Asi jedným z najsilnejších momentov tejto platne je Princova interpretácia skladby z albumu Blue, A Case Of You. Prvý dojem je, že ide iba o veľmi ľúbivú coververziu, no jej sladkastú príchuť čoskoro prebije silná dávka emócií, ktorú do baladickej skladby s podivným jazzrockovým koncom investoval najmä svojím oduševneným falzetom.

Asi jedným z najsilnejších momentov tejto platne je Princova interpretácia skladby z albumu Blue, A Case Of You. Prvý dojem je, že ide iba o veľmi ľúbivú coververziu, no jej sladkastú príchuť čoskoro prebije silná dávka emócií, ktorú do baladickej skladby s podivným jazzrockovým koncom investoval najmä svojím oduševneným falzetom.
V smutnomodrom tóne Mitchellovej albumu Blue pokračuje Sarah McLachlan. Titulnú skladbu albumu s methenyovsky znejúcim úvodom opantala bohatými vokálnymi harmóniami a vytiahla z nej ukrytú krásu, ktorú dokázal zatieniť iba Mitchellovej výraz a v období nahrávania Blue asi i vrcholná farba hlasu.
Annie Lennox spieva Ladies Of The Canyon tak prirodzene, ako keby išlo o jednu z jej najlepších piesní. Sugestívnej melódii a textu pomohla i syntezátorová úprava.
Zrelá country diva Emmylou Harris siahla celkom pochopiteľne po skladbe z Mitchellovej neskoršieho obdobia. The Magdalene Laundries pochádza z albumu Turbulent Indigo.
Kedysi punker, dnes skôr šansonier Elvis Costello spracoval Edith and The Kingpin z už spomenutého albumu The Hissing of Summer Laws. Sprevádza ho pritom umne zaranžovaná dychová sekcia.
Kanaďanka k.d. lang preukázala, že je nie len odborníčkou na coververzie svojich rodákov, Neila Younga, Leonarda Cohena a Joni Mitchell, ale že je aj skvelá speváčka, ktorá dokáže vystihnúť skladbu podobnými prostriedkami ako jej autorka. Vybrala si Help Me z albumu Court &# Spark.
Folk-rockový bard s akustickou gitarou James Taylor uzatvoril tribute album krehkou skladbou River z CD Blue, ktorá v jeho podaní vyznieva taktiež ako keby bola sa jednalo o spevákovu autorskú pesničku. Je to možno i tým, že podľa Taylora je Mitchellová najlepšia vtedy, keď je v štúdiu sama, iba s pesničkou ktorú spieva. V tomto duchu, s minimálnou podporou klavíra a kontrabasu, nahral aj svoj záverečný príspevok. 

Samozrejme existuje mnoho mien, ktorých pocta by bola rovnako na mieste a albumu by priniesla aspoň tak dobré tracky aké sme mohli počuť tu. Nie sú to len speváci, ako napríklad CSN&#Y, ktorých by sme tu logicky, ale bohužiaľ márne hľadali. Zaujímavé by iste bolo napríklad, keby si Mitchellovej prácu uctili aj inštrumentalisti, na ktorých si Joni vždy nechala záležať. Zahrali si u nej napríklad Pat Metheny, Wayne Shorter, Robben Ford ale tiež Michael Brecker a Jaco Pastorious. Je jasné, že ideálny stav je jednoduchšie želateľný, no len ťažko dosiahnuteľný. Škoda, vydalo by to prinajmenšom na dvojalbum a pri Mitchellovej repertoári možno i na niekoľko ročníkov tribute festivalu.


(mch)



Zdroj: TS MusicServer