Letná časť turné Habera & Team 2019 vyvrcholila v košickom Amfiteátri a minimálne z dramaturgického hľadiska išlo o výborný ťah. V novembri má šnúra už len jedinú zastávku v Bratislave a druhé najväčšie mesto sa logicky nechcelo nechať zahanbiť. Výsledkom bola vysoká návštevnosť, skvelá atmosféra a rokmi overená zbierka hitov.
Neomylní hitmakeri
Hlavný bod programu mal tým pádom pôdu pripravenú viac než dobre. Obe vystúpenia podporila veľmi kvalitná (a výkonná) aparatúra, takže z akusticko-zvukového hľadiska by bolo ťažké niečo kritizovať. Vizuálny zážitok podporili tri obrovské panely a je nutné uznať, že pódium bolo pripravené veľmi profesionálne. Po toľkých rokoch v biznise by síce malo ísť o samozrejmosť, ale i takýto detail vie potešiť, obzvlášť ak si spomieme na nedávne bratislavské koncerty svetových hviezd LP a Stinga, kde veľkoplošné obrazovky citeľne chýbali.
Profesionalita sa vzťahuje i na muzikantské výkony, oddanosť hudbe, nadšenie z hrania, vášeň a energiu, ktorá bola na koncerte priam hmatateľná. Aktuálna zostava šliape na plné obrátky rovnako ako vo svojej "zlatej ére", ktorá by sa dala ohraničiť rokmi 1987 - 1994. V tomto hektickom (a pre niekoho neprekonateľnom) období vydal Team päť zásadných platní, ktoré napísali jednu podstatnú kapitolu dejín slovenského rocku a setlist musel pochopiteľne rotovať práve okolo týchto míľnikov.
Z Haberu sa po príchode do kapely (1988) veľmi rýchlo stala "superstar" prvej kategórie, čo neskôr dokázali i jeho sólovky či muzikál Fontána pre Zuzanu 2. O tom, že jeho charizma stále funguje dokonale, sme sa mohli presvedčiť, keď si v polovici koncertu odskočil do publika len s akustickou gitarou, aby dvom osobám (ako inak nežnejšieho pohlavia) zahral Boli sme raz milovaní a Láska, necestuj tým vlakom. V druhej menovanej kuse ho "na diaľku" výdatne podporila celá kapela (a nadšené publikum) a príjemné spomienky vyvolala i muzikálová tutovka Mama Kami.
Z ďalších vybočení zaujal čerstvý kúsok Chcem to zažiť ešte raz, ktorý Paľo naspieval s Benom Cristovaom. Z neskoršej tvorby Teamu zase nesmeli chýbať tituly Mám na teba chuť, Nemám čo stratiť, Slovník cudzích slov a Krátke lásky, ktoré s úspechom pokračovali tam, kde končila napríklad brilantne vystavaná hardrockovka Život je nuda. Toto hudobné odvetvie si zhruba od polovice 80. rokov zakladá na silnom melodickom nápade, údernom refréne, kvalitných viachlasoch a presvedčivom aranžmáne. A tých Team skomponoval neúrekom, takže sa počas dvoch hodín nemohol zavďačiť každému (škoda len, že tento rok nevyšlo na úchvatný Jeden kabát, jedna koža, jedna tvár).
S vkusom a na plné obrátky
Hudobne, resp. inštrumentálne je nosným pilierom kapely gitarový všeumelec Dušan Antalík, ktorý vie vyčariť nejeden mocný riff či umne vyskladať melodické sólo. So svojím nástrojom je ukážkovo zžitý a nechýba mu osobitý feeling, ktorý si vedia osvojiť len špičkoví hráči. Výborne mu sekundoval mladší spoluhráč Matěj Morávek, ktorý má pred sebou zaujímavú kariéru - jeho sóla majú v sebe to dramatické pnutie, aké je pre žáner nevyhnutné. A ak bola reč o viachlasoch, tento aspekt má Team zvládnutý na harmonizovanú jednotku s hviezdičkou. Je naozaj ťažké odolať stále veľmi spoľahlivým a čistým Haberovým výškam, ale až bezchybné hlasy v pozadí dodávajú celku tie správne zimomriavky.
Zďaleka nejde len o hru na efekt, takto to naozaj má znieť a kapela sa vonkoncom nehanbí, že vzišla z mimoriadne plodných 80. rokov. V tom čase sa v žánri pevne udomácnili klávesy, lepšie povedané syntetizátory, ktoré ešte zvýraznili nákazlivo melodický charakter. V minulosti ich mal v Teame na starosti Milan Dočekal, dnes im vládne Juraj Tatár, všestranný hudobník, ktorý vie zakomponovať do stanovených štruktúr vlastné inštrumentálne kreácie. Za bicie nástroje sa posadil Igor "Teo" Skovay, ktorý hral napríklad na veľkom minuloročnom turné Prúdov a známy je aj v jazzových kruhoch. Podľa toho vyzerala aj jeho hra, v ktorej nešetril prechodmi a technickými nuansami, nechýbala mu však potrebná razancia a presnosť. Pozadie elegantne vyplnil Ivan Válek, kladúci dôraz na hutné a priestorom sa vlniace basgitarové figúry.
Viac fotiek z košického amfiteátra
Dramaturgia koncertu zrejme nikoho neprekvapila: kapela si na začiatok a koniec vyčlenila to najdôležitejšie a Habera sa nezabudol s nadhľadom zmieniť o legendárnych rifľových kraťasoch, ktoré sa na začiatku 90. rokov stali módnou záležitosťou práve jeho zásluhou. Aj toho najkritickejšieho návštevníka musela atmosféra nadšeného amfiteátra strhnúť do víru diania, kde sa minulosť s prítomnosťou miesila tým najprirodzenejším spôsobom. Padla i zmienka o tom, že sa v Košiciach kapela už neukáže, ale to sa pravdepodobne dá pripísať len na vrub Paľovho (občas aj nevyberavého) vtipkovania.
Znovu sa totiž potvrdilo, že Košice vyzobú Teamu z ruky aj to posledné maličké zrnko a z hitov "mládí" sú stále namäkko. Potešil i fakt, že obecenstvo z veľkej časti tvorili ľudia pod 40 rokov, čo len dokazuje nadčasovosť tejto hudby. Kvalita sa skrátka oklamať nedá a fanúšikov neubúda. Koho si raz získala charizmatická melodika, presvedčivosť, chytľavosť a rocková naliehavosť, odpustí kapele aj absenciu nových nahrávok a možnosť zažiť tú príjemnú nostalgiu si raz za pár rokov málokto nechá ujsť. Turné vyvrcholí na jeseň, konkrétne 9. novembra na Zimnom štadióne O. Nepelu v Bratislave.
Setlist koncertu Team v Košiciach:
(4. 7. 2019, Amfiteáter)
1. Ženská menom panika
2. Óda (... na tie cesty po tele)
3. Prievan v peňaženke
4. Lietam v tom tiež (Prichytený pri živote)
5. Nemám čo stratiť
6. S tebou bez teba
7. Pieseň pre nesmelých
8. Slovník cudzích slov
9. Chcem to zažiť ešte raz
10. Život je nuda
11. Severanka
12. Krátke lásky
13. Boli sme raz milovaní
14. Láska, necestuj tým vlakom
15. Mama Kami
16. Mám na teba chuť
17. Nároční
18. Malá nočná búrka
19. Je to vo hviezdach
20. Držím ti miesto
21. Reklama na ticho
Autor: Marek Danko
Foto: Silvi Production
Súvisiaci interpreti: Team