Je jedno, aký prehrávač vám akýkoľvek hudobný záznam sprostredkúva. Vo všetkých prípadoch je podstatné počúvať ho kvalitne a v dostatočnej hlasitosti.

Je jedno, aký prehrávač vám akýkoľvek hudobný záznam sprostredkúva. Vo všetkých prípadoch je podstatné počúvať ho kvalitne a v dostatočnej hlasitosti. Miesto sa v takýchto prípadoch stáva len doplnkovým prostriedkom k príbehu vo vašej hlave. V prípade Ghost Of A Handshake sa takisto nejedná o obligátnu výnimku, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Selfbrush je projektom českého pesničkára Vaška Havelku, ktorý prevažnú časť skladieb zhudobnil a takisto k nim napísal aj texty, a v neposlednom rade projektom Maťa Mišíka (slovenskému poslucháčovi možno známy ako bývalý člen skupiny Tata-bojs v rokoch 2000-2002), ktorý zastúpil väčšinu hudobných nástrojov a podujal sa vytvoriť aj obal tohto CD.

Debutový album skupiny Selfbrush má nezvyčajnú gitarovú náladu, tá je v neposlednom rade podmienená uhrančivým spevom Vaška Havelku, ktorého prejav v mnohom pripomína lídra skupiny Pearl Jam, Eddieho Veddera. V porovnaní s Pearl Jam je však Selfbrush pokojnejší, častejšie necháva priestor hudbe ako takej. Ako príklad možno uviesť predĺžené intro titulnej Ghost Of A Handshake. Jediným sprievodným slovom v nej je v závere sa ozývajúci zmorfovaný mužský hlas, ktorý pripomína rozprávača na albume od skupiny Air k filmu Smrť panien, a koniec koncov, ten sa vo väčšej tichosti v prípade albumu Ghost Of A Handshake potom ešte mihne. Táto skladba do istej miery takisto inklinuje k filmovej hudbe, je ľahké predstaviť si ju k scéne rvúcej bezohľadne srdce z telesnej schránky pomyselnej postavy filmu. Sympathy For The Raspberry je pochmúrnou predstavou smútku za niekým alebo niečím, čo je možné stratiť, osamelosť skladby zvýrazňuje nelogicky pokojný Havelkov hlas, ktorý zo skladby vytvára čosi jedinečné.
Napriek rôznorodosti skladieb je rukopis albumu čitateľný a predstavuje mix grunge a folku v jedinečnom hudobnom prevedení, Havelka s Mišíkom experimentujú do veľkej miery so samotnou náladou albumu. Smeruje do melanchólie, ktorá však neťaží ale rozvíja vnímanie albumu.

Čo sa týka obalu ako úložného miesta na toto hudobné médium... Na zelenom podklade leží bielo-oranžový prístroj utajenej “selfbrush” funkcie. Celkovo pôsobí skôr ako obal na nosič k elektronickej hudbe. Ale to najväčšie prekvapenie je aj tak ukryté vo vnútri bookletu v podobe textov. Tie sú častejšie než občas preškrtnuté hrubou fixkou. Ak okrem umeleckého zámeru obsahuje toto škrtanie aj účel zakrývať, netreba. Pretože tento album je viac než len príjemným tovarom vo fabrike zvanej hudobný priemysel.

Predpokladám asi správne, ak poviem, že tento projekt ostane napriek možnej dlhodobej existencii pre väčšinu poslucháčov pojmom neznámym. V tomto prípade však nejde o absenciu kvality ale o nedostatok ambícií v oblasti mainstreamu. Avšak, nechajme prognózy stranou, a vychutnajme si prekvapenie, čo všetko môže prinesie najbližšia budúcnosť pre Selfbrush alebo pre jej oboch hlavných členov.

Aby som nezabudla, krst tohto albumu je naplánovaný na 11. decembra, miesto konania – Malostranská beseda, Praha. Tak ak máte chuť, „go west“!


Vydavateľstvo: Good Day Records, 2004
Celkový čas: 37´26´
Link: www.selfbrush.com

Zoznam skladieb:
1. Matku
2. Anna Girl
3. Flesh The Trash
4. Sympathy For The Raspberry
5. Clouds Are Her Bed
6. Ghost Of A Handsahke
7. Different
8. The Fall
9. Yogi
10. Again &# Again

Zdroj: TS MusicServer