"Ten bezcitný čas, čo si nevšíma nás, naše sny..." spieva v jednom zo svojich hitov legendárny Miro Žbirka, od ktorého nečakaného odchodu o týždeň uplynie rok. Smútok jeho fanúšikov, priateľov a kolegov ani plynutím času neprechádza, jeho piesne tu však zostávajú aj naďalej a ich počúvanie navodzuje spomienky na životné momenty, s ktorými ich máme navždy spojené.
Rok plný koncertných spomienok
Hoci náhly odchod "slovenského Paula McCartneyho" priniesol do sŕdc jeho fanúšikov pocity smútku a prázdnoty, jeho meno a pesničky sa z hudobného priestoru nestratili. Zásluhu na tom má predovšetkým Mekyho manželka a dlhoročná manažérka Katka Žbirková, ktorá sa napriek veľkej osobnej strate s plným nasadením vrhla do naplnenia jeho odkazu a úloh, ktoré Miro stačil zanechať pred tým, než odišiel do hudobného neba.
A tak sa éterom českých i slovenských rádií začiatkom roka úspešne šíril spoločný duet Mekyho so synom Nejsi sám, ktorý bol predzvesťou skvelého albumu Posledné veci produkovaného práve Davidom Žbirkom a pokrsteného v máji symbolicky v pražskej Lucerne (reportáž). Nasledoval jedinečný koncertný projekt Nemoderný chalan na Pohode s kapelou Midi Lidi a dlhoročným Mekyho súputníkom Lacom Lučeničom (reportáž) a viaceré spomienkové bloky na jeho tvorbu v rámci ďalších letných festivalov. Na smútok jednoducho nezostal čas.
Vyvrcholením týchto aktivít sa stali tri spomienkové koncerty, s prípravou ktorých Meky s Katkou začali už pred rokom, s pôvodným zámerom osláviť jeho okrúhle 70. narodeniny za prítomnosti desiatok jeho hudobných kolegov rôznych generácií. Osud však kruto zamiešal karty, a tak sa plány zmenili a z narodeninových sa stali tribute koncerty, na ktorých vystúpili "iba" osobnosti súčasnej českej i slovenskej hudobnej scény bez Mekyho. Prvý z nich sa konal už 24. septembra v Londýne, s ktorým Mira Žbirku spájajú nielen rodinné súvislosti – tu sa zoznámili jeho rodičia – ale v posledných rokoch aj jeho vysnívané hudobné príležitosti, keďže práve tu v slávnom štúdiu Abbey Road mal v posledných rokoch možnosť nahrávať svoje albumy.
Zdroj: Martina MlčúchováNarodeninové oslavy bez oslávenca
Ďalšie dva spomienkové koncerty boli už viac naviazané na dátum Mekyho narodenín. Najprv bratislavský, ktorý sa konal v NTC Aréne štyri dni pred nimi, a potom presne v deň jeho nedožitej sedemdesiatky v pražskej aréne O2 universum. Oba výnimočné koncerty mali takmer rovnakú dramaturgiu, aj keď zostava účinkujúcich sa mierne líšila. Setlist oboch večerov bol však totožný, pôvodne zostavený ešte Mekym. Všetka česť a veľký rešpekt patrí Katke Žbirkovej ako hlavnej organizátorke koncertov, že sa jej podarilo dostať na jedno pódium vyše 25 spevákov a hudobníkov a zorganizovať s nimi a hudobníkmi z Mekyho kapely nácvik viac ako dvadsatich songov.
Fotoreport: Pozrite si 70 fotiek z koncertu Tribute to Miro Žbirka 70
Zaujímavým riešením scény bola veľká LED obrazovka umiestnená netradične vpredu nad pódiom, čo malo svoj osobitný účel. Okrem prenosu diania na javisku sa nej totiž zobrazovali snímky, na ktorých bol spevák zachytený so spevákmi a hudobníkmi, ktorí práve vystupovali. Decentné osvetlenie so striedajúcimi sa farebnými čiarami zase zvýrazňovalo celkovú atmosféru koncertov. Tu nemal byť priestor na smútok, hoci mnohé momenty boli emotívne a nedalo sa vyhnúť ťaživým pocitom. Mal to byť hlavne priestor pre oslavu jedinečného speváka, hudobníka a fajn človeka, ktorý vo svojich piesňach prinášal ľuďom do života radosť a pozitívne pocity a kultivoval tak naše vzťahy, čo je jedno z dôležitých poslaní každého umelca. A Meky ho celý profesionálny život napĺňal vrchovatou mierou.
