Jana Kirschner je žiarivým dôkazom toho, že slovenskí umelci aj v konkurencii zahraničných headlinerov patria na najväčšie festivalové pódiá. Na Pohode odohrala v piatok popoludní s výdatným kapelným obsadením čítajúcim dve bicie sady muzikantsky nasýtený koncert s nádhernými vokálnymi plochami aj svojráznou tribálnou živočíšnosťou.
Nielen jej vystúpenie, ale aj neskoršiu tlačovú konferenciu ovládla pohodová energia a neodmysliteľný speváčkin temperament. Jana Kirschner na pozadí záverečnej skladby svojho koncertného setu, Holubička, akcentovala najmä nezameniteľnú tvár festivalu Pohoda a hodnoty, na ktorých podujatie stavia. Rovnosť, sloboda a predovšetkým mier.
Debata sa tematicky dotkla aj stále prevládajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami v rámci obsadzovania lineupov väčšiny veľkých festivalov. Práve Pohoda patrí medzi svetlé výnimky, speváčka vyzdvihla fakt, že sa organizátori snažia o rovnomernosť a komplexitu, nielen žánrovú. Dokonca v piatok hlavné pódium až na jednu výnimku – strhujúci otvárací koncert dňa s názvom Symphony of Free Ukraine, počas ktorého Orchester SND odpremiéroval vojnou inšpirované kompozície dvoch mladých ukrajinských skladateľov a jednej skladateľky – ovládli ženy.
Nasledujúce štyri hlavné festivalové sloty v piatok patrili okrem Jany Kirschner aj pesničkárke Suzanne Vega, indie-rockerkám Wet Leg a popovej experimentátorke Caroline Polachek. Festival navyše vo štvrtok symbolicky otvorila speváčka Alina Pash z ukrajinského Zakarpatska.
Prečítajte si tiež: Témy Pohody 2023 sú jasné: Podpora Ukrajine, LGBTI ľuďom a výnimočnej hudbe
Zdroj: Martina Mlčúchová
Vnímam potrebu otvárať novým umelcom dvere
Súčasná koncertná zostava Jany Kirschner necháva vo veľkej miere vyniknúť brilantné vokalistky Adinu Sivokovú a Valentínu Vlkovú, na Pohode s ňou duet zahral aj talentovaný hudobník ERØ, ktorý vo štvrtok vystúpil na Orange stagei. Spolupracovala tiež s ďalším mladým objavom slovenskej scény Curly Simonom a ďalšími. Ako povedala počas stretnutia s médiami po svojom koncerte, otvárať dvere, dávať šancu a priestor vyniknúť mladým tváram považuje z pozície skúsenej interpretky za niečo esenciálne. Obzvlášť v dobe, ktorá je rýchla a náročná, a v ktorej, ako sama hovorí. "zhustol čas".
Pravdepodobne najzásadnejšou správou tlačovej besedy s Janou Kirschner bolo potvrdenie informácie, že jej nový, 100% autorský album je hotový a jeho vydanie je plánované na jeseň. Album speváčka teasovala slovami "dospelé dielo" a označila ho za najlepší, aký doposiaľ nahrala. Neskôr prezradila, že plánuje aj československý album s názvom Rozhovory.
Autor: Matej Kráľ
Zdroj: Martina Mlčúchová
Wet Leg a Caroline Polachek ukázali, ako znie súčasný gitarový rock aj pop
(Michaela Kučová)
Piatok na trenčianskom letisku priniesol ideálne festivalové podmienky – slnečno, ale nie dusno, s osviežujúcim vánkom. Napriek tomu treba oceniť všetkých, ktorým sa ušiel slot v programe počas skorších denných hodín – rozhýbať pod horúcimi slnečnými lúčmi publikum zbierajúce sily po štvrtkovom úvode nie je jednoduchá úloha.
Priam ukážkovo sa jej (s výhodou krytého stageu) zhostil napríklad Dušan Vlk, mladý raper, ktorý napriek tvorbe reflektujúcej najmä množstvo pochybností a temných myšlienok veľké pódium tanečnej scény krátko po tretej hodine ovládol celkom suverénne. Dušky nenechal nič na náhodu a svoju premiéru na Pohode absolvoval v plnej poľnej – s podporou Temného Ruda, dídžeja David-Sana, s grillom v ústach, konceptuálnym kostýmom a sprievodnou projekciou na veľkých obrazovkách.
