Koncom roku 2004 vydal „starý pes“ Manfred Mann svoj nový album s provokujúcim podtitulom 2006. Keď sa ho pýtali prečo takto nazvaný album vyšiel v dvojročnom predstihu, Manfred odpovedal: „Aby si ho ľudia všimli.

Koncom roku 2004 vydal „starý pes“ Manfred Mann svoj nový album s provokujúcim podtitulom 2006. Keď sa ho pýtali prečo takto nazvaný album vyšiel v dvojročnom predstihu, Manfred odpovedal: „Aby si ho ľudia všimli. S takým názvom bude provokovať aspoň po dobu najbližších dvoch rokov“. Možno však chcel pripomenúť blížiaci sa apokalyptický letopočet, ktorý orwelovským spôsobom kedysi avizovala česká skupina Katapult so skladbou „Až se bude psát rok 2006...“. (???) Samozrejme žartujem! Manfred Mann vysiela na úplne inej vlnovej dĺžke než na akej kedysi pôsobil spomenutý mentorský song zakľúčený sloganom „Co děti! Mají si kde hrát?“.
Manfredova Hudba má svoje korene hlboko v šesťdesiatych rokoch. Dospelé bratislavské publikum má na túto skupinu už dve živé spomienky. Tá prvá sa datuje do druhej polovice šesťdesiatych rokov, druhá približne o dvadsať rokov neskôr. Kým prvý koncert sprevádzala takmer davová hystéria spojená s vytlačením sklenenej výplne na vstupných dverách športovej haly, ten druhý – hudobne nemenej vydarený – sa už odohrával v umiernenejšej atmosfére. Manfredovo publikum dozrieva spolu s ním. Aj o hudobnom obsahu nového albumu sa dá povedať, že ide o tzv. adult-rock, teda hudbu orientovanú na dospelé publikum, menej závislé od rôznych módnych trendov. Nedá sa povedať, že dnešná hudba MM by bola úplne bez štylizácie, tá však neprekračuje hranice možností strednej generácie a relatívne dobrého vkusu formovaného hudbou osemdesiatych rokov.
Istý koeficient poplatnosti nemecky prvoplánovému vkusu sa nedá uprieť ani tu, ale to už akosi patrí k veci. Manfredov Band hrá kolážovitú zmes popu, rocku a art-rocku so silným podtónom bieleho blues. S prižmúrenými očami sa tu dajú identifikovať rôzne vplyvy – Robbie Robertson (The Band), Sting, Steve Miller, Gregorians atď. Rozhodne sa nejedná o typickú tanečnú hudbu. Spievané skladby sú poprekladané inštrumentálnymi témami a spievané texty strieda hovorené slovo kolorujúce hudobný základ rozprávkovými metaforami a príbehmi. Do jednotného štýlu nezaraditeľné hudobné formy sú tak trochu bludného charakteru. Celku však nechýba zmysel pre melódiu a dramatickú výstavbu.
Samotný Manfred Mann je hráč na klávesové nástroje, čo sa prejavuje aj na celkovom sounde kapely. Nesnaží sa dominovať za každú cenu, ale v celkovom aranžérskom prevedení je zvuk jeho rozmanitých inštrumentov „maltou“ spájajúcou jednotlivé stavebné prvky. Elektrické gitary hrajú v melodických frázach a s priam floydovskou zaťaženosťou na spievajúci a farebný zvuk. Hrá na ne Mick Rogers. Ďalší členovia bandu sú bubeník Geoff Dunn, basgitarista Steve Kinch. Výnimočný podiel na celkovom vyznení má samozrejme skvelý spevák Noel McCalla a jeho zadymená, sugestívna farba hlasu. K zaujímavým hosťom patria mená ako Chris Thompson, Thomas D, Dean Hart a Barbara Thompson.


Vydavateľstvo: Edel / Warner Music
Žáner: Adult Rock
Štýl: Rock, Pop, Art Rock, Gregorian
Odkaz: www.manfredmann.com
Celkový čas: 48:15

Zoznam skladieb:
Demons And Dragons (with Thomas D)
Two Brides (interlude)
Down In Mexico
Happenstance
The History Of Sexual Jealousy
Black Eyes
Mars
Get Me Out Of This
Frog
Two Friends
Monkmann
Marche Slave (instrumental interlude)
Independent Woman (with Thomas D)
Dragons (reprise)

Zdroj: TS MusicServer