Samotným vystúpeniam predchádzalo premietnutie animovaného videoklipu k druhému singlu z albumu Posledné veci Náhodou, vyznačujúci sa krásne nostalgickou náladou s nadčasovým textom básnika Jozefa Urbana, za réžiou ktorého stáli David Žbirka a Šimon Šafránek (ten režíroval aj životopisný dokument MEKY). Potom už nasledoval plynulý prúd piesní v podaní známych, no možno v niektorých prípadoch pre slovenské publikum, pokiaľ ide o českých interpretov, aj menej známych tvárí hudobnej scény. Hoci každý z nich pristúpil k naštudovaniu zverenej Mekyho skladby viac či menej po svojom, u všetkých to bolo podané unikátne a zo srdca. Zaujímavosťou je, že mnohí predstavitelia mladšej hudobnej generácie v čase vzniku piesní, ktoré na tribute koncertoch predstavili, neboli ešte ani na svete.
Úvodnou piesňou setlistu bola Atlantída, za ktorú Miro Žbirka v roku 1982 získal striebornú Bratislavskú lýru. V Bratislave ju zaspievali ako duet temperamentný búrlivák a bývalý superstarista Lukáš Adamec, ktorý nezaprel svoj drsnejší rockový feeling, a Katka Knechtová svojím krásne sýtym hlasom. Koncert v Prahe zase s týmto songom otvorila veľká dáma českej hudby Bára Basiková sugestívnym prejavom, čím hneď v úvode nasadila vysokú latku. Po dospievaní obrátila svoj pohľad dohora a sugestívne zvolala po slovensky "Meky, počuješ nás?".
Zdroj: Martina MlčúchováPrúd skvelých vystúpení
Potom už na oboch koncertných pódiách pokračoval prúd skvelých vystúpení, ktoré sa niesli v atmosfére spontánneho nadšenia a opakovaného búrlivého potlesku divákov. Ako víchor vtrhla na pódium Marta Jandová, u nás známa najmä ako porotkyňa speváckych súťaží, inak speváčka nemeckej rockovej skupiny Die Happy, s dravým rockovým songom Cesta zakázanou rýchlosťou. Vzápätí ju vystriedal opäť Lukáš Adamec s komornou piesňou Len s ňou, opäť z pera Jožka Urbana, ktorej text ako jeden z prvých napísal na Mekyho hotovú melódiu.
Úsmevy na tvárach v hľadisku svojím originálnym prejavom vyčaril český herec a spevák skupiny Mig 21 Jiří Macháček, počas interpretácie pohodového songu Miliónkrát pochádzajúceho z Mekyho úspešného Modrého albumu (2001). Možno si mnohí mimovoľne spomenuli na jeho nezabudnuteľnú rolu vo filme Samotáři, ocenenom Českým levom. Inak, tento vyštudovaný právnik sa na afterpárty po pražskom koncerte ukázal ako ohromný bavič a spoločník, keď na klavíri improvizoval skladby od skupiny The Beatles.
Piesne s vážnejšou témou Fair Play sa ujal David Kraus. Hoci s Mirom Žbirkom nikdy nespolupracoval, veľmi si ho vážil a dokonca pre neho nebol Meky, ale "pán Žbirka", keďže ho poznal len ako priateľa svojho otca, známeho moderátora. Fair Play bol jeden z prvých singlov nahrávaných v Abbey Road a bola to zároveň prvá pieseň, ktorú Meky zložil na objednávku pre rovnomenný film. Zaujímavosťou je, že videoklip k piesni sa natáčal v priestoroch pražského Kongresového centra, kde si Meky prevzal svojho prvého Zlatého slávika v roku 1982, do ktorého je datovaný aj dej filmu.
Michal Hrůza, ktorý je na Slovensku menej známou tvárou, si na Mekyho zaspomínal takto: "Pred ôsmimi rokmi som mal vážny úraz, tak aby ste vedeli, aký to bol skvelý človek, členov mojej kapely vzal vtedy k sebe." Michal zaspieval pieseň Možno sa ti zdá z albumu Zlomky poznania (1988). Inak, pieseň sa pôvodne mala volať Osem trpaslíkov, s čím Meky napriek nevôli autora textu (opäť Jožo Urban) nesúhlasil. Preto nakoniec do rána druhého dňa priniesol úplne nový text v podobe, v akej ho poznáme, teda bez akejkoľvek stopy po trpaslíkoch.
