O remixoch sme zvyknutí počúvať v súvislosti s tanečnou alebo chill-outovou hudbou približne od deväťdesiatych rokov. S úpravou nahrávok sa ale začalo podstatne skôr. O tom, ako to vyzeralo zhruba pred tridsiatimi tromi rokmi na Jamajke, svedčí kolekcia dubových remixov skladieb Boba Marleya a skupiny Wailers. Pokiaľ si nepotrpíte na sterilnú čistotu digitálnych nahrávok, potom nech toto CD slúži ako pootvorené okno do zadymeného sveta jamajských DJs a ich zvukových systémov.
Pokiaľ si nepotrpíte na sterilnú čistotu digitálnych nahrávok, potom nech toto CD slúži ako pootvorené okno do zadymeného sveta jamajských DJs a ich zvukových systémov. Rozličné lo-fi nedokonalosti, zdanlivo naivné triky a magická atmosféra týchto, prevažne inštrumentálnych verzií, slúžia dodnes ako šťavnatá inšpirácia pre tvorcov progresívnej tanečnej hudby. Jednotlivé skladby je zbytočné bližšie popisovať, pretože podstatný odkaz tejto hudby je nonverbálny. Kto má rád spev Boba Marleya, musí rátať s tým, že v tomto prípade si ho veľmi neužije. Bob zaštítil CD iba autorstvom originálnych verzií a (v neprítomnosti) svojim duchom. Podstatne väčšou mierou prispeli producenti Lee Perry, Tuff Gong a Glen Adams.
Kvôli lepšej predstave trochu teórie, ktorá snáď nikoho nezabije: Slovom „Dub“ sa dnes popisuje hudba pozostávajúca prevažne z inštrumentálnych remixov existujúcich nahrávok. Dubové verzie skladieb nevznikali iba odstránením sólového vokálu zo skladby. Tieto remixy sa nikdy nevyhýbali požitiu rôznych efektov, ktoré radikálne manipulovali a menili pôvodný tvar skladieb. Štúdiové triky, použité efekty a celý proces mixovania sa stal integrálnou súčasťou skladieb porovnateľnou k ďalšiemu hudobnému nástroju. Korene dubovej hudby by sa dali hľadať na Jamajke, kde si takouto hudbou vydobyl pozornosť a rešpekt tamojší DJ Osbourne Ruddock. Bol to práve on, kto premenil gramofón na hudobný nástroj. Jamajská hudba bola vždy pod veľkým vplyvom hudby americkej. Mnoho Jamajčanov migrovalo do USA za prácou, kde boli vystavení vplyvu tamojšej hudby, prinášali ju so sebou späť a doma z nej vytvárali vlastné variácie. V povojnovom období striedali pôvodné seriózne swingové bigbandy na pódiách tanečných hál menšie skupiny hrajúce dynamickejším a optimistickejším spôsobom s orientáciou na nové hudobné odnože - bop a rhythm and blues. Táto zmena bola v súlade s optimistickou náladou, ktorá v Spojených Štátoch zavládla v povojnovom období. Hralo sa nielen naživo, ale aj pomocou veľkých zvukových systémov, čo sa čoskoro prenieslo aj na Jamajku. Tanečné parties sa v slnečnom Kingstone odohrávali na veľkých otvorených priestranstvách zvaných „lawns“. Zvukové systémy boli pre mnohých ľudí, ktorí nevlastnili rádio, jediným sprostredkovateľom novej hudby. Jamajskí taneční DJs používali hudobné podklady bez vokálov aj ako zvukový „podmaz“ k vlastným komentárom a verbálnej show po vzore afro-amerických rozhlasových DJs. Časti pôvodných vokálov vstupujú do dubových mixov iba náhodne a nečakane. Ku skladbám bývajú pridané alebo zvýraznené party ktoré zámerne zvyšujú ich hypnotický a halucinogénny účinok. Táto hudba nebola vo svojej dobe pochopená komerčne orientovanými poslucháčmi kupujúcimi nahrávky, našla si však široké publikum na uliciach Kingstonu a všade tam, kde sa z mohutných Sound systémov ozývala hudba s akcentom na druhú dobu. Hudobníci The Wailers, ktorí vytvorili hudobný materiál pre ďalšie úpravy boli: Aston „Familyman“ Barret – basgitara, Carlton „Carly“ Barret – bicie, Alva „Regie“ Lewis, Ranford „Rannie Bop“ Williams, - gitary, Glen „Capo“ Adams, Gladdy Anderson, Tyrone Downie – klávesy, Tommy McCook – tenor saxofón, Vin Gordon – trombón, Val „Deadley Headley“ Bennett – alt saxofón, Uziah „Sticky“ Thompson – perkusie.
Žáner: Dub
Štýl: Reggae
Vydavateľstvo: JAD/Universal Music
Odkaz: www.bobmarley.com www.wailers.com
Zdroj: TS MusicServer
