Sedem silných koncertných večerov v piatich slovenských mestách. To je program 11. ročníka jesenného One Day Jazz Festivalu, ktorý má aj tento rok v zásobníku veľkých svetových umelcov a esá česko-slovenskej jazzovej scény. Potvrdil to už utorkový otvárací koncert v Ateliéri Babylon, ktorý priniesol tri vynikajúce koncerty.

Jazz je hudba, ktorá funguje azda najlepšie v klubovom prostredí a One Day Jazz Festival ho doň aj tradične zasadzuje. Práve v tom je hlavný rozdiel podujatia oproti tradičným Bratislavským jazzovým dňom, ktoré celý svoj program sústreďujú len na jednom mieste. Má to svoje nesporné výhody, no zároveň si diváci často hovoria, "škoda, že tento koncert nebol niekde v klube" (tento rok napr. Ghost-Note alebo Anomalie).

Skvele fungujúci koncept One Day Jazz Festivalu, ktorý sa okrem klubov koná aj na Bratislavskom hrade či v Istropolise, je dôkazom, že rôznym typom umelcov a hudby svedčia rôzne priestory. "Dnes je otvárací koncert tu, v Ateliéri Babylon, pretože práve tu sa nachádza scéna, ktorú potrebujeme pre tento lineup a pre tento večer," povedal hneď na začiatku utorkového večera organizátor a zakladateľ festivalu, bubeník Martin Valihora. A mal pravdu. Babylon je vynikajúce miesto práve pre takúto hudbu - čo sa týka priestorov, atmosféry a rozhodne aj akustiky.

Sentimentálny groove

Večer otvoril Valihorov vlastný projekt - pocta kalifornskej R&B/funkovej legende Tower of Power v podaní zostavy s neskromným názvom Absolut All Stars Band. V kontexte česko-slovenskej scény však vzhľadom na hviezdnu zostavu s menami ako Juraj Griglák (basgitara), Eugen Vizváry (klávesy), či Radovan Tariška (saxofón) rozhodne nie je ďaleko od pravdy.

Samotná kapela Tower of Power hrala na festivale v roku 2011 a nápad s hudobnou poctou prišiel asi pred jeden a pol rokom, keď Valihora oslovil Matúša Jakabčica (gitara), ktorý s aranžovaním takéhoto projektu súhlasil. Hudobné spracovanie skladieb legendárnej kalifornskej kapely má pre svetovo uznávaného bubeníka sentimentálny význam. "Môj otec bol basgitarista a mal doma päť alebo šesť platní. Od môjho útleho detstva, keď som sa trafil do tej dierky na platni, tak som ich aj počúval," povedal hudobník. Jednou zo spomínaných nahrávok bol album Urban Renewal od Tower of Power. "Keď niečo také zažijete v úplne mladom veku, tak sa to do vás zapíše a formuje vás to celý život. Dáva vám to pocit šťastia a vášne, keď počúvate takúto alebo podobnú hudbu," dodal Valihora, ktorý sa netradične schovával po celý koncert za "stenou" sedemčlennej česko-slovenskej dychovej sekcie.

Aj keď takmer pol storočia fungujúca kapela prestriedala už niekoľko spevákov, jej skladby sa v podaní kvalitných hudobníkov spoľahlivo uživia aj bez vokálneho prejavu. Dušou celej kapely bola, ako sa na pomery funkovej kapely patrí, vždy rytmická a dychová sekcia, ktorú Absolut All Stars Band zastrešoval excelentne a samotný aranžér a gitarista Matúš Jakabčic "vystrčil hlavu" spoza dychového davu azda len pri jednom sóle. To však len podčiarklo moju teóriu o tom, že John Scofield zanechal vo svete slovenskej jazzovej tvorby hlbokú stopu.

Na úvodné číslo večera to bol mimoriadne hutný koncert, bez jediného slaďáčika, no zato plnú groovu a majstrovských výkonov, ktoré sa dali vďaka zvučeniu a akustike, obrazne povedané, rozmeniť na drobné a vychutnať si každý detail. Najväčšie vrcholy koncertu priniesli dychberúce sóla Radovana Tarišku, ktorý aj napriek svojmu útlemu vzrastu oproti spoluhráčom v kolektívne vynikal temperamentom, hravosťou a podľa Jakabčica aj vždy dobrým oblečením. Nie prvýkrát ma tiež skvelým tónom a nápadmi potešil trúbkar Mirek Hloucal.