Nič z toho však nepredstavuje žiadne performerské barličky. Ako konzistentne dokazuje, má výnimočný dar vystihnúť generačné pocity v dôvtipných slovných obratoch, ktoré naživo podáva s absolútne strhujúcou energiou. Svoj veľký moment na Pohode si očividne užíval a čo je najdôležitejšie, ani pri prechode z koncertovania v malých alternatívnych kluboch na podujatie ďaleko väčšieho rozsahu nestráca nič z pocitu spolupatričnosti, ktorý svojmu publiku poskytuje. Odmenou mu bol živelný kotol aj intenzívne prepojenia, keď časť setu odrapoval dole z pódia, medzi (svojimi) ľuďmi.
Drzé ženské hlasy
Horúce popoludnie nijako nezaťažuje ani mexickú kapelu Margaritas Podridas, ktorá nonšalantne skonštatovala, že pochádza z púšte, a ani vydýchaný stan ŠFRB preto ich zvukovú nálož nemôže neotupiť. Dynamické vystúpenie prinieslo ozveny všetkej dobrej drzej hudby z prevažne 90. rokov, od Hole až po Sonic Youth. Svojský punc ich produkcii pritom dodávala predovšetkým speváčka a jej neviazaná práca s vokálom, ktorý miestami škrieka či napodobňuje dávenie. Táto kapela tu nie je za peknú, ale hlavne preto, aby ste si ju vypočuli pozorne – napríklad, keď spieva o tom, ako nie každá žena túži byť matkou.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Medzi najlepšie úlovky tohtoročného bookingu Pohody jednoznačne patria Wet Leg, ktoré festival potvrdil tesne predtým, ako získali viaceré ocenenia Grammy, BRIT Awards či nomináciu na Mercury Prize. Rhian Teasdale a Hester Chambers svoj minuloročný úspešný debut v Trenčíne predstavili nadšenému publiku, ktoré jasne dalo najavo, že gitarová britská hudba Pohodu jednoducho baví. V podaní Wet Leg je navyše výnimočne svieža, vtipná a bezprostredná.
Nadšenie z vystúpenia je vzájomné, Rhian sa z pódia viackrát vyznala, ako sa teší z návratu na festivaly a spoločného hudobného zážitku. Dojatie na strane kapely vyvolala aj skupinka fanúšikov pod pódiom, ktorí prelomový hit Chaise Longue podčiarkli okrem vlastného spevu aj kartónmi s textom refrénu.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Nielen na odporúčanie Wet Leg sa oplatilo zamieriť na koncert ich krajanov zo zoskupenia PVA. Zvuk, ktorý oficiálna festivalová popiska charakterizovala ako country-friendly techno, je naozaj ťažko zaraditeľný a premenlivo hybridný. S požehnaním významného labelu Ninja Tune na vlnách syntetizátorov miešajú prvky diska, acid housu a post-punku. Výsledkom je sofistikovaný žúr, na ktorom sa nebudete nudiť, ani keď vám práve nie je veľmi do tanca.
Tanec na okraji
Výrazne sa v súčasnosti na svetovej scéne presadzuje aj Caroline Polachek, ktorú oprávnene možno považovať za jednu z najzaujímavejších popových hudobníčok mimo hlavného prúdu. Na jej slovenskú premiéru sa však publikum Pohody nedostavilo v takom počte ako v prípade Wet Leg či štvrtkového headlinera Jamie xx, a to napriek tomu, že Polachek má podľa všetkého po prastarom otcovi slovenské korene. Sama hudobníčka ich však na tlačovej konferencii komentovala zdržanlivo, ako niečo, o čom sa doma veľmi nerozprávalo a dozvedela sa o tom skôr vďaka bežne dostupným webstránkam.
