Kto by čakal pod týmto názvom kapelu, ktorá tak trochu šuchoce slamu na topánkach a hrá na tanečných zábavách nestráviteľné odtrhovačky alebo chudokrvný popík, je úplne vedľa.

Kto by čakal pod týmto názvom kapelu, ktorá tak trochu šuchoce slamu na topánkach a hrá na tanečných zábavách nestráviteľné odtrhovačky alebo chudokrvný popík, je úplne vedľa. Nie sú to ani adolescentní  muzikanti, ktorí niekde vo vymretej garáži mastia trojakordový „metloš“. Nie, nie, HT je štvorica vyzretých veselých žilinských punkáčov, ktorí v duchu rokov minulých osviežujú svojim nahnevaným prístupom príznačne zachmúrenú punk-rockovú obec.

HT nie sú žiadni začiatočníci – od roku 1990 zaznamenali trinásť kompletov (deväť demonahrávok a štyri albumy - Predstieranie šťastia 1997, Hotentot´n´ roll 1997, Unplugged koncert 1998, Zatmenie 2003), v slovenskej punkovej obci sa tak vyprofilovali za lídrov, ktorých repertoár sa stal inšpiráciou už pre množstvo nasledovníkov. Ich novinka Planb však musela skalných prívržencov hátéčka poriadne šokovať. Hneď úvodná skladba Real s rapovou nádielkou, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Čistychov alebo Vec, prezrádza, že konzekventného punku sa na tomto albume dočkáte ako šafranu. A uistí vás v tom aj nasledujúca skladba s názvom Ja. Tí, ktorí ešte aj potom budú pochybovať a veriť, že celé to je len nejaká paródia, definitívne stratia nádej  v nasledujúcich Neverím a Prometheus. Sample, rapový sound s nu-metalovým nádychom posúvajú každú vypočutú minútu tejto nahrávky na míle od toho, čo táto partička ponúkala na predchádzajúcich nahrávkach.

Takýto štýlový úlet prináša so sebou vždy množstvo otázok a nekonečné polemiky o tom, čím bol zapríčinený. Krok s dobou, únava z doterajšej šedi, úlet alebo vysýchajúca studňa nápadov? V každom prípade je to vždy vabank. Niekedy to vyjde, niekedy menej... Ale keď to vyjde, tak to stojí za to (napr. Veccc). Je to založené skôr na tom, aby sme niečo prežili a nie na dokazovaní nejakej, i tak už stokrát dokázanej, inštrumentálnej vyzretosti. Občas sa musí zaimprovizovať a dúfať, že sa to ľuďom zapáči a vlezie im to pod kožu lepšie ako minule. Zároveň je to riskantná skúška toho, koľko takejto novoty je poslucháč schopný ešte uniesť.

Ako sa vlastne čerti na stenu maľujú? Repertoár klasicky rapovo ladený síce ostro vybočuje z nasadeného štandardu punkového kvarteta, kapela však pristupuje k jednotlivým piesňam poučenejšie a inštrumentálne vydarenejšie. Keď sa usadíte doma v kresle (alebo padnete v tom či onom klube na zem) a budete sa chcieť započúvať do výborných textov, potom vedzte, že punková formácia nemusí spievať len o tom, akí sú to za ľudia, čo žnú cudzie políčka, o problémoch opilcov v dôchodkovom veku alebo o frustráciách beznádejného meštiaka. Emotívne Sveťové texty o bolesti, beznádejí i nádeji, hlúposti i genialite, úprimnosti i dvojtvárnosti, vždy však s kritikou spoločnosti medzi riadkami, majú svoju vysokú literárnu hodnotu a neutápajú sa v primitívnych vulgarizmoch, na ktoré sme v týchto vodách zvyknutí  (Všetky tie zlé veci, ktorými si musí prejsť  každý z nás / aj tak sa časom rozplynú ako gáfor a smútky rozfúka čas / Nič, čo sa deje náhodou, nie je náhodné, to je tak / nič, čo nazývame osudom, nie je osudné, práve naopak / Nič, čo sa deje na zemi nie je zbytočné, to mi ver / aj tá mliečna dráha na nebi z času na čas môže stratiť svoj smer).

Album si krátko po vydaní vyslúžil od hudobných odborníkov i punkových priaznivcov nespočetnú kritiku, ja by som ho napriek všetkému tak jednoznačne nezatracoval. Veď HT nikdy nehrali čistokrvný punk. A že ich žánrový posun vyznieva prinajmenšom fádne tendenčne? Záleží od uhla pohľadu. Netreba zabúdať na profesionálny prístup celej realizácie albumu (a to nie len po stránke muzikantskej), inštrumentálnu vyzretosť všetkých členov (na albume sú okrem stálych členov Sveťa, Marcela, Cyba a Trúbu uvedení ako HT band aj druhý gitarista Freedom a programátor Marsko), novátorskú odvahu a u punkových skupín ojedinele vysokú textársku úroveň. To sú hudobné relikvie, ktoré nemožno zdivočene hodiť za hlavu. U mňa vydarené songy Reči, Možnosť a Veccc budú vždy prevyšovať nepodarenú hammelovskú Vinu, grigorovskú paródiu (?) Edo i hip-hopový neporiadok Paradox. A každým ďalším vypočutím sa v tomto názore utvrdzujem viac a viac.

Žáner: punk-rock
Vydavateľstvo: Hirax Records
Celkový čas: 46:41
Odkaz: http://ht.fast.sk

Zoznam skladieb:
1. real
2. ja
3. neverím
4. prometheus
5. vina
6. veccc
7. edo
8.grigo
9. reči (live from betweenhall)
10. paradox
11. vkv
12. možnosť
13. hra (1)
14. hra (2)
15. zubatá
16. kúpalisko (feat. 2Christ)
Bonusy:
1. videoklip veccc
2. bodyshot
3. texty
4. foto

Zdroj: TS MusicServer