Pieseň Katka spevák ešte v roku 1986 venoval svojej láske, neskôr manželke. "Teraz uvediem takú skladbu, ktorá má pre mňa veľký osobný význam. V čase, keď som mala osemnásť a Meky pre mňa zložil túto skladbu, brala som to akože 'normálka', no tak mám svoju pieseň. Dnes to už za úplne normálne nepovažujem, zvlášť, ak ju prídu zaspievať chlapci, ktorí vtedy ani neboli na svete," uviedla pesničku viditeľne dojatá Katka Žbirková. Tými chlapcami boli Petr Lexa a Lukáš Bundil z úspešného českého dua Slza, ktorí pieseň poňali čarovne po svojom a na Katkine slová reagovali slovami: "Nemôže byť nič krajšie ako spievať pieseň Catherine pre Catherine a priamo pred Catherine".
Zdroj: Martina MlčúchováNechýbali špeciálni hostia
Bratislavský i pražský tribute koncert mali aj svojich špeciálnych hostí. V Bratislave ním bol búrlivým potleskom privítaný Janko Lehotský, dlhoročný líder legendárnej kapely Modus, v ktorej pôsobili a odkiaľ okrem Mira Žbirku vyšli aj Marika Gombitová či Laco Lučenič. Janko sa publiku prihovoril v duchu svojho typického humoru: "Priatelia, pozdravujem vás všetkých. Som veľmi rád, že si tu môžem niečo zanôtiť. Pred desiatimi rokmi som si pre oslavu Mekyho šesťdesiatky vybral pesničku, ktorú vám aj teraz zaspievam a dúfam, že budeme na nej spolupracovať." A potom prišla interpretácia slovenskej popovej klasiky Veľký sen mora, ktorú možno označiť slovami "dal to na pána". Jankova rozlúčka s publikom však bola s kontraste s jeho úvodnými slovami: "Meky, maj sa dobre, prídem tam...".
V Prahe ako špeciálneho hosťa diváci nemenej srdečne privítali svoju stálicu, majúcu nemálo priaznivcov aj na Slovensku, šansonierku a gitaristku Lenku Filipovú. "To je atmoška, fakt super! Spomínam si, že keď ma Meky pred niekoľkými rokmi pozval na svoje Symphonic Tour, tak som zistila, že sa v ňom skrýva sentimentálna a romantická duša. A tak mu posielam romantickú pesničku." Bola ňou notoricky známa Zamilovaná, ako inak, aj s krásnou francúzštinou. To, že jablko nepadá ďaleko od stromu, potvrdila svojím vystúpením, v jej prípade už na oboch koncertoch, dcéra Lenky Filipovej Lenny, ktorá sa predstavila s perfektnou angličtinou v skvele vygradovanom songu All My Days.
Tanec na pódiu aj elektronika
Angličtina zaznela aj v piesni, ktorá je súčasťou Mekyho albumu Songs For Boys & Girls (1999) Oh Me Oh My. Mekyho partu v duete sa ujal Albert Černý, frontman indie-popovej skupiny Lake Malawi, ktorá v roku 2019 reprezentovala Česko na Veľkej cene Eurovízie. Pôvodná interpretka tohto dueta Jana Kirschner sa naživo predstavila len v Prahe, kde si so svojím speváckym partnerom aj spontánne na pódiu zatancovala. V Bratislave jej part zaspievala Karin Ann, mladá slovenská hudobná nádej, ktorá tento rok krátko po svojej maturite predskakovala na pražských júlových koncertoch Imagine Dragons. Jana Kirschner sa v Prahe predstavila aj v zhudobnenej nadčasovej básni Miroslava Válka (napísal ju ako 16-ročný) Jesenná láska, ktorú v Bratislave inak, ale tiež krásne, zaspievala ďalšia talentovaná zástupkyňa mladej generácie Tamara Kramar.
Akoby z iného sveta prišla na pódium kapela Midi Lidi so svojím lídrom Petrom Marekom, veľkým obdivovateľom Mekyho elektronického obdobia a jeho temných existenciálnych textov. V skladbe Do člna, ktorá postupne prešla do ďalšej skladby To sa dá, posilnil depresívnu atmosféru využitím dnešných možností syntetizátorovej hudby. Diváci okrem hudby ocenili vtipné tanečné kreácie a netradičný pódiový prejav speváka. Škoda len, že sa nepodarilo zopakovať vystúpenia aj za účasti Laca Lučeniča, ktorý stál za aranžmánmi Mekyho elektronických songov, tak ako to spolu predviedli na Pohode.