Omnoho zaujatejšie vysvetľovala, že rozdiel medzi bežným koncertovaním a vystupovaním na festivale vníma predovšetkým v požiadavke väčšej otvorenosti – každý festival je úplne iný a umelec/umelkyňa nikdy presne nevie, do akého prostredia so svojou tvorbou vstupuje. Prioritou teda nie je jeho/jej hudba, ale ten špecifický festivalový pocit (tak typický pre Pohodu) – povznášajúca, oslavná letná energia, na ktorú sa pri vystúpení možno napojiť. V Trenčíne to tentokrát síce chvíľu trvalo, ale napokon sa chémia zafungovala a hudobníčka sa na konci vystúpenia vrátila aj s neplánovaným prídavkom. Okrem skladieb z aktuálnej nahrávky Desire, I Want to Turn Into You mohli fanúšikovia počuť aj ukážky z jej prelomovej nahrávky Pang, vrátane záverečného hitu So Hot You're Hurting My Feelings a prídavkovej Doors.
Hoci aktuálne dominantnou témou pre Polachek je strata kontroly pod náporom emócií, pri vystúpení zosobňuje absolútne sebavedomie – a napokon, tak je to správne. Ako symbolicky gestikuluje a rázuje pódiom v premyslenej choreografii, zosobňuje plné sebaprijatie v akomkoľvek rozpoložení; naše túžby, premenlivosť a zraniteľnosť predsa nie sú slabosťou. Pozoruhodná je jej schopnosť vokálnej čistoty a to napriek hlasovému experimentovaniu. Skladba I Believe, ktorú venovala zosnulej producentke Sophie, je napríklad inšpirovaná Celine Dion, ktorou zostala hudobníčka pri jednom z LSD tripov očarená a v danej piesni sa skúsila priblížiť citovej otvorenosti a priezračnosti, ktorú u kanadskej divy vnímala.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Medzi svetlom a tmou
Sama Polachek pritom rozhodne štandardnou popovou divou nie je a má svojský názor na všetko od choreografie cez kostýmy až po vizuály. Jej aktuálna estetika sa pohybuje po okrajoch, v ktorých sa prelína zvodné a odpudivé, neviazaná animálnosť a ostrá cieľavedomosť. Veľké pódiá, ktoré sú pre ňu ešte stále niečím novým, si vyžiadali premyslenú scénografiu, ktorej dominuje sopečné pohorie. Ako vysvetlila slovenským novinárom a novinárkam, hory so sopkou predstavujú metaforu pandemického zážitku, ale aj skúsenosť ľudskej vášne všeobecne – zhmotňuje našu náhlu bezmocnosť voči niečomu, čo nás presahuje, či už je to globálna katastrofa alebo sila vlastného citu. Zároveň poukazuje aj na úsmevnosť nášho ľudského tanca na okraji (všadeprítomnej) katastrofy.
Celkom inak a predsa podobne medzi temnotou a hedonizmom lavíroval RNZ, ďalšie aktuálne meno z domácej rapovej scény. Jeho phonk, ale aj emo a temnota, ktorú korunuje na prvý pohľad machisticky hučiaci raperov vokál, však prinášajú citlivejšie vhľady – a okrem žúrovania tak opäť zaznievajú sugestívne opisy depresívnych stavov a beznádeje. Pri baladickej Spalovač mŕtvol sa stage dokonca ponorí do tmy, ktorú – symbolicky – rozpytľujú len svetielka telefónov z publika. Tentokrát úmyselne, nie kvôli selfíčkam, storkám alebo hľadaniu kamarátov vo festivalovej apke, ale jednoducho preto, že práve toto dokáže stretávanie sa pri hudbe poskytnúť – navzájom si môžeme posvietiť v našej osobnej tme.
Autorka: Michaela Kučová
Zdroj: Martina Mlčúchová
Tak veľa hudby a tak málo času
(Patrik Marflák)
V piatok sa odohralo aj množstvo ďalších koncertov, ktoré si zaslúžia aspoň krátku zmienku. Z domácej scény sa predstavil napríklad veľký, mnohými stále neobjavený talent slovenskej scény Matúš Oravec, v programe "skrytý" pod menom Matus O. O jeho koncerte sme podrobnejšie písali v reportáži zo SHARPE festivalu a podľa reakcií si nových fanúšikov získal aj na Pohode. V rovnakom čase vystúpili aj Alžbeta Ferencová alias Zea či bratislavská rapová skupina A.M.O, ktorá na Pohode oslávila 20. narodeniny. Ak ste jej klasickú šou zakončenú výborným novým singlom Podaj mi ruku zmeškali, druhú šancu budete mať v rámci festivalovej sezóny aj na Uprisingu.
