Je mladá, je krásna, je talentovaná, je úspešná. Týmito slovami uviedol organizátor festivalu Uprising v pondelok v Ateliéri Babylon na pódium belgickú speváčku Selah Sue. Na svojom prvom koncerte po návrate z USA ukázala, že komplimenty, ktoré jej skladajú fanúšikovia, novinári aj hudobníci po celom svete, sú zaslúžené.

23-ročná Sanne Putseys pred pár rokmi ani nesnívala, že raz bude patriť medzi najväčšie hudobné hviezdy starého kontinentu. V pätnástich začala hrať na gitare, nemala však ambície živiť sa hudbou. Písanie textov jej pomáhalo zvládať depresie, neistoty a strach počas dospievania. Ako sama hovorí, keď sa jej svet obrátil hore nohami a namiesto práce v oblasti psychológie, ktorú študovala, získala nahrávaciu zmluvu, trvala na tom, že jej debutový album (Selah Sue, 2011) budú tvoriť práve piesne, ktoré napísala ako tínedžerka. Chcela tým svetu ukázať, že predtým, ako prišli slová chvály a cenné rady od legendárneho Prince-a, spolupráca s Cee-Lo Greenom, hranosť v najpočúvanejších európskych rádiách a vypredané koncerty, bola len obyčajným dievčaťom s gitarou a pesničkami, ktoré si obľúbili jej rovesníci na Myspace.

Superstar, na ktorú chodia superstaristi

Tajomstvo úspechu Selah Sue spočíva v tom, že oslovuje najmladšiu generáciu fanúšikov, ktorí sa stotožňujú s jej osobnými výpoveďami, ale aj podstatne staršie publikum, ktoré v nej vidí nasledovníčku hviezd neo soulu ako Lauryn Hill a Erykah Badu. Ich vplyv na jej tvorbu cítiť najmä v hudobnej vyzretosti, ktorá zaujímavo kontrastuje s textami o dospievaní. Niektorí Selah označujú aj za novú Amy Winehouse, no hoci jej prejav je prevažne soulový a farba hlasu niekde medzi Amy a Duffy, hudobne čerpá z omnoho širšej palety zvukov a žánrov. Trefnejšie sú preto prirovnania k interpretom ako Janelle Monáe, Nneka či Aloe Blacc, ktorí s vlastným štýlom "plávajú" naprieč starými aj novými hudobnými žánrami.

Vyššie zmienená Nneka sa v Ateliéri Babylon predstavila v júli a bol to podobne pestrý zážitok, aký v pondelok ponúkla Belgičanka. Obe speváčky sú výraznými pódiovými osobnosťami, ktoré so skvelými kapelami miešajú originálny koktejl rôznych štýlov a nálad. Na rozdiel od Selah Sue sa však na koncerte Nneky klubom nerozliehali dievčenské výkriky podobné tým, ktoré poznáme z televíznych talentových súťaží. Pritom samotný koncert nemal s vystúpeniami rýchlokvasených hviezdičiek nič spoločné a prevahu v publiku mali ľudia okolo tridsiatky. Medzi nimi aj niekoľko tvárí zo superstar: Selah Sue si nenechali ujsť Zdenka Predná, Samo Tomeček či moderátor Pyco. Tých možno vzrušené pišťanie najmladších účastníčok koncertu prekvapilo menej ako samotnú speváčku, každopádne aj toto dodalo večeru špecifickú atmosféru.


Sebavedomie aj zraniteľnosť

Selah Sue, ktorá s bratislavským publikom komunikovala po anglicky, odštartovala svoje takmer 100-minútové vystúpenie dvojicou skladieb s akustickou gitarou a hneď od začiatku ukázala silu svojho hlasu. Jeden zo svojich hudobných vzorov, Lauryn Hill, vzápätí pripomenula coverom piesne Lost Ones, po ktorom nasledoval prvý z jej veľkých hitov This World. Už tu sa k nej počas refrénu pridalo textovo dobre pripravené publikum (video), v závere skladby zase usmievavá a uvoľnená Selah dala priestor svojej kapele, a tak sme si už po pol hodine koncertu mohli vychutnať krátke exhibície basáka a bubeníka. Sólových improvizácií, ale aj spoločných vyhrávok v podaní štvorice inštrumentalistov bolo počas večera niekoľko, čo veľkou mierou prispelo ku kvalite koncertu. Členovia kapely podali skvelý výkon a či to bolo reggae, funk alebo hip-hop, vždy zneli presvedčivo.