Zdroj: Martina MlčúchováNostalgickým návratom k začiatkom Mekyho sólovej kariéry bol nesmrteľný duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách, ako sa ukázalo, notoricky známy v oboch častiach bývalej federácie. Bravúrne sa ho zhostili Košičania Peter Bič a Viki Vargová, ktorá s ľahkosťou zvládla nástrahy výšok v tejto piesni, čo nadšene ocenili diváci na oboch koncertoch. Osobitne ma hrialo pri srdci, keď som počas potlesku v hľadisku pražskej arény začul od českých divákov slová uznania na ich adresu, hoci skupina Peter Bič Project za riekou Moravou nie je až taká známa ako u nás.
Krstná mama Mekyho posmrtného albumu Posledné veci Katka Knechtová sa ujala piesne Múr našich lások, ktorý si možno niektorí spoja s bezstarostným klipom natočeným na Urbánkovej ulici v Bratislave (neďaleko býval Dežo Ursíny, autor hudby k filmovému muzikálu Neberte nám princeznú). Ten múr už dnes síce neexistuje, ale v pesničke ho slovenské i české publikum pozná dokonale, keďže ho zborovo spievalo na oboch koncertoch.
Zrejme najstaršiu pieseň z Mekyho repertoáru na tribute koncertoch Zažni (1977) suverénne predstavil Peter Nagy. V závere skladby pekne zaimprovizoval, keď do melódie pridal slová "Happy Birthday, Miro Žbirka, ďakujeme za piesne". Inak, málokto asi vie, že svoj podiel na zoznámení Mekyho jeho manželkou Katkou má práve Peter Nagy. Petr Ostrouchov, známy český jazzový hudobník a skladateľ filmovej hudby a producent, predstavil reggae verziu piesne Dr. Jekyll a Mr. Hyde tak, ako sme ju poznali v posledných rokoch z koncertov Mira Žbirku.
"Pre nás mladších hudobníkov bol Meky vždy cool," povedal na jeho adresu Mirai Navrátil, spevák českej popovej skupiny Mirai, pred uvedením skladby Každý chce byť naj. Na koncerte mal dokonca tú česť zahrať si na Mekyho akustickej gitare. Frontmanovi skupiny Mňága a Žďorp Petrovi Fialovi bol zase zverený Mekyho hit 22 dní. V krátkom príhovore pripomenul Mekyho humor, keď sa pri jednom spoločnom koncerte basgitarista skupiny obrátil na Mekyho, či sa ho môže na niečo opýtať, a Meky zareagoval: "No, pokiaľ to nebude z deskriptívnej geometrie...".
Zdroj: Tomáš MartínekVrcholy s nezabudnuteľnými speváčkami aj Mekyho synom
V programe samozrejme nesmel chýbať ani velikánsky hit z Modrého albumu Co bolí to přebolí. So sympatickou speváčkou Marthou, ktorá bola súčasťou Mekyho koncertov takmer dve desaťročia, ho zaspieval Adam Ďurica.
Ak aj tvrdím, že všetky vystúpenia na oboch spomienkových koncertoch boli výborné a vyrovnané, priniesli niektoré momenty, ktoré boli zvlášť pôsobivé a silné. Bez pochýb k takým patrilo vystúpenie nevidomej speváčky a klaviristky Ráchel Skleničkovej vo virtuálnom duete s Mirom Žbirkom, keď jeho spev znel z veľkoplošnej obrazovky, aj vzhľadom na posolstvo textu piesne Čistý svet.
Srdečným potleskom privítali diváci Mekyho syna Davida Žbirku. Úspešný tohtoročný singel Nejsi sám, pôvodne naspievaný ako duet so svojím otcom, tentoraz predstavil spolu s Marthou a ladilo im to skvostne. Meky môže byť na syna hrdý, ako hovoria Česi, David "umí". Ocenením jeho producentskej práce na albume Posledné veci bolo aj odovzdanie dvoch zlatých platní vydavateľstva Universal Music za predaj albumu Posledné veci v Čechách a na Slovensku počas pražského koncertu.