Neskôr sa v rámci slotu so spomínaným Dušanom Vlkom kryli Tata Bojs, ktorí opäť ukázali, že sú top festivalová kapela, fanúšikovia post-punku zase prišli vo veľmi slušnom počte podporiť ďalší čerství objav Krstní otcovia, vekom členov asi najmladšiu slovenskú kapelu v tohtoročnom lineupe Pohody. Lákavou a veľmi kvalitnou alternatívou k vystúpeniu Jany Kirschner bolo americko-slovenské jazzové trio Waking Vision, ktoré bubeník Martin Valihora založil v roku 2000 s gitaristom Johnom Shannonom v Bostone, kde obaja študovali na prestížnej Berklee College of Music. Ich melodické kompozície z nového albumu venovaného Zemi ako aj staršia tvorba boli luxusnou kulisou k prepotrebnému oddychu mimo slnečných lúčov.
Krásny popoludňajší koncert odohrala Nina Kohout v Teplárni. Popri skladbách z debutového EP či coveri Davida Bowieho zahrala aj aktuálny "nahnevaný" singel Little Butterfly. Na záver zaznela ešte jedna novinka, zatiaľ nevydaná (a finálne nepomenovaná) pieseň o rodiacich sa materinských citoch v mladej žene, ktorá sa ešte matkou nestala. Máloktorá umelkyňa v jej veku sa v textoch venuje podobnému skúmaniu a vyjadrovaniu svojich pocitov mimo bežných "vzťahových drám". Aj v rozhovore pre náš podcast Zoznam:sa však Nina potvrdila, že je iná ako väčšina slovenských speváčok, nielen z radov jej rovesníčok.
Zdroj: Martina Mlčúchová
Kým Suzanne Vega v príjemnom podvečernom slote na hlavnom pódiu potešila prevažne staršie publikum, ľudia hľadajúci niečo nespútané a zvukovo/nástrojovo nasýtenejšie si prišli na svoje v Európa stagei na koncerte brazílskej legendy Hermeta Pascoala a jeho početného ansámblu. "Jazzový Gandalf", ktorý v 70. rokoch hrával aj s Milesom Davisom, sa obklopil výbornými hudobníkmi a priniesli toľko energie, že odísť z ich šamanskej seansy na americkú pesničkárku chcelo naozaj veľa premáhania.
Soundtrackom k západu slnka na Orange stagei bola tentokrát nekompromisná punková nálož v podaní švédskych Viagra Boys. Líder Sebastian Murphy s potetovaným pivným pupkom trčiacim z teplákov si dav omotal okolo prsta od prvej skladby a ak by opičie zvuky zo skladby Return to Monke vydával pravidelne, zrejme by sa od roztancovaného publika dočkal podobných ozvien ako vo štvrtok Sleaford Mods.
Škoda len, že koncert s takou dávkou energie nebol radšej v nasledujúcom slote, ktorý bol už potme a patril Benovi Howardovi. Intervertné skladby londýnskeho pesničkára sú vyslovene hudbou na počúvanie, no podmienky na vylihovanie v tráve za stageom už v tom čase pre prudko klesajúcu teplotu aj viditeľnosť optimálne neboli. Úplným opakom jeho vystúpenia bola v rovnakom čase "bohapustá diskotéka" amerických Sofi Tukker (zaznel napríklad aj popevok z hitu Tom's Diner od Suzanne Vega), väčší totálne šalejúci dav som na Pohode už dávno nevidel.
Pestré hudobné zážitky od sofistikovanejších či objavnejších až po kategóriu "guilty pleasure" nás určite čakajú aj dnes. Na programe posledného dňa Pohody 2023 sú Central Cee, Arca, Dry Cleaning, Sampa The Great, z domácej scény Fallgrapp alebo Gleb, ktorý sa prvýkrát predstaví na hlavnom pódiu. Medzi "not so obvious" tipy, ktoré by ste si nemali nechať ujsť, patria Duo Ruut a jeden z top objavov tohtoročného Eurosonicu Avanlache Kaito.
Autori: Matej Kráľ, Michaela Kučová, Patrik Marflák
