Takmer celých desať rokov museli priaznivci najznámejšej nemeckej industriálnej skupiny Rammstein čakať na nový radový album. Dočkali sa ho 17. mája v roku, kedy zakladatelia hudobného štýlu Neue Deutsche Härte (slov. Nová nemecká tvrdosť), oslavujú štvrťstoročie na hudobnej scéne.
Milovaní aj zatracovaní
Členovia skupiny Rammstein pochádzajú z bývalého Východného Nemecka, čo sa samozrejme odrazilo aj na ich tvorbe. Ich obdivovatelia na nich nedajú dopustiť pre ich originálnu produkciu, v ktorej od svojho vzniku v roku 1994 šikovne miešajú hard rock a metal s elektronikou i popom, ale aj inými zdanlivo nespojiteľnými žánrami. K ich hudbe neodmysliteľne patria provokujúce texty takmer výlučne v rodnej nemčine.
Ale čo robí Rammstein úplne odlišnými od všetkých ostatných, sú najmä ich koncerty, na ktorých sú hudbe rovnocennými partnermi plamene, pyrotechnika, rekvizity obrovských rozmerov, hororové kulisy opustených tovární, niekoľkoposchodové oceľové konštrukcie, či hydraulické plošiny. Ide o veľké a nákladné predstavenia, šokujúce a bizarné, často vulgárne, čo však nie je samoúčelné, obraz totiž dotvára obsah ich piesní.
Práve pre spomenuté atribúty ich nemôžu zniesť ich oponenti. Reakcie na videoklip k prvému tohtoročnému singlu Deutschland nám pripomenul takmer zabudnuté časy, kedy neprajníci členov skupiny kvôli drsnému spevu, agresívnemu zvuku gitár a pochodovému rytmu bicích upodozrievali zo sympatií k extrémizmu či dokonca fašizmu. Tým, ktorí im stále nemôžu prísť na meno a vyjadrujú sa s dešpektom o ich skladbách, v ktorých sa spieva o temných stránkach ľudského bytia, možno aj v roku 2019 odkázať len toľko, že Rammstein za zlo tohto sveta nemôže, iba nám, tak ako vždy, bez servítky nastavuje zrkadlo...
Naozaj posledný album?
Nový, v poradí siedmy album je stále typický Rammstein, ale už na prvý pohľad je iný jeho predchodcovia. Doteraz každý album niesol konkrétne meno, kým tento je pomenovaný iba menom kapely. Na obale CD alebo LP tiež prvý raz chýba logo skupiny a vizuál obalu je úplne strohý - na bielom podklade jedna zhasnutá zápalka. Album obsahuje (tak, ako všetky predchádzajúce) jedenásť piesní, ktoré boli nahrávané v štúdiu v pokojnom prostredí francúzskeho Provensálska, za prítomnosti všetkých členov skupiny, čo sa už dnes veľmi nenosí.
Prvé správy o príprave nového albumu prenikli na verejnosť na jeseň minulého roka spolu informáciami o európskom turné, ktoré má ukončiť kariéru skupiny. Pochopiteľne, takéto zvesti naštartovali záujem fanúšikov nielen o nový album, ale aj o koncerty svojich idolov, a vstupenky na turné boli extrémne rýchlo vypredané. Skupina vypúšťala informácie o svojich aktivitách len striedmo a držala tak svojich priaznivcov v stálom napätí. Postupne sa na sociálnych sieťach objavovali niekoľkosekundové ukážky nových skladieb, či snímky z pripravovaných videoklipov, čo vyvolávalo priebežne nové vlny záujmu. Rammstein skrátka vie, ako sa robí účinný marketing.
Album má pomerne krátku stopáž, len niečo vyše 46 minút. Je to však lepšie, než keby mal album obsahovať zbytočnú vatu. Predstavuje komplexný celok, ktorý si možno vypočuť naraz bez toho, aby sa dostavil pocit nudy. V tomto Rammstein uplatnili "klasický" prístup, keď sa nesústredili na dva-tri singlové hity, ktoré by doplnili inými skladbami do počtu.
