Dve silné mená, dva rôzne žánre, jedno miesto. Red Bull Music SoundClash sa po šiestich rokoch vrátil na Slovensko a opäť ponúkol jedinečný zážitok. Vo vypredanom košickom Spoločenskom pavilóne sa stretli fanúšikovia rapu a pop punku, aby hlukom rozhodli, kto lepšie zvládol súťažné výzvy. Výsledok bol jednoznačný, no spokojní môžu byť fanúšikovia oboch strán.
V Košiciach sa súboj uskutočnil v priestoroch Spoločenského pavilónu, čo je vzhľadom na jeho nižšiu kapacitu trochu škoda. Dvojica populárnych mien Rytmus a Inekafe totiž spôsobila, že sa akcia vypredala v predstihu, a tým, ktorí lístky nestihli v predpredaji, zostala už len možnosť sledovať live stream na webe.
Foto: Lukas Wagneter - Red Bull Media House
Nemožno však povedať, že by organizátori na niečom šetrili, práve naopak. Z produkčného hľadiska a najmä komfortu pre návštevníkov bolo o všetko postarané na vysokej úrovni. Zaujímavých čísel bolo viac: tri parostroje, 32 reproduktorov, 65 mikrofónov, 280 svetiel a kilometre káblov. Aj samotný prenos bol na špičkovej úrovni, porovnateľnej s veľkou televíznou produkciou.
Na začiatku vôbec nebolo jasné, kto bude mať navrch
Záznam z približne 100 minút trvajúcej šou si môžete pozrieť na webe Redbull.sk, nižšie je náš pohľad na priebeh večera a pridávame aj pár videí priamo z "kotla".
Samotný večer začínal zľahka. O warm-up párty sa v úvode postaral DJ Vec. Náladičku tiež udržiaval Osťo v úlohe moderátora. Prví návštevníci sa tak mohli naladiť na hlavný program, ktorý odštartoval podľa plánu presne o 22:00. Aj samotný súboj začal zahrievacím kolom, ešte bez merania hluku. Rytmus a jeho Opoštaris band ako prví nadelili pár skladieb na červenom pódiu. O chvíľu neskôr si to na druhom - modrom stage naostro vyskúšali po svojom aj Inekafe.
Podľa atmosféry v sále nebolo hneď jasné, že by niektorá kapela mala jasnú prevahu. Určite to bolo napínavé aj pre oboch interpretov. Súťažný koncept ich totiž prinútil opustiť svoju komfortnú zónu. Museli spievať a hrať disco hit, reggae, country, metal, či skladby svojho protivníka. To už zamotá hlavu mnohým. Možno aj preto sa dav, v ktorom fanúšikovia náramkami na rukách vyjadrovali podporu jednej či druhej strane, čiastočne premiešal. Jednotlivé hudobné kolá však postupne čoraz viac odhaľovali sympatie publika aj muzikantskú zdatnosť oboch kapiel.
"Veľa našich fanúšikov nerieši hip-hop ani rap, práve to je na tom zaujímavé, že sme sa postavili nie spolu, ale proti sebe... Teraz to všetci tí, ktorí nemajú radi Rytmusa alebo nemajú radi Inekafe môžu ukázať," povedal ešte pred podujatím frontman Inekafe Vratko Rohoň.
Foto: Dan Vojtěch - Red Bull Media House
"Bolo to iné v tom, že sme museli zahrať rôzne žánre. To som ešte nikdy nezažil, no hlavne som raper a väčšina z toho boli veci, kde sa spievalo, takže to bola najväčšia výzva. Najskôr som sa naučil melódie od Inekafe. Bolo to pocitové, nebola tam nejaká ťažká príprava. Všetko bolo na prvýkrát a bola pri tom veľká sranda, lebo v živote som reggae nespieval, ani country, ani metal," prezradil o svojej príprave Rytmus.
Napriek tomu mu tieto výzvy sadli zrejme viac ako hitovka Stayin Alive od Bee Gees. Práve tú museli obaja interpreti prispôsobiť do svojho žánru v prvom kole s názvom Cover. Na rozdiel od Vratka si raper trúfol na spievanie refrénu falzetom. Sympatický pokus, no bolo počuť, že mu v tomto smere chýba vokálny tréning a skúsenosti.
Naproti tomu Inekafe skutočne skladbu dali do svojho štýlu a ani sa nepokúsili priblížiť originálu. Malo to však energiu, ktorú publikum ocenilo a rozhodlo v ich prospech (0:1). Vratko Rohoň neskôr prezradil, že najviac sa mu páčilo práve spievanie známeho disco hitu v rockovej verzii.
Foto: Lukas Wagneter - Red Bull Media House
Rytmus ukázal, že vie spraviť šou a má skvelú kapelu
Hneď v druhom kole Takeover však nastal obrat. Doslovný, kapely si totiž navzájom vymieňali skladby. Jedna strana začala hrať pesničku a vždy v polovici ju prevzal súper a dokončil ju po svojom. Takýmto "ping-pongom" si kontrovali spolu v štyroch skladbách. Od Rytmusa to boli Deti stratenej generácie a Zlatokopky, Inekafe zase nadelilo Ružovú záhradu a Spomienky na budúcnosť.