To isté platí aj o charizmatickej speváčke, ktorá v jednej minúte bez problémov rozhýbe dav sebavedomým rapom v štýle ragga, aby ho vzápätí dokonale zmrazila intímnym a naliehavým spevom plným hĺbky a zraniteľnosti. Presne to sa stalo, keď po energickej Fyah Fyah zaspievala skladbu Break, ktorú uviedla slovami, že ide o najdôležitejšiu pieseň na jej debute. Jeho hlavnou témou je sebaprijatie a hoci sympatická Belgičanka je dnes dospelou ženou, ktorá je vyrovnaná sama so sebou, texty o strachoch a pochybnostiach, ktoré ju trápili v minulosti, dokáže stále podať s maximálnou dávkou emócií.

autogramiáda Selah Sue Zdroj: Patrik Stanko
Fanúšikovia si po koncerte počkali aj na autogramiádu - viac fotiek


Najlepší pop song, prvá pieseň aj novinka o láske

V pestrej dramaturgii sa mrazivé momenty striedali s uvoľnenou zábavou. Skvelým spestrením koncertu bol cover desať rokov starého hitu Oops (Oh My) od R&B speváčky Tweet, ktorý Selah označila za najlepšiu popovú skladbu v histórii. Part hosťujúcej Missy Elliott so slovami "Umm, I was feeling so good I had to touch myself" si zaspieval gitarista, ktorý sa okrem tohto vtipného momentu zaskvel aj skvelými sólami, napríklad v nasledujúcom, energiou nabitom songu Please, ktorý Selah nahrala so spomínaným Cee-Lo Greenom.

Po jej prvom a dodnes asi najznámejšom hite Raggamuffin prišlo ďalšie spomalenie tempa tak trochu neplánovane. Kvôli technickým problémom klávesáka Selah vyzvala fanúšikov, aby si zaželali skladbu, ktorú odohrá sama. Voľba padla na jej vôbec prvú pieseň Explanations, ktorú v Bratislave hrala prvýkrát po niekoľkých mesiacoch. Záver patril trojici piesní Peace of Mind, Crazy Vibes a Crazy Sufferin Style, v ktorých svoje hlasivky zapojili aj fanúšikovia. Kapela sa následne pobrala do zákulisia a hoci bolo jasné, že sa ešte vráti, nechala sa prosiť pomerne dlho.

Prídavok však stál za to. Bola ním jedna z najnovších skladieb All I Need From You vydaná v novembri na nahrávke Rarities, ktorou Selah Sue dokazuje, že jej kariéra rozhodne nebude len o jednom silnom albume a niekoľkých hitoch. V jednom zo starších rozhovorov povedala, že love songy nepíše, lebo nezažila nešťastnú lásku a tá šťastná ju neinšpiruje. Podľa všetkého však medzitým okúsila aj jej trpkú príchuť, pretože pieseň, ktorou sa s Bratislavou definitívne rozlúčila, je práve o láske. Na rozdiel od krehkej štúdiovej verzie ju kapela naživo vygradovala do intenzívneho drum&bassového záveru, ktorý bol luxusnou bodkou za koncertom.

"Sela Sú" ho na svojom Facebooku označila za "dokonalý začiatok východoeurópskeho turné". Tú východnú Európu jej odpúšťam, prekonala totiž všetky očakávania. A asi nie som jediný, kto dúfa, že sa na Slovensko čoskoro vráti. Napríklad na Uprising 2013.


Ak ste neboli alebo si chcete koncert pripomenúť, tu je polhodinový záznam z Paríža.

PS: Predskokanku Natalie som žiaľ nestihol, fotky Patrika Stanka z jej vystúpenia však nájdete v galérii.

Autor: Patrik Marflák
Foto: Patrik Stanko

Súvisiaci interpreti: Selah Sue