Bratislava namiesto toho po skladbe Nejsi sám zažila iný výnimočný moment. Keď David uviedol na pódium Mariku Gombitovú, dojatie a emócie v NTC Aréne by sa dali krájať a potlesk nemal konca. A keď k tomu spoločne pridali jeden z najkrajších duetov, aký Miro Žbirka zložil, Nespáľme to krásne v nás, mal som pocit, že sa aspoň na chvíľu zastavil čas. Dobrou správou je, že obaja interpreti avizovali, že takto naživo vystúpia aj v decembri na Gombitovej bratislavskom koncerte.
Zdroj: Martina MlčúchováĎalší veľký Mekyho hit Biely kvet, ktorý nechýbal v setliste žiadneho jeho koncertu za posledné dve desaťročia, bol prezentovaný rozdielne v Bratislave a v Prahe. Kým v pražskej aréne ho zaspieval Mekyho priateľ a líder skupiny Chinaski Michal Malátný, bratislavskému publiku ho zaspieval priamo Meky z nahrávky, ktorú urobil zvukár jeho skupiny z posledného bratislavského koncertu v decembri 2019 na Zimnom štadióne, za živého doprovodu kapely. Počas tejto piesne sa nad pódiom na obrazovke objavila Mekyho tvár sledujúca dianie na javisku.
A nakoniec Mám rád
Záverečnou skladbou tribute koncertov bola pieseň Mám rád, ktorou Meky tradične končil svoje živé vystúpenia. Vtedy už obvykle všetci v hľadisku stáli a vlnili sa v rytme tejto bezstarostnej pesničky. A nebolo to inak ani teraz. V Bratislave táto čestná úloha zástupcovi mladšej generácie Lukášovi Adamcovi, kým v Prahe bol tou čerešničkou na torte naozajstný hudobný mág Dan Bárta, ktorý záverečnú pieseň predviedol s fenomenálnym jazz-rockovým prejavom. K obom spevákom sa vo finále na pódiu pridali všetci účinkujúci, aby sa takto rozlúčili nielen s fanúšikmi ale aj so spevákom, hudobníkom, skladateľom, priateľom a kolegom, ktorého mali všetci radi.
Spomienkové koncerty v Bratislave i Prahe boli aj pre členov sprievodnej kapely Mekyho Žbirku poslednými, na ktorých hrali piesne podľa ním zostaveného zoznamu. Gitarista Honza Ponocný, ktorého Katka Žbirková označila za "generálneho riaditeľa" skupiny, to komentoval nasledovne: "Vyše 20 rokov sme takto spolu s Honzom Horáčkom stáli na pódiu, pozerali na Mekyho a počúvali jeho hlášky. On mal jednu schopnosť, nedokázal zaspievať falošne a nedokázal urobiť zlý koncert. Dnes som nevedel, či mám byť smutný alebo veselý. Je to skvelé, že jeho piesne tu stále znejú. Tie piesne sú úžasné a my si to užívame, že ich máte radi a že ste prišili."
Okrem spomenutého multiinštrumentalistu Honzu Horáčka, o ktorom Meky zvykol hovoriť, že "dokáže zahrať na všetky nástroje, ktoré sme doniesli", sa s publikom lúčili aj basgitarista A.m. Almela (vlastným menom Aleš Březina), klávesák Karel Heřman a bubeník Matyáš Vorda. Aj ich zásluhou dopadli tribute koncerty na viac než výbornú.
K slovám šéfa Mekyho bandu ešte vyjadrenie Katky Žbirkovej: "Ďakujem Mekyho kamarátom a kolegom, že umožnili oživiť tento playlist, ktorý Meky sám zostavil. To, čo ste tu videli, bolo už naposledy. Ďakujem aj fanúšikom za ich podporu. Naozaj mi to veľmi pomohlo a sľubujem, že sa toho nepustím, chcem tu Mekyho songy aj naďalej udržiavať." S tým plne korešpondovali aj záverečné slová na veľkoplošnej obrazovke: "To bol, to je a to bude Meky Žbirka. Meky naveky."
Zdroj: Martina MlčúchováRoky a dni v pražskom Národnom múzeu
Hoci sú koncerty venované nedožitej sedemdesiatke Mira Žbirku definitívne minulosťou, okrem krásnych piesní, ktoré nám tu zanechal, si ho fanúšikovia môžu pripomenúť aj na výstave predmetov a dokumentov spojených s jeho hudobným i osobným životom nazvanej Roky a dni, ktorá bola slávnostne otvorená počas "Mekyho týždňa", 19. októbra, v pražskom Národnom múzeu. Výstava potrvá do konca roka, potom sa presunie na Bratislavský hrad.
