Progresívni rockeri Pain of Salvation sa v Bratislave zastavili už po tretíkrát. Najprv prišli v októbri 2010 s albumom Road Salt One, o dvanásť mesiacov neskôr s jeho pokračovaním a uplynulý víkend predstavili akustický program s heslom "Unraveling the Past". Minulosť odhaľovali nielen hudobne, ale aj vizuálom pódia, ktoré zaplnili švédskym vintage dizajnom.
Pár minút po ôsmej na pódium vyšiel Daniel, ktorý nechápajúcemu obecenstvu venoval jedno jablko a jeden banán, sadol si do pripravenej fotelky a chvíľu rozprával o koncepte turné. Napriek obývačkovému vzhľadu mala scéna evokovať detskú izbu, ktorú mal na konci 70. rokov. Na dvere v zadnej časti scény po chvíli zaklopala Anneke, ktorú pozval ďalej.
Víla z iného sveta
Anneke van Giersbergen je holandská speváčka, známa predovšetkým zo svojho pôsobenia v gothic metalovej formácii The Gathering. Od roku 2007 pracuje samostatne a venuje sa tiež rôznym spoluprácam a hosťovaniu (Devin Townsend, Ayreon, Anathema, Moonspell...). V Bratislave bola sama, s akustickou gitarou a úsmevom na tvári. Zahrala jednoduché akordovky, ktoré však ozdobila uhrančivým vokálnym prejavom.
Stíchnuté publikum ocenilo intímne verzie jej piesní, no došlo aj na The Gathering, coververzie od Dolly Parton a Cindy Lauper a jeden kúsok od Anathemy, ktorý zahrala spoločne s členmi kapely Árstíðir. Anneke bola krásna vizuálne i na posluch. Najtrefnejšie celé vystúpenie zhodnotil prístojaci fanúšik, ktorý múdro a taktne v jednej tichšej pasáži skonštatoval: "Ty vole, tá je jak nejaká víla z iného sveta, ty vole!"
(Poznámka: Videá v článku sú iných koncertov, len pre ilustráciu pre tých, ktorí si ten bratislavský nechali ujsť.)
Prekvapenie z Islandu
Šestica Islanďanov Árstíðir navodenú komornú atmosféru pozdvihla na vyšší level. O hviezde večera som mal po ich vystúpení viac-menej jasno. Šiesti blondiaci - očividne zboristi, akustiky, barytónka, kontrabas, husle a klávesy. Ich hudba implikuje krásu islandskej tradície a folklóru. Nežné balady v ich rodnom jazyku očarili, dramatické emócie dostali priestor v anglickej piesni Shades.
V obecenstve ich takmer nikto nepoznal, no všetci s úžasom a zatajeným dychom prijímali to, čo videli. V popredí sediaci Ragnar Ólafsson sa za pozornosť úprimne poďakoval všetkým do čierna odetým metalistom, ktorí prišli na progrock, no dokázali oceniť aj baladický folk.
Technik ako ďalší člen kapely
Na headlinera sme čakali do desiatej, fanúšikovia sa tak mohli do sýtosti kochať scénou štylizovanou vo vintage štýle. Zelené tapety, kožený gauč, plagát Jimmyho Hendrixa, intímne lampové osvetlenie. Zaujímavým prvkom bolo miesto technika, ktorý gitary skladoval pred zrkadlom s bodovými svetlami, aké možno vidieť v šatniach hviezd. Jeho prácu sme mohli stále sledovať, pretože bol súčasťou scény.
Starý klavír, ktorý používal klávesák Daniel Karlsson bol len atrapou – v skrini bol zabudovaný moderný nástroj. Wireless vybavenie umožnilo hudobníkom pohybovať sa po scéne a striedať gauče. Technik za nimi nosil mikrofóny a Danielovi vymenil snáď štyri gitary. Hudobníci si ho v prestávkach doberali a dávali mu zabrať zháňaním neperlivej minerálky. O sprievodné slovo sa líder Gildenlöw delil s francúzskym bubeníkom menom Léo Margarit.
Daniel Gildenlöw na úvod zahral novú skladbu, ktorá bude na spomenutom EP. Sekundoval mu zatiaľ len Roger Öjersson, hosťujúci gitarista, ktorý predtým pracoval s kapelou Tiamat. Poslucháči mali teda hneď na začiatku naservírovanú aktuálnu tvorbu kapely a bolo možné porovnávať. Novinka Falling Home mala žiaľ ťažkosti zaujať. Na rozpačitý úvod sme však okamžite zabudli pri druhom songu Diffidentia. Album BE (2004) predstavuje absolútny vrchol tvorby Gildenlöwa a spol. a skladby z neho vždy zafungujú. Akustické verzie boli však aranžované inak a niekedy bolo ťažšie rozoznávať.
Zdroj: Marko ErdTaké krásne pódium Majestic Music Club dávno nezažil - celý fotoreportVeľa hudby, málo slov
Prvým vrcholom bol pre mňa cover piesne Perfect Day od Lou Reeda. Táto verzia bola snáď najbližšie k originálu. Naopak, kultovka Holy Diver od Dia v swingovom prevedení bola úžasnou poctou originálu a zároveň usmievavou kabaretnou tancovačkou. Dúfam, že táto skladba sa na EPčku objaví. Oddaný fanúšik by v setliste len ťažko hľadal nedostatky. Kapela venovala priestor každému svojmu albumu a koncertný "best of" program umne spojila s unplugged prevedením. Intímnu baladu osviežilo disco (Disco Queen), spomenutý swing i štipka metalu (Stress).
Obývačkovú atmosféru si určite užili hudobníci. Ako fanúšik som sa však cítil nepozvaný – Daniel mohol viac pracovať s publikom. Ich katalóg je natoľko profánny, že priestor na interakciu sa naskytol na viacerých miestach. Škoda, živšia v kontakte s ľudmi sa mi zdala Anneke, ktorá reflektovala každú hlášku, vykríknutú otázku, či popevok.
Záver vyvrcholil spoluprácou všetkých zúčastnených, keď dvanásť ľudí v obývačke spievalo ikonický refrén krásnej 1979. Dvojhodinovka s Pain of Salvation tak nakoniec bola výdatným pokrmom a skončila šťastne aj napriek slabším miestam v úvode. Chýbal mi svalnatý Johan Hallgren, ktorý vedel odpútať pozornosť od kapelníka. V tomto prípade sa výraznejšie prejavil bubeník Léo Margarit, ktorý bol rozložený v popredí scény, skladby obohatil vysokými vokálmi a často sa hlásil o slovo. Bude zaujímavé vidieť, čo predvedú na novom EP a prípadnom budúcom albume. Svoju minulosť nám odhalili, na budúcnosť si musíme počkať.
Autor: Adrián Kozák (redaktor pravidelnej rubriky Týždeň v hard & heavy)
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Pain Of Salvation
