Skupina Fallgrapp na aktuálnom turné propaguje druhý album V hmle, ktorým sa posunula k ešte väčšej naliehavosti i precíznosti. Na tom, ako znie hudba Jureša Líšku naživo, má veľkú zásluhu sláčikové trio, ale aj ďalšie živé nástroje dodávajúce skladbám potrebnú dynamiku. Po aprílovom štarte v Trenčíne a Žiline nasledovali minulý týždeň vystúpenia v Prešove a Košiciach.

Skupina si za hosťa jarného turné vybrala českú elektronickú dvojicu Himalayan Dalai Lama, ktorej set niesol isté črty podobnosti s headlinerom, či už ide o odpočinkový charakter hudby, navodenie atmosféry a koniec koncov aj minimalistické vyjadrovacie prostriedky. Napriek úspornej zostave nejde o typický producentský projekt, duo sa prezentovalo presvedčivými výkonmi na syntetizátory a bicie nástroje. Navyše časté striedanie motívov eliminovalo monotónnosť, a tak vystúpenie ako návnada na hlavný chod fungovalo veľmi dobre.

Himalayan Dalai Lama v Košiciach, 6.5.2017 Zdroj: Róbert BonkoHimalayan Dalai Lama sú predskokanom na celom turné Fallgrapp

Nekonvenčné postupy na dlhé chvíle premýšľania

Košická zastávka v Tabačke potvrdila, že Fallgrapp majú muchy z úvodu turné vychytané - od harmonickej stránky, cez dramaturgiu až po hru svetiel a dymu, ktoré dotvárajú snovú atmosféru na pódiu. Mať osem ľudí v kapele nie je sranda, ale našťastie nič neprečnievalo a muzikanti našli svoju rovnováhu. Na pódiu pritom pracujú minimálne štyri rozdielne vrstvy. Základom je elektronika, ktorú stačí opísať slovom uhrančivosť, až má človek pocit, že by bolo svätokrádežné przniť ju neprimeraným druhom tanca. Tvorivým mozgom kapely je Jureš Líška, ktorý pri komponovaní zbytočne nemrhá melódiami a keď už, rafinovane ich rozbíja na čriepky. Poskladať si celú mozaiku naspäť je výzvou pre náročnejších poslucháčov, námaha je však odmenená opojným zážitkom.

Elektroakustický dojem by nebol kompaktný a plnohodnotný bez toho, aby živé nástroje posúvali štúdiové verzie skladieb do novej polohy. Kým hráč na perkusie Róbert Rehák prispieva k ornamentálnosti zvuku hrejivými akustickými detailmi, bubeník Petr Hanák často vybočuje zo striktne nalinkovaných bítov a v istých okamihoch pripomína skôr rockovo živelného experimentátora. Pri pohľade na gitaristu Mateja Kumpána sa na jazyk tlačí rovnaký žáner, no hudobník, obsluhujúci aj bass station, vykazuje na pomery rocku neortodoxný prístup k hre. Dovolil si jediné (!), expresívnosťou predchnuté sólo, zvyšok koncertu však odohral skrz éterické tóny nemenej úžasne.

Matej Kumpán, Fallgrapp v Košiciach, 6.5.2017 Zdroj: Róbert Bonko

Momenty, ktorým sa nedá citovo odolať

Husľová sekcia naopak pôsobila oveľa výraznejšie nielen vďaka kvantite. Hovoriť o vážnej hudbe u Fallgrapp by bolo nezmyslom, Michal Pagáč, Jakub Líška a Martin Semrič sú skôr sprievodcovia hotových skladieb. Napriek tomu sa neraz pustili aj do "protismeru" a Michal si mimo vymedzenej zóny na konto pripísal niektoré nové aranžmány. Dynamickejší háv si v porovnaní so štúdiovými verziami obliekli všetky piesne a pár prekvapivých fígľov sa objavilo aj v podkladoch. Nora Ibsenová korunovala snahy formácie subtílnym hlasom, primeranými pohybovými kreáciami a pokorou v speve. Nepokaziť výšku a frázovanie v pavučinovo jemnej hudbe je obrovskou skúškou, v ktorej speváčka obstála na výbornú.      

K subjektívnym highlightom koncertu je možné zaradiť neuveriteľne invenčnú prácu s akustickou gitarou v titule Vietor, ktorá ma spolu so zmieneným sólom odrovnala úplne. Veľmi potešili Duch mesta, Zrkadlia nás, povinná Rieka alebo Jurešov spev, suplujúci neprítomného Juraja Benetina v piesni Dym. Ďalej sa patrí zmieniť inštrumentálne plochy, počas ktorých sa chlapci mohli dosýta vybúriť, navyše prechod z Ouagadougou do piesne Vlasy je skvelým momentom prekvapenia, za ktorý si kapela v disciplíne dramaturgia zaslúži minimálne bronzový metál. Skvele načasovaný bol i prídavok I.N.A., absolútnym víťazom je však silný pocit z toho, že sa kapela od čias debutu vyvinula na novinke V hmle do rafinovanejšej a zároveň prirodzenejšej polohy.

Po veľkom úspechu debutovej platne sa štúdiový posun žiadal sám od seba, no kapela nestagnuje ani čo sa týka živých vystúpení. Na súčasnom turné pôsobí jemne, zraniteľne, kompaktne, dynamicky a zvukovo farebne. Rafinovaná hudba početnej zostavy si vyžaduje maximálne sústredenie a odpojenie sa od rušivých vplyvov okolia. Okteto hudobníkov presne vie, na aké citlivé struny diváka zahrať. Našťastie tak činí efektívne a s nadsadením, bez kalkulu a siláckych póz. Strhujúce výkony Fallgrapp skrátka patria medzi to najsilnejšie, čo sa dnes v slovenských kluboch dá nájsť.

Mohlo by vás zaujímať:

Zažili veľký úspech aj krízu. Fallgrapp za tri roky dozreli a ich hudba je ešte lepšia

Majú slovenské texty a ponuku hrať po celej Európe. Prečo ju museli odmietnuť?

Nora Ibsenová, Fallgrapp v Košiciach, 6.5.2017 Zdroj: Róbert BonkoPetr Hanák, Fallgrapp v Košiciach, 6.5.2017 Zdroj: Róbert BonkoFallgrapp v Košiciach, 6.5.2017 Zdroj: Róbert BonkoViac fotografií z koncertu Fallgrapp v Tabačke

Zostávajúce koncerty jarného turné:

12. 5. - Nitra, A cafe 
18. 5. - Bratislava, MMC 
19. 5. - Banská Bystrica, Záhrada - Centrum nezávislej kultúry 
25. 5. - Brno, Fléda + FVLCRVM 
26. 5. - Praha, Kino Aero 
27. 5. - Kremnica, Akropola

Autor: Marek Danko
Foto: Róbert Bonko

Súvisiaci interpreti: Fallgrapp