Máločo a málokto má takú životnosť, akú prejavuje Leonard Cohen. Cohen je výnimkou, ktorej, ako sa zdá, všetky neresti a zlozvyky a risky, hojne pestované počas väčšiny dlhého života, skôr prospievajú než škodia.
Cohen nikdy nebol spevákom v pravom význame tohto slova. Ale ako to už chodí u ľudí, ktorí technikou spevu nemusia maskovať iné deficity, Leonardove technické limity neboli na prekážku. Jeho zbraňou je presvedčivosť a tá pramení z mnohých iných prítokov, aby sa nakoniec zliala do mohutného, lenivého ale nezadržateľného toku nôt a slov, ktorými si Cohen dokáže získať poslucháča na svoju stranu, bez toho aby sa o to očividne snažil.
Po hudobnej stránke je jeho nový album presne takýmto lenivým, pomalým ale mohutným tokom. Všetko je tu jednoduché, predvídateľné no i tak originálne a pôvodné. Často sa tu striedajú menej tradičné hudobné nástroje (xylofón, kontrabas, drumbľa...). Celok pôsobí skôr akustickým, ale zďaleka nie jednofarebným dojmom. Žánrovo sa jedná o inteligentný pop hraničiaci so šansónom, country a častými bluesovými prvkami. Tie však majú ďaleko od černošského nasadenia a emotívnej autenticity. Cohen je vo svojom prejave tak trochu divadelne štylizovaný. Výsledok je však čistý – vyvážený pomer všetkých zložiek, z ktorého len výnimočne prečnieva čosi navyše.
Cohenov tím šetrí notami a emócie sú presne cielené. Hudobné nápady sú striedme, ale prítomné a o hudobnej zložke sa nedá hovoriť iba ako o druhoradom podmaze v pozadí. Ako hladký hodváb pôsobia ženské zbory, ktoré Cohenovu hudbu obohacujú o skutočne spievané tóny, ktorých sa od polorecitujúceho - pološepkajúceho Cohena dočkáme len výnimočne. Spievajúce dámy Anjami Thomas a Sharon Robinson sa uplatňujú aj sólovo a ich sférické hlasy spolu Cohenovým barytónom spolupracujú až kontrapunkticky previazaným účinkom.
Zvláštnu bodku za albumom tvorí Cohenova koncertná verzia tradičnej countryovej skladby Tennessee Waltz. Cohen umocňuje fakt, že sa jedná o jeden z najkrajších contry love-songov, i keď v jeho podaní sa posúva význam skladby do nových súvislostí.
Pozoruhodný je i booklet, ktorý je výtvarne štylizovaný do parížskeho medzivojnového časopriestoru a všestranného umeleckého kvasu, ktorým toto mesto priťahovalo a inšpirovalo mnohých literátov či výtvarníkov. Áno, Cohen už má väčšiu časť cesty za sebou. Koľko mu chýba do cieľa nikto nevie, ale je zrejmé, že dnes už má plný nárok obracať sa k svojej minulosti. Tá trocha sentimentu a štylizácie tvorí už roky neodmysliteľnú súčasť jeho huby.
CD Dear Heather môže mať subjektívnom merítku vysoké hodnotenie, ale nedá sa zároveň tvrdiť, že ponúka pre každého rovnako hodnotný zážitok. Kto je plný prchavej energie a očakáva ju aj od hudby ktorú počúva, tomu Cohen asi sotva ulahodí, či už týmto, alebo ktorýmkoľvek iným albumom. Jeho hudba je meditáciou, balzamom, tým, čo je potrebné na jej prijatie nie je trpezlivosť. O jej pochopenie sa netreba snažiť. Akékoľvek násilie nevedie k skutočnému cieľu. Kto sa však Cohenovou hudbou nechá dobrovoľne prestúpiť, kto s jej prúdom dobrovoľne splynie, toho dokáže unášať a bude sa v nej cítiť ako v stave beztiaže.
Žáner: Pop
Štýl: R&#B, country, šansón
Vydavateľstvo: Sony Music, 2004
Celkový čas: 49:27
Odkaz: www.leonardcohen.com,
www.leonardcohenfiles.com
Zonam skladieb:
1. Go No More A-Roving
2. Because Of
3. The Letters
4. Undertow
5. Morning Glory
6. On That Day
7. Villanelle For Our Time
8. There For You
9. Dear Heather
10. Nightingale
11. To A Teacher
12. The Faith
13. Tennessee Waltz (Live)
Zdroj: TS MusicServer
