Traja chalani z Martina a Žiliny robia na slovenskej hudobnej scéne poriadny vietor iba dva roky, no už za krátky čas si spravili meno ako novátorská a inšpiratívna kapela. Hudba, ktorá nepozná prekážky a hranice, je na druhom albume Darkness Positive zase o nejaký kus ďalej. Títo muzikanti sa neberú príliš vážne a aj o pálčivejších témach spievajú s nadhľadom. O to lepší je výsledok ich snaženia.

Darkness Positive debutovali v roku 2018 platňou Prvý dojem, s ktorým vážne urobili na hudobných kritikov i poslucháčov silný dojem. Kapela s ľahkosťou prepojila zdanlivo nesúvisiace žánre a strhla na seba zaslúženú pozornosť. Čerešničkou na torte bol nadhľad, s akým si muzikanti strieľali zo seba i z okolia bez toho, aby skĺzli k trápnostiam. Výborné ohlasy mali aj ich koncerty, kde si ruky podáva energia s entuziazmom, iskrou, inštrumentálnymi finesami a muzikantskými fórikmi.

"Druhý dojem"

Kedysi platilo, že na skomponovanie debutu máte celý život, ale na napísanie "dvojky" vám musí stačiť necelý rok. Hudobná prax sa však našťastie zmenila a dnes ani napriek kvantu interpretov neupadnete do zabudnutia, ak je odstup hoci aj štvorročný. Darkness Positive sa vďaka invencii podarilo nadviazať na debut pomerne rýchlo. Po prvom vypočutí sa môže zdať, že na dvanásť-skladbovej novinke s otáznikom v názve ide trio vo svojich zabehnutých koľajách a veľa nového neponúka. Stačí však počúvať znova a pozornejšie, aby ste odhalili jasný zvukový, hudobný aj textový posun vpred.


Všeličo naznačujú už kravské zvony v úvodnej More Cowbell?. Začať album "úletom" si vyžaduje odvahu, ale tí, ktorí už mali tú česť, vedia, že za srandičkami sa skrýva veľká porcia technickej vyspelosti a kompozičného umu. Prvá plnohodnotná skladba Abyhralima mi v mnohých aspektoch pripomína inštrumentálny gitarový rock, resp. elektrický jazz-funk, avšak pozbavený samoúčelného predvádzania (a samozrejme s účasťou textu a všadeprítomnej "alternatívnej" nálepky).

Na takéto a iné škatuľkovanie však môžete s pribúdajúcimi skladbami zabudnúť. Darkness Positive, to je ojedinelý vesmír šokujúcich nápadov, dvojzmyselných veršov a inšpirujúcich riffov, za ktorými stojí gitarista s spevák Šimon Švidraň, a nepredvídateľnej rytmiky v podaní dvojice Adrián Simonides (basgitara), Matej Richtarčík (bicie, sampler). Adriánova hra sa vymyká z línie ostatných nástrojov, žije si svojím drzým životom, zdanlivo neakceptujúc takmer nič, čo sa deje nad ňou. Vyčnievať a zároveň plnohodnotne dopĺňať zvyšok kapely je výsada, ktorá sa vídava len u majstrov svojho nástroja.

Ani Matej Richtarčík sa však neuspokojí s tým, že by mal byť zastrčený v dave. Jeho bicie majú drajv a lahôdkou sú aj po inštrumentálnej stránke. Je jasné, že taký ostrieľaný hráč má nepravidelné takty v povinnej výbave, ale hlavne je vidieť a počuť, že ho to "brejkovanie" neskutočne baví. Šimon Švidraň je progresívne mysliaci pán, ktorému to hrá čisto až zvonivo. Vie roztancovať, nahnevať sa i profesorsky poučiť bez toho, aby to zaváňalo zbytočným vyťahovaním sa pred publikom. Tri obyčajné nástroje, ale priestor v skladbách je vyplnený takmer do poslednej bodky.


Pozitívnejšie či temnejšie?

Sem-tam sa k základnej zostave pridá Matej Novák, ktorý svojím saxofónom podčiarkne jazzové pozadie (Sláva), resp. kvázi balkánsky úlet (Sami sebou). Inokedy sa riffy viac blížia k rocku (Dáme si gól, Kufrík, Nemáš začo, Kam ideme?). Vtedy sa do toho kapela opiera, ale zvyčajne ide len o začiatky skladieb - zvyšku väčšinou dominuje chameleónsky pestrá paleta žánrov.