Melodické pop-punkové hity Patrikovi Vrbovskému celkom sadli, aj keď to miestami dosť preháňal s afektom v hlase. Jeho silnou stránkou však boli skvelí hudobníci za chrbtom - bubeník Dávid Hodek, basgitarista Richard Csino a klávesáci Eugen Vizváry a Tomáš Gajlík - a tiež práca s publikom, ktorú môže pokojne aj vyučovať. Na červené pódium tak po druhom kole prišli prvé dva body (2:1).
Najviac hudobnej "exotiky" prinieslo tretie kolo s názvom Clash, v ktorom sme sa mohli presvedčiť o tom, ako sú na tom obe strany so žánrovou všestrannosťou. Ich úlohou bolo totiž prerobiť svoje skladby v štýle reggae, country a metal. Rytmus zásadne upravil skladby Stokujeme vonku, Ďakujem/Daj mi ešte jednu šancu a Pozor, Inekafe zase zaexperimentovali s aranžmánmi skladieb Kto na to príde, Biely hotel a Kašovité jedlá.
Lukas Wagneter - Red Bull Media House
Mohlo by sa zdať, že Inekafe budú mať napríklad k metalu bližšie a že toto, vzhľadom na aktuálny stav už v podstate rozhodujúce kolo, majú vo vrecku. Raper sa však opäť o trochu viac zžil s davom a dokázal náročné výzvy s ľahkosťou premeniť na zábavnú šou. Spevácky to nebola ľahká úloha ani pre jedného, no Rytmus mal navyše aj hudobne flexibilnejšiu kapelu, ktorá znela v každom žánri úplne inak. Aj to zrejme rozhodlo o jeho tesnom víťazstve a zisku ďalších troch bodov (5:1).
Dramaturgia večera fanúšikom skoro vôbec nedala šancu vydýchnuť. Program mal dynamiku a spád, až sa viacerým zdalo, že to celé zbehlo akosi prirýchlo. Hoci pred posledným, už len jednobodovým kolom Wild Card bolo jasné, že víťazom je Rytmus, fanúšikov čakalo na oboch stranách prekvapenie v podobe špeciálnych hostí, ktorých mená interpreti nikomu vopred neprezradili.
S Inekafe sa na pódium postavil stand-up komik Marek "Fučo" Fučík, ktorý si najskôr zavtipkoval na diaľku s moderátorom Osťom a potom s Vratkom odspieval skladbu Ďakujeme vám. Rytmus namiesto vokálneho hosťa stavil na muzikantský talent. Jeho kapelu totiž v poslednom kole doplnil Áron Hodek, iba sedemročný brat bubeníka Dávida. A bola to skvelá voľba, lebo na školáčika s basgitarou reagovala sympatiami a ováciami väčšina ľudí v sále, bez ohľadu na farbu tímu. Ako poznamenal Paťo pri jeho uvítaní na pódiu, fanúšikom z neho "spadli ofiny".
Matúš Zeťák - Red Bull Media House
Talentované chlapča z muzikantskej rodiny si už stihlo zahrať so známymi hudobníkmi ako Peter Lipa, Anita Soul, Radovan Tariška, Tomáš Gajlik alebo Martin Valihora, ale ocitol sa dokonca už aj po boku Bootsyho Collinsa, ktorý ho sprevádzal na prestížnom americkom veľtrhu NAMM a jeho talent si všimol aj Bruno Mars. Posledné Rytmusovo súťažné vystúpenie tak malo naozaj špeciálnu atmosféru a posledný bodík mu pomohol k jasnému tenisovému výsledku 6:1.
Raper si odniesol trofej v podobe víťazného opasku, ktorý pripomína opasky bojovníkov MMA. Ako veľkého nadšenca kontaktných športov, konkrétne boxu, ho takáto pamiatka na košický SoundClash určite potešila.
Víťazmi sa však stali aj všetci zúčastnení, pretože vďaka unikátnemu podujatiu mohli objaviť čaro iného žánru, ktorý by si možno bežne nepustili ani doma, nieto ešte ísť na koncert. V hudobnom súboji tak boli nakoniec porazené najmä predsudky, fanúšikovské tábory tento večer nerozdelil, ale spojil. Ostáva len veriť, že na najbližší Red Bull Music Soundclash na Slovensku nebudeme musieť čakať ďalších šesť rokov.
Matúš Zeťák - Red Bull Media House
Dan Vojtěch - Red Bull Media House
Matúš Zeťák - Red Bull Media House
Lukas Wagneter - Red Bull Media House
Ďalšie fotografie a články k téme nájdete na webe Redbull.sk.
Autori: Martin Laškovský (z miesta činu), Patrik Marflák (divák live streamu)
Video z davu: Martin Laškovský
Foto: Red Bull Media House (koláž Hudba.sk)