Už prvý pohľad na novinku kapely z mesta piva, bývalej škodovky a prvoligového hokeja vyvolal vo mne veľmi pozitívne pocity. Napriek tomu, že album Ad Astra vychádza takpovediac vo vlastnom náklade (oficiálne pod hlavičkou Sisyfos Records), cover disku dáva tušiť nie len kvalitu v duchu „obal predáva“, ale ako po niekoľkých minútach počúvania zistíte, ani vnútro ukryté v podobe vypálených rýh na disku v ničom nezaostáva za farebnou formou.
Box disku je navyše dômyselne vsunutý v kartónovom obale, takže spolu so žlto-čierno-červenou farebnosťou mi veľmi pripomína album Deep Purple Burn. A to má Sisyfos poriadne ďaleko od EMI. Aspoň čo sa týka portfólia, určite.
Hovorí sa, že rock and roll je len vtedy naozajstnou muzikou, keď za ňou stojí rebel. Znouzecnost (Z nouze cnost alebo tiež ZNC) mali k rebelstvu vždy blízko. Vznikli v máji roku 1986, definitívne obsadenie Caine (dr., voc.), Déma (g., voc.), Golda (bg., voc.) sa vykryštalizovalo pri nahrávaní jedného z ich legendárneho dema Obludný Neználek v júni roku 1989. Ak sa vám tieto prezývky nepozdávajú, máte smolu, pretože kapela si stojí za anonymitou. Pre svet ZNC sú to totiž mená pravé a skutočné. Za stály inventár sú považovaní už aj Romana Kohoutová (sax., akord., voc.) a Michal Röhrich (g., voc), pravidelní hostia posledných albumov. Aby bol výpočet kompletní, v booklete nájdete mená aj dvoch čelistov a jedného hráča na dudy.
Pri pohľade na nástrojové obsadenie vás asi napadne, že výsledný sound bude mať k punku asi dosť ďaleko. Pravda je taká, že i keď sú ZNC často označovaní za punkové legendy, skutoční punk v podstate ani nikdy nehrali. Ich melodický punk´n´roll, ktorí sami so začiatku nazývali ako ľúbozvučný rockremrol, underpop či popcore je v podstate poctivý, perfektne našliapnutý bigbít, ktorý sa o klasický punkrock štýlu 77 obtrel iba končekom vlasov.
Ako bubeník Caine raz povedal: „Znouzecnost je nepatrná možnosť, ako z mála, čo v tomto svete znamenáme, urobiť jedinečnú a nenapodobniteľnú udalosť. Je to naša maskovaná blbosť, je to stavanie stojacieho na hlave a ležiaceho na nohy.“ A tak je to aj na Ad Astra, v diabolskej kombinácii rocku (Starý dúm, Rebelové bez príčíny), country (Verona, Na útěku), popu (Petr a strašidla, Vše jak má být), takmer metalu (Minotaur) a novodobého mestského folklóru (Úlet, Písnička) hrajú hlavný prím obe gitary, ktorým sa až prekvapivo úspešne obchádzajú zničujúce klišé či stupídne opakovania riffov. Čo je zaujímavé, ZNC chrlia ten svoj bigbít s takou vehemenciou, akoby to malo byť naposledy. Toľko nekašírovanej radosti z vlastného muzicírovania, toľko drivu, živočíšnosti a explozívnosti pohromade som už pekne dlho nepočul.
A aj keď to znie frázovito, z každučkého riffu, z každučkého tónu a úderu do bicích vyžaruje prirodzenosť a naozajstné rockerstvo, či už to je v pop-rocku a lá Katapult Petr a strašidla, v Mokasíne s indiánskym úvodom a silným orlíkovským refrénom alebo v samplami ozvláštnených Rajských zahradách s orientálnym blčaním v úvode.
Zvláštnou kapitolou, o ktorej by sa dalo rozpísať na niekoľko strán, je cieľuprimerané použitie saxofónu (zvlášť v Rebelové bez príčiny a vo Vše jak má být, tá by mi mimochodom prichodila oveľa vhodnejšia za záverečnú skladbu, ako majestátny filmový podmaz k finále tejto svojbytnej kolekcie). Keďže na toto nie je priestor, poviem len moje tipy na imaginárne single, ktoré by som, keby som mal takú moc, pustil do rozhlasových éterov ako prvé: 1. Starý dúm, 2. Rajské zahrady 3. Úlet.
Späť ale k albumu. Nenáročné texty pripomínajúce riekanky, tentoraz ZNC nechali zamknuté v šuflíku (snáď iba úvodnú Mars útočí omylom pribalili cestou do štúdia) a nahradili ich recesistickými poéziami plnými zjavného i skrytého karikovania života okolo nás (vrátane seba samého), ktoré sa občas striedajú s vážnejšími polohami. Tak, ako sme si u ZNC zvykli, ani tu sa občas nevyhnú možno až prílišnému zjednodušeniu v snahe po priamočiarosti zodpovedajúcej charakteru ich hudby, tento ledva badateľný nedostatok im však môžeme určite odpustiť.
ZNC s rôznych dôvodov nikdy neboli pre komerčné účely až tak zaujímavým objektom, nikdy neboli súčasťou nejakej vlny, ktorá práve fičali, jej členovia nikdy nechodili medzi tých „správnych“ ľudí, dodnes žijú pokojným životom, napriek tomu sú tu už dvadsať rokov. Preto si kladiem otázku: Producenti z veľkých labelov, čo by ste povedali na výberovku ZNC vo vašom edičnom pláne? Nestálo by to zato? Obávam sa však, či by to chalanom tejto rebelskej partičky i tak nebolo proti srsti.
Vydavateľstvo: Sisyfos Records
Celkový čas: 44:11
Rok vydania: 2005
Web: www.znc.cz
Žáner: punk-rock
Hodnotenie: 9/10
Zoznam skladieb:
1. Mars útočí
2. Písnička
3. Petr a strašidla
4. Mokasín
5. Minotaur
6. Verona
7. Starý dúm
8. Rebelové bez príčiny
9. Rajské zahrady
10. Za desatoro prohrami
11. Na útěku
12. Úlet
13. Vše je jak má být
14. Včera brzo ráno
Zdroj: TS MusicServer