Oddychovejší charakter majú Algoritmy, no hlavne Chlapci z dediny, kde muzikanti so sympatickou sebairóniou komentujú vlastné počínanie. Podobná sebareflexia sa odohráva v Abyhralima, kde cítiť aj odkazy na hip-hop, ale to sa týka skôr Šimonovej speváckej ekvilibristiky, občasných vulgarizmov a parodovania ambícií niektorých umelcov, ktorí túžia byť v rádiách aspoň raz.

Je ťažké prichádzať s novými nápadmi. Potvrdí vám to každý umelec bez ohľadu na jeho/jej zameranie. Umenie je napriek názoru verejnosti tvrdá drina, vyžadujúca disciplínu a pevné návyky. Ako inak je možné vysvetliť to kompaktné, tematicky i hudobne prepracované puto medzi skladbami JoeZahynul? Kto pozná kapelu Weather Report a jej bývalého lídra Joea Zawinula, okamžite vyňuchá súvislosti, ktoré v spojení s hudobnými a textovými narážkami vzdávajú veľmi podnetný a osobitý hold tejto fusion jazz legende. Kapele sa skrátka darí robiť tieto veci vkusne a nenásilne, čo napokon potvrdzujú aj samotné texty.


Podrobnejší rozbor jednotlivých skladieb z hľadiska ich textového obsahu by však zabral veľa miesta. Kapela totiž ani v tomto smere nepoľavila a množstvo poznámok, glos, vsuviek, skrytých odkazov a inotajov stojí za pozornosť. Veselé rýmy typu "algoritmy, algoritmy, kedy masturbovať v prítmí, kedy prerazíme s hitmi" sa striedajú s aspoň naoko vážnejšími veršami "keď veľa ľudí tuší, čo sa v politike sluší už, je skvelý čas si popodávať nielen zopár suchých rúk", a pod.

Aby sa z toho poslucháč aspoň ako tak vysomáril, musí si v niektorých prípadoch dlho lámať hlavu. Alebo aj nie - veď kto povedal, že v pesničkovom texte musí všetko dávať zmysel? Okrem úsmevných "filozofických" otázok, ktoré formácia predkladá ("keď práca volá a ja mám psa doma, kde ho nechám, kde ho nechám, ty vole?") však kapela v skladbách ako Nemáš začo, Kufrík či Dáme si gól sviežo komentuje aj problémy spoločnosti.


Darkness Positive sa podarilo natočiť v týchto časoch album, ktorý zložitú situáciu okolo nás dokáže úžasne odľahčiť. Formácia si zachováva ostrovtip, nadhľad, odstup i vycibrený textový vkus a štýl. Kompozičná konštrukcia skladieb je napriek tomu výborne premyslená a nič nebolo ponechané náhode. Muzikanti postúpili vpred aj po inštrumentálnej stránke, každý nástroj má svoje nezastupiteľné miesto. A hoci platňa predkladá veľa otázok, oplatí sa vypočuť si ju veľakrát - už len preto, ako skvelo dokumentuje rok 2020.

Vlastne to tak bolo už pred vydaním albumu, keď kapela v máji zverejnila slobodu oslavujúci singel Sami sebou len pár týždňov pred ohlásením letného uvoľnenia opatrení. Tá pravá oslava voľnosti však nastane, až keď si hudbu budeme môcť vypočuť naživo. Že je kapela napriek súčasnej situácii v skvelej forme, dokazuje pravidelným účinkovaním v rôznych online-koncertných projektoch a za sebou má dokonca i vystúpenie v rannom programe jednej z najsledovanejších televízií (o to zaujímavejšie je, že v rádiách to "nejde"). Táto hudba však zo všetkého najlepšie funguje v klube so živým publikom. Snáď sa toho v roku 2021 dočkáme.


Darkness Positive - ?
(Slnko Records, 2020)

1. More Cowbell?
2. Abyhralima
3. Joe
4. Zahynul
5. Nemáš začo
6. Kufrík
7. Sláva
8. Dáme si gól
9. Algoritmy
10. Kam ideme?
11. Sami sebou
12. Chlapci z dediny

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Marek Danko
Foto: Waldemar Švábenský