„Čakajúc na volanie sirény“ vytvorili títo manchesterskí postpunkoví veteráni svoj deviaty štúdiový album. Jeho zvuk sa výrazne odchýlil od rockovejšieho soundu predošlého albumu New Order, Get Ready a skupina sa vrátila k svojmu pôvodnému alternatívnemu tanečnému popu.
Skladba Whos Joe? otvára album v sférickom klávesovo – gitarovom štýle, ktorý miestami pripomína veľkopriestorové hymnusy írskích U2, ale charakteristická farba Bernieho hlasu nenechá zapochybovať, kto je skutočným interpretom tejto retro – novoromantickej hudby.
New Order si držia svoju líniu a smer, ktorý (prekvapivo) nabrali po svojej reinkarnácii z trosiek podstatne drsnejších Joy Division. Okrem čoraz dokonalejšej produkcie album neprináša po hudobnej stránke prakticky nič nové. Pesničky sú písané a interpretované v príjemnom, ľahko prijateľnom štýle osemdesiatych rokov. Uši sa nebránia akceptovať ho, podvedome si pri ponore do atmosféry albumu vytvárame vnútorné pohodlie, svoje duševné nohy si vykladáme na duševný stolík a nechávame hudbu plynúť. Hudba plynie, čas taktiež, a pokiaľ nesledujeme displej prehrávača alebo dej textov, iba ťažko by sme dokázali uhádnuť, ktorá skladba práve začala. Pesničky sa vo svojom typickom jednotnom sounde, rozplývajúcom sa v rôznych štúdiových dozvukoch a delayoch, podobajú jedna druhej ako vajce vajcu. Isteže, majú odlišné nielen slová, ale aj niektoré rytmy, akordy, a výnimočne aj tempá, ale fundament zostáva spoločný. Po úvodnom niekoľkopiesňovom intre, ktoré nás naladí na vlnovú dĺžku skupiny, nám to ani veľmi neprekáža, pretože predsa len sa jedná o kategóriu umelecky vzdialenú bežnému rozhlasovému ohlupovaniu. Počúvanie New Order sa stáva skôr relaxom. Trochu odlišnosti prinesie piaty, rytmicky oživený track I Told You So a po ňom aj novoromantická Morning Night &# Day.
Ďalší sled skladieb prináša možno viac aranžérskej pestrosti, ale až do konca albumu sa nesie v podobne hypnotickom duchu. Napríklad skladba Turn nás zavedie na teritórium, ktoré okupuje skôr príležitostne country-rocková skupina R.E.M. Zvláštnosťou takejto hudby New Order je, že na tú istú skladbu sa dá rovnako relaxovať s vyloženými nohami a slúchadlami na ušiach, ako aj naplno tancovať v mihotavej žiare stroboskopu a decibelmi nabitom ovzduší podzemného klubu (Guilt Is A Useless Emotion). Náznak divokosti Iggiho Popa prináša záverečná Working Overtime.
Napriek tomu, že v prípade Waiting For The Sirens Call sa pravdepodobne nejedná o vrchol tvorby New Order, skupina si drží svoju úroveň i štýl, a kritický pohľad na nový príspevok v ich diskografii je, v tomto prípade, dosť zhovievavý. K albumu sa dá rovnako dobre vrátiť aj po rokoch a budú to stále tí istí, starí dobrí New Order.
Vydavateľstvo: Warner Music / Forza 2005
Žáner: Rock, Electronica
Štýl: Alternative, Pop Rock, Post Punk, Synth Pop, Club Dance...
Celkový čas: 56,8 min.
Odkaz: www.neworderonline.com
Zoznam skladieb:
1. Who’s Joe?
2. Hey Know What You Doing
3. Waiting For The Sirens’ Call
4. Krafty
5. I Told You So
6. Morning Night And Day
7. Dracula’s Castle
8. Jetstream
9. Guilt Is A Useless Emotion
10. Turn
11. Working Overtime
Zdroj: TS MusicServer
