Pri počúvaní folklórnych motívov v podaní rockovej rytmiky a elektrických gitár sa zdá, že takáto folklórno-hardrocková kombinácia existovala u nás latentne už odjakživa.
Estetika, balansujúca na hrane dobrého vkusu, ľudovej tradície a „záujmovo umeleckej tvorivosti“, sa formovala v období dedinských tancovačiek. Na svadbách a zábavách muzikanti spravidla striedali jednotlivé kolá tak, aby si na svoje prišli všetky generácie. V jednom kole zneli „moderné“ hity od Smokie v pseudoanglickom jazyku a v druhom kole zase bigbítové coververzie známych ľudoviek. V dobách vrcholiaceho socializmu nám ku šťastiu stačilo málo. Dnes toho na vyvolanie chvíľkovej ilúzie spokojnosti potrebujeme podstatne viacej.
Coververzie ľudoviek v podaní Družiny znejú, samozrejme, neporovnateľne sofistikovanejšie než v podaní „zábavových“ kapiel spred tridsiatich rokov, aj tak sa však ponúka otázka „quo vadis?“ Ešte než si ju položíme, treba povedať, že Družine sa podarilo vyprodukovať príjemnú a vyváženú platňu. Začali tam, kde na svojom debutovom albume skončila Jej družina. V niektorých prípadoch je prienik množín medzi týmito dvomi družinami spoločný (Trnki, trnki), inde pôsobí nezávislosť od ambicióznej Zuzany Mojžišovej oslobodzujúco, hlavne pre muzikantský rozmach odštiepivšieho sa krídla a jeho orientáciu na folklórne-rockový mainstream. Vďaka obidvom spievajúcim dievčatám (Dana Ferienčíková, Miťa Almášiová) kapela nemá ani bez Zuzany žiadny problém s vokálnou zložkou. Ženské hlasy sú trblietavou korunkou celej platne a svojou príjemnou farbou neraz zachraňujú to, čo prepáli hardrockovým testosterónom postihnutá inštrumentálna zložka.
Texty pesničiek sú spievané v originálnom dialekte regiónu odkiaľ pochádzajú spracované predlohy. Okrem spievaných úprav sú tu i dve inštrumentálky, pár diskutabilných remixovaných bonusov a dve ortodoxne folklórne skladby spievané a capella, ktorými ženský zbor uzatvára celú sadu.
Autormi hudobného spracovania ľudových tém sú Matvej Sabov a Atila Béreš. Aranžmánom dominujú akustické strunové nástroje doplnené o husle, píšťalky, ale výrazný podiel tu má aj rocková rytmika, elektrická gitara a súčasné štúdiové možnosti. Použitý model spracovania ľudových tém sa zdá byť rovnako nevyčerpateľný ako aj dokonaný – v závislosti od uhla pohľadu.
Páni a dámy združení v Družine nahrali príjemnú hudbu, ale čo ďalej? Cestovať, vyvážať naše folklórne motívy za hranice? Pri trochu šikovnom agentovi by to šlo, navyše daný model možno opakovať a variovať do nekonečna. Aranžmány, i keď nápadité a vtipné, však iste nie sú hlavným cieľom kreatívnych hudobníkov.
Ľahko sa povie, že podstata ľudovej hudby je vo vzkriesení a prenesení jej stáročných emócií na ďalších ľudí, v sprostredkovaní múdrosti abstrahovanej do stručných, lakonických a často insitne pôsobiacich textov. Ťažšie sa to ale prenáša do reality. Obliecť si kroje, postaviť realistické kulisy slovenskej dediny, to už robili Tublatanka a Vidiek. Schodnú cestu v princípe ukazuje skôr maďarsko-slovenský Ghymes, ktorý abstrahovaný odkaz ľudovej kultúry zhmotňuje v invenčnej pôvodnej tvorbe. Tú s minulými storočiami spája iba tenká, intuitívne vedená niť, ktorá je však dostatočne pevná na to aby poslucháča priviedla k podstate. Nie každý je však taký básnik a skladateľ ako Tomáš Szarka, preto možno ani nie je hanba ak sa prizná, že „nám k radosti stačí zahrať si tak ako chceme a vieme“.
Vydavateľstvo: Barrandov records, 2004
Žáner: World Music
Štýl: Rock, Folk, Elektronika, Folklór
Celkový čas: 45,6 min
Odkaz: www.druzina.info
Zdroj: TS MusicServer
