Tribute albumy nahrávajú najčastejšie tzv. Various (rôzni umelci) ako poctu niekomu, kto ich ovplyvnil, inšpiroval alebo motivoval k vlastnej ceste.
Benjamín spomedzi Mitchellovej ctiteľov, americký pesničkár novej generácie Sufjan Stevens (1975) pretvoril skladbu Free Man In Paris takmer na nespoznanie. Bohatý aranžmán, jeho živá a pritom civilná interpretácia ako aj ochota k experimentu naznačujú, že sa s týmto menom v budúcnosti ešte stretneme.
Björk si vybrala skladbu Boho Dance z pomerne zaznávaného Mitchellovej albumu The Hissing of Summer Laws. Spieva ju svojím typickým spôsobom a so sprievodom čelesty. Je zaujímavé aké rozdielne sú obidve umelkyne a predsa, koľko toho majú spoločného. Okrem umeleckých paralel napríklad i to, že ich mladosť bola spojená so studeným podnebím.
Brazílsky hudobný matador Caetano Veloso vyslobodil pesničku Dreamland z Mitchellovej agresívneho zvukové poňatia a prisúdil jej tanečnú, takmer karnevalovú podstatu. Tá v nej koniec-koncov driemala odjakživa, nie každý poslucháč si to však doteraz uvedomil.
Z farebného pesničkového kontextu vytŕča snáď len Brad Mehldau, ktorý prispel sólovou klavírnou improvizáciou na tému skladby Don’t Interrupt The Sorrow. Tomu istému poslucháčovi, ktorého v pesničkovom kontexte nutká tento track preskočiť, sa fenomenálny jazzový klavirista v intimite sústredeného počúvania dokáže odvďačiť rovnako, ako sa jemu samému zavďačuje a inšpiruje ho Joni Mitchell pri každom počúvaní jej hudby.
Temná Cassandra Wilson vrátila tok platne do pôvodného pesničkárskeho koryta. Už prvé tóny akustickej gitary a výber skladby For the Roses potvrdzuje jej inklináciu k tradičnejšej, folkovej podobe Joni Mitchell. Cassandra si vybrala z jej repertoáru skladbu, ako keby si z Joninho šatníku požičala sukňu, ktorá pristane aj jej.
V druhej časti recenzie si povieme, ako si so skladbami Joni Mitchell poradili Prince, Annie Lennox, Elvis Costello a ďalší zaujímaví interpreti.
(Pokračovanie zajtra)
(mch)
Zdroj: TS MusicServer