Odzneli veľké veci ako Diggin' On James Brown alebo Only Too Much Oil In the Ground, zo spomínaného albumu, ktorú mal Valihora chuť zahrať po jej dohratí ešte minimálne raz. Celé vystúpenie bolo veľmi energické a opradené nadšením s ľahkosťou hrajúcich hudobníkov, ktorí sú pravdepodobne všetci do jedného fanúšikmi Tower of Power. Na konci dokonca Valihora vyhlásil konkurz na speváka, takže možno sa fanúšikovia v budúcnosti dočkajú aj plného prevedenia skladieb. Vzápätí ešte poznamenal, že pôvodný spevák Tower of Power v súčasnosti žije vo Viedni, takže prekvapenie by mohlo byť o to väčšie.


Áron Hodek a jeho priatelia

Po amerických funky vypaľovačkách v podaní našich jazzových (aj) veteránov prišla na rad takzvaná mladá krv, ktorá bola v prípade druhej kapely naozaj veľmi mladá. Jej ústrednou postavou bol totiž Áron Hodek, ktorý so svojimi ôsmimi rokmi najmladším účastníkom večera nielen na pódiu ale aj medzi všetkými prítomnými. Na festivale vystúpil ako hosť už v minulom roku, v podobnej pozícii sa v októbri predstavil aj na džezákoch, kde využil možnosť zajamovať si s bývalým basgitaristom Princea MonoNeonom a kapelou Ghost-Note. Talentovanému školákovi však už nestačilo pýšiť sa cudzím perím a začal si písať vlastné skladby, ktoré divákom predviedla nová koncertná zostava Aron Hodek and friends.

Martin Valihora ju na pódiu uviedo so slovami: "Tento festival je prudko muzikantský a patrí slovenskej muzikantskej komunite. Dnes zažijete svetovú premiéru projektu nášho svetového hudobníka, ktorý kedysi, keď bol mladší, začal hrávať na basu. Dnes si hudbu už sám produkuje, skladá a už má osem rokov. V rámci svojho veku urobil veľmi veľa a je v ňom ukrytý master mind. Pre celý svet je absolútnym fenoménom. Naša krajina by takéto vzácne talenty mala podporovať."

Dvaja bratia s veľkým hudobným darom, hlavný protagonista a jeho brat Dávid Hodek za bicími, to po krátkom veľkolepom intre naštartovali na plné obrátky basovým riffom, ktorý silne evokoval vplyv asi najväčšieho belošského basáka histórie Jaca Pastoria. Za klávesami sa predviedol aj Dávidov kamarát Richard Csino, ďalej na pódiu zostal z predošlej zostavy Eugen Vizváry. Táto zohratá trojica už vypomáhala napríklad aj Rytmusovi. Za gitarou sa na koncerte objavila ďalšia známa tvár, trnavský gitarista Michal Bugala, ktorý má na svojom "bucketliste" spoluprácu s mnohými známymi menami zo slovenskej aj zahraničnej scény.

Spoločná krv sa nezaprie, timing oboch Hodekovcov bol skvelý. Fascinujúca bola hravá, trochu hanblivá koncentrovanosť najmladšieho muzikanta, ktorý v centre diania pozorne sledoval svojich spoluhráčov a jeho hra bola násobne presvedčivejšia ako počas minuloročnej "džemky" Richardom Bonom, na svoj vek podával skutočne geniálne výkony. Zaprieť sa nemôže ani jeho brat, ktorý bol v detstve podobným fenoménom - do bubnov začal búchať, keď mal tri roky a v štyroch už odohral svoj prvý koncert. Teraz už 22-ročný hudobník z Komárna patrí v súčasnosti k svetovo vyhľadávanej bubeníckej elite. Na svojom nástroji veľmi citlivo a so skvelou dynamikou. Počas druhého koncertu večera mi vadilo azda len trochu prehnané množstvo synťákov, ktoré boli síce dokonale zohrané, ale veľmi lesklé a pútali na seba nepomerne veľa pozornosti. Niekedy som kvôli tomu úplne strácal Bugalu, ktorý tiež nemal pre gitaru zrovna štandardný zvuk a pred sebou mal aj dva monitory, nie však tie odposluchové, ale počítačové.

Po niekoľkých skladbách sa na pódiu objavila mladá hostka z Maďarska Gigi Radics. Tá sa v roku 2008 ako 14-ročná umiestnila v prvej dvadsaťštvorke maďarskej verzie SuperStar s názvom Megasztár. V roku 2012 však už súťaž vyhrala a neskôr sa stala mentorkou konkurenčnej platformy X-Faktor. Stále má pritom ešte len 23 rokov. Speváčka, ktorá má v malíčku technické vybavenie Mariah Carey, zaspievala s kapelou dve skladby. Žial, napriek jej skvelému vokálnemu prejavu spôsobila táto časť koncertu úpadok atmosféry. Z inštrumentálnej jazzovej rýchlopaľby sme sa totiž presunuli k úplne inému žánru - k baladickému R&B/soulu, ktorý určite má v časopriestore svoje miesto a uplatnenie, ale v rámci tohto večera to bol celkom "off topic" moment.