Jeden z kľúčových členov skupiny, gitarista Richard Z. Kruspe sa ešte v decembri 2018 o albume vyjadril takto: "Myslím, že to bude album, ktorý má istý potenciál, ktorý Rammstein doteraz nevyužili. Jeden z dôvodov, prečo som sa vrátil k nahrávaniu s Rammstein, bola snaha o rovnováhu popularity medzi živými vystúpeniami skupiny a aktuálnou hudbou. O Rammstein majú ľudia tendenciu rozprávať len v súvislosti s ohňom a všetkými tými vecami na koncertoch. Nechcel by som byť druhými KISS, keď ľudia hovoria viac o mejkape ako o hudbe."
Tri singlové ťaháky
Prvou verejnou ochutnávkou z nového albumu bol 28. marca vydaný singel Deutschland, ktorý sprevádza vyššie uvedené desaťminútové video. Všetci priaznivci skupiny mohli byť po jeho zhliadnutí spokojní. Rammstein sú späť a sú v dobrej forme. Epické video, ktoré zachytáva, samozrejme rammsteinovsky kontroverzným spôsobom, dejiny Nemecka od najstarších čias až po súčasnosť, malo na Youtube už za mesiac po jeho premiére viac ako 50 miliónov pozretí.
Skladba Deutschland zároveň otvára celý album, no na nahrávke je v skrátenej päť a polminútovej verzii (videoklipová verzia obsahuje aj klavírny cover kultovky Sonne). Impozantná, no trpko nostalgická pieseň, ktorá ostro triafa do falošného nemeckého vlastenectva, charakterom tak trochu pripomína Rammlied z predchádzajúceho albumu Liebe ist für alle da (2009).
Druhou v poradí na albume a zároveň druhým vydaným singlom (opäť aj vo video formáte) je Radio. Je to priamočiara chytľavá skladba kombinujúca elektronickú líniu s drsným zvukom gitary, ktorá je zrejme inšpirovaná inou nemeckou legendou Kraftwerk (spomeňme ich pieseň Das Model, ktorú Rammstein prerobili ešte v roku 1997). Text piesne sa viaže k obdobiu cenzúry pred pádom Berlínskeho múru, kedy bolo zakázané počúvať západné rozhlasové stanice, no napriek tomu bolo možné spríjemniť si každú noc a "potajomky sa nechať vtiahnuť do éteru, keď sa uši stali očami...".
Treticu chytľavých piesní na albume uzatvára aktuálny singel Ausländer, pre mnohých zrejme najväčšie prekvapenie. Tanečná skladba sa žánrovo blíži skôr k elektropopu, než drsnému industriálu. Nie je to však žiadna ojedinelá výnimka v prípade Rammstein, podobným štýlom sa vyznačovali ich aj staršie "tanzmetalové" skladby Pussy alebo Amerika. Sarkastický text a vtipný videoklip k piesni si berie na mušku povýšenecké správanie Európanov k domácemu obyvateľstvu v krajinách tretieho sveta, v ktorom stále badať prvky koloniálneho prístupu, sexturistiku nevynímajúc.
Príjemné, hoci hudobne menej drsné prekvapenia
Aj keď je to stále Rammstein, po opakovanom počúvaní albumu sa dostaví pocit, že od čias ich prvých albumov sa dosť zmenil. Celkovo sú skladby pokojnejšie, menej drsné, obsahujú menej ostrých mechanických riffov, ale o to viac melodických liniek. Aj v textoch sa objavujú vážnejšie témy, hoci ani tie tradičné nechýbajú. Možno je to aj vekom, veď členovia kapely sú dnes zrelými päťdesiatnikmi s istými skúsenosťami.
Gitarista Paul Landers to pre server Guitarworld.com zhodnotil takto: "Album nie je príliš sterilný, ani príliš čistý. Je ňom veľa života a energie, ale nie je nahnevaný. Hudba má väčšiu váhu. Je to v prípade Rammstein niečo iné. Môžeš dokonca povedať, že je zábavné ho počúvať. Naozaj sme chceli, aby hudba znela teplejšie a bolo zrejmé, že sme ju nahrávali spoločne naraz."
