Zrejme všetci tušíte, ako asi vyzerá spotený jazzman o polnoci na STV 2. Šimon Švidraň, Adrián Simonides a Matej Richtarčík z čudnej formácie Darkness Positive vyzerajú úplne inak. Uletení a zdravo sebavedomí muzikanti na jeseň debutovali nahrávkou, na ktorej s umeleckou presnosťou spájajú zdanlivo nespojiteľné, a o ktorej sa právom hovorí aj tento rok.

Album s názvom Prvý dojem vyšiel ešte v októbri, no hoci aj táto recenzia prichádza so značným oneskorením, v záplave jesenných a decembrových noviniek sa rozhodne nestratil. Dôkazom je nielen zaradenie nahrávky medzi najlepšie albumy roka v koncoročných výberoch viacerých hudobných médií vrátane nášho "best of" 2018, ale aj dve nominácie na hudobné ceny Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI), ktoré boli odhalené pred pár dňami (víťazi budú známi už o týždeň). Dá sa očakávať, že nejaká nominácia sa trojici ujde aj na marcových Radio_Head Awards, spolu s Ľudovými Mladistvami by Darkness Positive mohli patriť minimálne k favoritom na cenu Debut roka.

Skúsení hudobníci zo stredného Slovenska spolu hrajú už siedmy rok a v začiatkoch sa na jazzových súťažiach prezentovali svojsky podanými štandardmi. Od tých však postupne úplne upustili a rozhodli sa staviť výlučne na vlastnú tvorbu. Vďaka tomu nie sú len jednou z mnohých kapiel pre striktne jazzové publikum, ale originálnym triom s vlastným "ksichtom", pre ktoré je jazzová precíznosť viac východiskom ako cieľom. O tom, že počkať s vydávaním albumu sa oplatilo, svedčí aj uvedenie nahrávky na trh pod hlavičkou prestížneho vydavateľstva Slnko Records. Dalo im to tiež priestor niektoré pesničky, vybrúsené rokmi hrania na koncertoch, nahrať nanovo.


Nenáročné texty pre náročného poslucháča

Kvázi-vtipných zábavových kapiel máme na Slovensku habadej. Ono je to vlastne akýsi garážový štandard, že keď poriadne nemám o čom, tak si aspoň budem skladať vtipné odrhovačky v štýle Horkýže Slíže alebo Chiki Liki Tu-a. Pri podobných experimentoch hrozí, že vtip je vtipom pri prvom počutí (čo je vlastne aj základný princíp akéhokoľvek vtipu) a následne pieseň aj text strácajú zmysel. Tento problém môže zachrániť dobre pripravený druhý plán, kedy je vtip nositeľom aj nejakej hlbšej témy, ako napríklad pri niektorých songoch od Catastrofy, či technická zdatnosť, alebo aspoň sympatická premakanosť samotných kompozícií.

U Darkness Positive nemám s pojašeným humorom problém, pretože je vkusnou súčasťou inak pomerne náročných "temno-pozitívnych" kompozícií pohybujúcich sa v remeselne vymakanom a umelecky zaujímavom prieniku žánrov ako jazz, hip-hop, funk či rock. Trio je stavané (aj zvyknuté) na hranie v jazzových kluboch, kde je publikum naučené na istý typ kultivovanosti, a preto drzé - a ako sami priznávajú, aj trochu prvoplánové - texty ich hudbe nijak neuberajú na sympatickosti.

Práve naopak, snažia sa modernizovať možno aj trochu vyčerpaný typ dôstojnej klubovej zábavy. Kreatívny koncept spontánnej neviazanosti v žánroch, kde to málokto očakáva, dopĺňajú aj videjká robené v skicári a insitne pôsobiaci maľovaný (alebo plastelínový?) vizuál coveru, ktorý pripomína lo-fi art-rockové cédečká z osemdesiatych rokov.


Chalani sa v textovo bohatších skladbách venujú aj sociálne nástojčivým témam, ako napríklad to, že bez telefónu sa nejdeš už ani vykakať, hodnoteniu kamošových tenisiek, či problematike hoolitcha trávy, ktorý na seba upozorní len vtedy, keď si nezapne bezpečnostný pás. Veselo si pripomínajú kultové zákutia internetu s refrénmi ako napríklad Idzem/Neidzem, alebo si vedia zarapovať na problematiku náhlej únavy v bare, keď je iba slabých desať hodín večer, aby ti neskôr pripomenuli, že dať si kávu nezaškodí. Za zmienku stojí aj teroristickými útokmi inšpirovaná Poď von či svojská "rozchodovka" Strašne veľa.

V súlade s príjemne a zároveň divoko plynúcim prúdom uvoľnených hudobných nápadov pritom aj samotné texty často pôsobia ako produkt čistej improvizácie. Spevák Šimon Švidraň sa s prehľadom pasuje s neošúchanými rýmami, cudzími jazykmi, nárečím či hovorovými výrazmi a početne zastúpenými, no absolútne prirodzene pôsobiacimi vulgarizmami. A celé to dokáže ešte sem-tam okoreniť axlrose-ovským zakvílením.

Popri tom je jeho gitara plnohodnotným partnerom pre našľapanú rytmiku dvojice Adrián Simonides (basgitara) a Matej Richtarčík (bicie). Nielen v štúdiu ale aj na koncertoch predvádza trio dokonalú súhru s pôsobivými harmóniami, častými zmenami tempa, či vtipnými sólami (napr. Funkin, Hoolitcha trávy či inštrumentálny záver skladby Káva).


Túto schizofréniu budeš mať rád...

Hoci sa neviem zbaviť dojmu, že podobných slovno-hračkárskych "dan-bártovských" kapiel som už počul hafo, môj prvý dojem z počúvania ostáva bez temnoty, príjemne pozitívny. Možno sa lyricky budú niekomu zdať až príliš blázniví a odveci, ale nahrávka je tak perfekcionisticky zvládnutá, že i prechody do nemčiny, východniarčiny alebo nadávok sa v uchu lahodiacom toku jedenástich vychillovaných songov akosi stratia a aj zo samotného humoru sa stáva nevtieravá súčasť inak celkom sofistikovanej hudby. 

Prvý dojem je skrátka album, ktorý svojimi jazzovými meme vtipmi, virtuóznou čistotou a neotrepanými pančlajnmi môže prilákať uši fajnšmekrov naozaj kvalitnej kaviarenskej muzičky, ale aj rozochvieť bránice tradičného popového poslucháča, obutého v ppč teniskách.

Tip redakcie: Naživo sa o tom budete môcť presvedčiť napríklad 20. marca v bratislavskom Majestic Music Clube, kde budú Darkness Positive hosťom kapely Korben Dallas. Viac info


1. Idzem / Neidzem
2. Neviem čo mi je
3. Poď von
4. Telefón
5. Strašne veľa
6. Si rajbal palubu
7. Sugar panic
8. Káva
9. Funkin
10. Tenisky (feat. Tomy Kotty) 
11. Hoolitcha trávy

Vypočujte si celý album na Deezeri:



A takto to znie live:


Autor: Matej Sekerka
Foto: Facebook.com/darknesspositive