Celkovo však koncert mladého hudobníka a po novom aj skladateľa predčil očakávania a mohli sme byť svedkami plnohodnotného moderného jazzu so zaujímavými nápadmi. Koncert uzavrelo ďakovné odovzdanie malej Áronovej basgitary organizátorovi festivalu. "To, čo Martin prinesie každý rok na Slovensko a akým spôsobom, že sme sa tu opäť stretli akoby v jednej obývačke, ako jedna rodina, je neskutočné. My s mojou rodinou by sme sa preto Martinovi chceli veľmi symbolicky a jednoducho poďakovať. Darujeme ti Áronkovu basgitaru aj s venovaním," povedal Dávid Hodek.


Triumfálny záver s Chris Dave and The Drumhedz

Po dvadsaťminútovej prestávke prišiel očakávaný vrchol večera v podaní kapely známeho bubeníka z Houstonu, ktorý je podľa časopisu Rolling Stones medzi stovkou najlepších bubeníkov na svete. Meno Chris Dave nájdete na albumoch svetových umelcov ako Adele, Beyoncé či Pat Metheny. Už jeho zostava bicích naznačovala, že pôjde o nevšednú šou, nechýbali ani pre hudobníka emblematické visiace špirálové činely, ktoré zdobia aj artwork nahrávky Drumheadz z vlaňajšieho roka. Na koncerte zaujalo práve svojské poňatie tohto nástroja, pri ktorom sa technika hrania za posledné dekády výrazne zmenila, a práve Daveova hra je akýmsi lakmusovým papierikom súčasných trendov.

Obrovská kreativita, komunikácia s hudobníkmi, najmä basgitaristom Thaddaeusom Tribbettom až na úrovni stand-up comedy a najmä dychberúca kontrola nad bicími, ktoré boli vždy o mikrosekundy inde ako zvyšok kapely, urobili z koncertu výživný zážitok pre zasvätených aj laikov. Na pódiu sa okrem jazzu prestriedalo vďaka spevákovi Aaronovi Camperovi veľké množstvo žánrov, počnúc hip-hopom, cez reggae, R&B a soulu, po miestami až metalové maniere.

Odzneli aj prerábky známych skladieb napríklad od Stevieho Wondera, Johna Lennona, či soundtracková skladba Losing Your Mind, ktorú mohli diváci počuť v netflixáckom hudobno-dramatickom seriáli The Get Down. Ten rozpráva o pomeroch v newyorskom Bronxe sedemdesiatych rokov. Takéto popkultúrne odkazy a inteligentné, možno často v danom momente vznikajúce covery nadčasových skladieb jazzu pristanú a okrem hudobnej diskusie môžu zapojiť mozog aj v inom smere. Skvelý koncert. V zákulisí si ešte kapela niekoľkokrát zajamovala aj so slovenskými hudobníkmi vrátane Árona Hodeka a priniesla tak ďalšie nezabudnuteľné zážitky, ktoré k One Day Jazz Festivalu patria.

Divákov však ešte čaká niekoľko ďalších večerov plných jazzu v piatich slovenských mestách, a dokonca aj jeden masterclass na bratislavskom konzervatóriu v podaní basáka Bena Williamsa. Záver jesennej edície festivalu (20. a 21. novembra) prinesie do Bratislavy okrem formácie Tony Grey Project a Williamsovho kvarteta napríklad aj izraelské Shai Maestro Trio alebo švédske Jacob Karlzon Trio, ktorého hudba očarila aj Valihoru.

"To si fakt vyhľadajte na Youtube, keď vám bude ťažko. Ja si to púšťam tiež. Nie je mi ťažko, ale keď si to pustím, tak mi je ešte krajšie," povedal s úsmevom hudobník a v záverečnom príhovore tiež doplnil, že festival má naozaj ušľachtilú misiu: "Raz sem prišla pani, ktorá predtým nikdy nebola na koncerte, ale nejaký známy ju sem dotiahol. Bola úžasne uveličená z toho, čo zažila a ešte si kúpila aj bicie a hrá si doma na bubny. Toto je absolútne poslanie hudby, ktoré sa nám podarilo naplniť," dodal pyšne Valihora.


Autor: Tomáš Garai (+ Andrea Čurná - citácie z TS)
Ilustračné foto: koláž Hudba.sk