Renaud

Manhattan-Kaboul

Malý Portorikánec
Dobre začlenený, skoro Newyorčan
V mojej bytovke zo skla a ocele
Pracujem, vlečka koksu, káva

Malé afganské dievča
Z opačného konca sveta
Nikdy nepočula hovoriť Manhattančana
Moja štvrť, to je bieda a vojna

Dvaja cudzinci na konci sveta, takí rozdielni
Dvaja neznámi, dvaja anonymní, ale predsa
Rozdrvení na oltári
Nekonečného násilia

747
Výbuch v okne
Moja obloha, taká modrá sa stáva oranžovou
Keď bomby ničia moju dedinu

Dvaja cudzinci na konci sveta, takí rozdielni
Dvaja neznámi, dvaja anonymní, ale predsa
Rozdrvení na oltári
Nekonečného násilia

Tak dlho! Zbohom, môj americký sen
Už nikdy zotročený tyranmi
Vnútili ti islam tyranov
Čítali vôbec niekedy Korán?

Znovu je zo mňa prach
Nebudem vládcom vesmíru
Táto krajina, ktorú mám tak rád, bude
Napokon kolos na vysokom podstavci?

Bohovia, náboženstvá
Vojny civilizácií
Armády, vlajky, krajiny, národy
Budeme zo seba vždy robiť telá kanónov?