medzi nerozoznateľnú masu komerčných R´A´B skladieb. Väčšinu piesní má však produkčne vo svojich rukách ona sama, rozhodnutá prehĺbiť retrosmerovanie , ktoré už na debute znelo veľmi zreteľne. A skutočne, vhodnou voľbou aranžmánov, v ktorých hrajú hlavnú rolu tradičné nástroje, počínajúc jej markantným pianom, cez analógové klávesy až po prírodné sláčiky, sa jej darí evokovať štýl prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď Aretha Franklin bola ešte mladá a na vrchole síl a keď jej zdatne konkurovala Gladys Knight či Dionne Warwick. Dnes konkuruje ona im, pravda s posunutou optikou modernejšieho soundu a s občasným excesom smerom k hip-hop alebo k R´A´B. Avšak už výber singlu, v zádumčivej nostalgii a súčasnej progresivite celkom presne vybalansovanej balady You Don´t Know My Name, za ktorú by dala ktoviečo napríklad Whitney Houston, napovedá, že keď sa nemyslí na ceny, dajú sa i komerčné veci robiť s vkusom.
Album The Diary Of Alicia Keys je ľúbeznejší, melodickejší a pesničkársky prehľadnejší než jej prvotina. Je „belší“ alebo inak „európskejší“. A možno svet naozaj čaká na novú Robertu Flack, kto vie? Alicia každopádne v posledných rozhovoroch i na svojich webových stránkach vehementne tvrdí, že nechce byť hviezdou jedného albumu, ale chce zotrvať na výslní minimálne ďalších tridsať rokov. Nuž, skromné to dievča.

TRACKLIST (57:52 min):
01. Harlem’s Nocture
02. Karma
03. Heartburn
04. Medley: If I Was Your Woman / Walk On By
05. You Don’t Know My Name
06. If I Ain’t Got You
07. Diary 08. Dragon Days
09. Wake Up
10. So Simple
11. When You Really Love Someone
12. Feeling You, Feeling Me (Interlude)
13. Slow Down
14. Samsonite Man
15. Nobody Not Really (Interlude)

Zdroj: TS MusicServer