Tieto slová potvrdzuje zaradenie skladieb, ktoré typický zvuk Rammsteinu ozvláštňujú. Tému viery a náboženstva napríklad prinášaja Zeig dich s úvodným chrámovým chorálom a sláčikmi. Skladba bola nahrávaná v Minsku v spolupráci s Bieloruským speváckym zborom a symfonickým orchestrom štátnej televízie. Akoby sa v nej vrátil čas, keď úvodné tóny vážnej hudby vzápätí vystrieda drsný gitarový zvuk.
Aj keď by som tomu po prvom vypočutí albumu neveril, postupne, ako sa mi dostával pod kožu, môžem povedať, že vrcholným číslom albumu je pre mňa pieseň Puppe. Nie je to len témou, ktorou je tentoraz najstaršie remeslo na svete, ale hlavne pôsobivým a emotívnym hlasom Tilla Lindemanna, v ktorom sú vyjadrené pocity zúfalstva, strachu a beznádeje, z ktorých vás mrazí. Je to silná vec, i keď aj v jej prípade badať istú analógiu s Wiener Blut z predchádzajúceho albumu.
Zaujímavú, skoro až šansónovú polohu si Lindemann našiel v piesni Diamant. Naozaj mu svedčí a podčiarkuje atmosféru vyznania lásky niekomu, "kto je prekrásny ako diamant, avšak predsa je to len kameň". Neboli by to však Rammstein, ak by chýbali citlivejšie témy, akou je aj sexuálne zneužívanie. V záverečnej pomalej skladbe Hallomann sa tušené zlo dostáva na povrch len postupne, spočiatku nevinne vyzerajúci príbeh sa v závere mení na strašnú nočnú moru a stačí jedno-dve slová, a každému je jasné, čo za tragédia sa stala...
Nemusia už nič dokazovať
Aj napriek tomu, čo bolo napísané vyššie, Rammstein na svojej bezmennej novinke hrajú ako Rammstein, ktorých jedni zbožňujú a iní nenávidia. Overené úderné gitarové riffy možno počuť v songu Tattoo, ktorý vtipne reflektuje tému dnešnej módy tetovania. Podobne je to aj v skladbe Sex (aké prekvapujúce), ktorá sa nič nehrá a šlape v typickom údernom rytme skupiny od začiatku do konca.
Mnohé melódie, ťahy a zvuky už Rammstein použili v minulosti. Je to známka toho, že sami seba vykrádajú alebo ide o vedomú snahu zachovať všetko to, čo túto kultovú legendu definuje a odlišuje? Nový album je iný aj v tom, že kým predchádzajúce, obrazne povedané, horeli naplno od začiatku, novinka so zápalkou na obale sa len postupne rozhorieva, ale vo finále už stabilne horí.
Siedmy album skupiny Rammstein zrejme nepredbehne albumy ako Sehnsucht (1997) alebo Mutter (2001), to však nie je podstatné, a už vôbec nie pre verných priaznivcov, ku ktorým sa hrdo hlási aj autor tejto recenzie. Hoci sú Rammstein dnes melodickejší a jemnejší, stále sú to oni, ktorí po 25 rokoch na scéne a pri vyše 20 miliónoch predaných nosičoch nemusia nič dokazovať. Ich pozícia je stabilná, o čom svedčia aj vypredané štadióny prebiehajúceho turné, v rámci ktorého sa zastavia dvakrát v Prahe (16. a 17. júla) a rovnako v neďalekej Viedni (22. a 23. augusta). Ostáva len dúfať, že nový album a koncerty štadiónového turné nebudú avizovanou labuťou piesňou a zápalka na obale albumu znamená číslo 1, za ktorým čaká pokračovanie...
Rammstein - Rammstein
(2019, Universal Music)
1. Deutschland
2. Radio
3. Zeig dich
4. Ausländer
5. Sex
6. Puppe
7. Was ich liebe
8. Diamant
9. Weit Weg
10. Tattoo
11. Hallomann
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Ivan Straka
Foto: Facebook.com/Rammstein
Súvisiaci interpreti: Rammstein
