Na konci každej bezduchej a prevažne bezvýznamnej omše povie farár „amen“. A keď to robiť nevie, tak si jeho slepé ovečky posťažujú na patričných miestach a je s ním amen.

Na konci každej bezduchej a prevažne bezvýznamnej omše povie farár „amen“. A keď to robiť nevie, tak si jeho slepé ovečky posťažujú na patričných miestach a je s ním amen. Farár ide o zbíjať o sviatosť ďalej, príde iný a takto to ide dookola. Väčšina z nich však presne vie, kedy nastal čas na „amen“. Sú však ľudia, ktorí povedia „amen“, no nemyslia to vážne.

Formácia DaMiChi je toho jasným príkladom. Na scénu vtrhli v roku 2003 s jasne vyhraneným a na vtedy jednorazovým projektom, zmesou talianskych hitov, prespievaných do kolotočového formátu a odetých do lacnej tanečnej hudby, za ktorú by sa hanbil hádam aj DJ Bobo. Dnes sa všetci tvária ako ich zaskočila ozrutná predajnosť, ale verím tomu, že všetci sa do štúdia zatvárali s vopred komerčne premysleným projektom, ktorý, keď nahrávali, tak sa im v očiach blýskali odrazy ťažkých prachov.

 

Ale v poriadku. Ľudia sa chcú baviť, dostali do rúk lacnú zábavu, ktorej novodobí autori si pri úpravách skladieb s prepáčením ani neprdli, no kontá si nabalili statočne. Avšak niekto v tých zábleskoch peňazí asi nedokázal pochopiť, že táto gýčová tragédia by mala byť jednorazovou záležitosťou a... „amen“.

Každoročne sa tak na povrch zemskej kôry vyrojili ďalšie a ďalšie albumy tohto umelohmotného lega, ktoré mali moc ako černobylské kobylky a kotili sa v neuveriteľných nákladoch, po ktorých však ľudia išli ako po čerstvých žemliach. Nečudo, že sa úroda vracala po štyri roky pravidelne ako letný slnovrat.


Už pri druhom albume však bolo jasné, že tvorcom projektu DaMiChi nešlo o nič iné ako o zisk, z platne k platni to bolo horšie a horšie. Trojica jednoducho kašľala na akúkoľvek formu umenia a svoje projekty zobrala ako čisto komerčnú záležitosť, z ktorej sa musí každému, kto hudbu vníma i inak než obchodný produkt, chcieť zvracať.

Obludy česko - talianskej hudobnej scény sa vracajú po piaty raz, s nadoraz naplneným CD nosičom akože najväčších hitov. Predajnosť je opäť šokujúca, priam alarmujúca, teda z tej druhej strany. Jednoducho nepochopiteľné ako ľudia dokážu skočiť na niečo, čo ani náhodou nie robené zo srdca.

 

Neznášam projekty bez srdca a tento je navyše aj bez duše. Devätnásť pravdepodobne najsilnejších talianskych hitov, ktoré naozaj rezonujú v ušiach mnohých z nás, ale v tej pôvodnej verzii. Tieto kolotočové verzie sú horšie ako rakovina, ktorá napáda všetko dookola. Projekt doslova za päť korún, pretože je zložený len z toho, čo už kedysi bolo nahrané a obal je tak štvrtotriedny, že lepšie by ho vymyslel žiak tretej triedy.


Miloš Skalaka sa v príhovore v trápnom booklete vyhráža, že DaMiChi ešte asi nepovedali posledné slovo. Páni a dáma, posledné slovo už malo odznieť dávno. Nadsluhujete zvukom, vkusom, a mnojí i vekom. Zlodejina jednoducho prekvitá ďalej. Amen.

 

Vydavateľstvo: Sony BMG Music Entertainment, 2007

Celkový čas: 77:03

 

Linky: www.sonybmg.cz, www.dvdbest.sk

 

Zoznam skladieb:

01.Made in Italy

02.Gloria

03.Sará perché ti amo

04.Sambarió

05.Piccola e fragile

06.Storie di tutti i giorni

07.Litaliano

08.Tu

09.Kalimba de luna

10.Ti amo

11.Mamma Maria

12.Stella stai

13.Bello e impossibile

14.Felicitá

15.Tu sei Iunica donna per me

16.Non voglio mica la luna

17.Voulez vous danser

18.Senza una donna

19.GIGA MEGA MIX ITALIANO

 

Zdroj: TASR