Vernisáž výstavy, ktorú otvoril český minister kultúry Martin Baxa, sa niesla v naozaj veľkolepom duchu. Súčasťou boli aj hudobné vystúpenia interpretov ako Martha, David Kraus, David Žbirka či Rob Cass. Prítomných hostí ale osobitne zaujala a mňa úplne dostala skupina troch českých 13-ročných chlapcov, ktorí si hovoria Queetless a hrajú piesne z Mekyho repertoáru. Robia to s neuveriteľným nadšením a radosťou a musím povedať, že z toho, čo predviedli, aj veľmi dobre. Aj kvôli takýmto nadšencom, nemusia mať fanúšikovia o budúcnosť Mekyho piesní žiadne obavy.
V piatok 28. októbra si Katka Žbirková pri príležitosti 104. výročia vzniku Československa na Pražskom hrade za Mekyho prebrala štátne vyznamenanie prezidenta Českej republiky in memoriam. V piatok 11. novembra zase dostane novú a pamätnú podobu už dobre známa "Mekyho lavička" v parku na Račianskom námestí v Bratislave. Spolu s pomníkom na Olšanskom cintoríne v Prahe tak bude dôstojným miestom spomienok na hudobnú legendu.
Setlisty koncertov Tribute to Miro Žbirka 70
17. 10. 2022, Bratislava, NTC Aréna:
1. Atlantída (Katarína Knechtová a Lukáš Adamec)
2. Cesta zakázanou rýchlosťou (Marta Jandová)
3. Len s ňou (Lukáš Adamec)
4. Miliónkrát (Jiří Macháček)
5. Fair Play (David Kraus)
6. Možno sa ti zdá (Michal Hrůza)
7. Katka (Slza)
8. Do člna (Midi Lidi)
9. V slepých uličkách (Peter Bič Project)
10. All My Days (Lenny)
11. Čistý svet (Miro Žbirka z videa a Ráchel Skleničková)
12. Dr. Jekyll a Mr. Hyde (Petr Ostrouchov)
13. Jesenná láska (Tamara Kramár)
14. Oh Me Oh My (Karin Ann a Albert Černý)
15. Múr našich lások (Katka Knechtová)
16. Každý chce byť naj (Mirai Navrátil)
17. Veľký sen mora (Janko Lehotský)
18. Zažni (Peter Nagy)
19. Co bolí to přebolí (Adam Ďurica a Martha)
20. Nejsi sám (David Žbirka)
21. Nespáľme to krásne v nás (Marika Gombitová a David Žbirka)
22. Can't Buy Me Love (The Beatles cover, spev: Rob Cass)
23. Hey Jude (The Beatles cover, spev: Rob Cass)
24. 22 dní (Petr Fiala)
25. Biely kvet (Meky hlas)
26. Balada o poľných vtákoch (Miro Žbirka z videa)
27. Mám rád (Lukáš Adamec)
21. 10. 2022, Praha, O2 Universum:
1. Atlantída (Bára Basiková)
2. Cesta zakázanou rýchlosťou (Marta Jandová)
3. Len s ňou (Lukáš Adamec)
4. Miliónkrát (Jiří Macháček)
5. Fair Play (David Kraus)
6. Možno sa ti zdá (Michal Hrůza)
7. Katka (Slza)
8. Do člna (Midi Lidi)
9. V slepých uličkách (Peter Bič Project)
10. All My Days (Lenny)
11. Čistý svet (Miro Žbirka z videa a Ráchel Skleničková)
12. Dr. Jekyll a Mr. Hyde (Petr Ostrouchov)
13. Jesenná láska (Jana Kirschner)
14. Oh Me Oh My (Jana Kirschner a Albert Černý)
15. Múr našich lások (Katka Knechtová)
16. Každý chce byť naj (Mirai Navrátil)
17. Zamilovaná (Lenka Filipová)
18. Zažni (Peter Nagy)
19. Co bolí to přebolí (Adam Ďurica a Martha)
20. Nejsi sám (David Žbirka a Martha)
- odovzdávanie zlatých platní za album Posledné veci
21. Can't Buy Me Love (The Beatles cover, spev: Rob Cass)
22. Hey Jude (The Beatles cover, spev: Rob Cass)
23. 22 dní (Petr Fiala)
24. Biely kvet (Michal Malátný)
25. Balada o poľných vtákoch (Miro Žbirka z videa)
26. Mám rád (Dan Bárta)
Autor: Ivan Straka
Súvisiaci interpreti: Miro Žbirka
