Stopercentná uvoľnenosť, veľký zmysel pre humor a plnokrvné afrokubánske jazzové rytmy. Aj to bol koncert Richarda Bonu, ktorý mal v rámci Jarných Bratislavských jazzových dní nalákať na ich veľkolepejšiu jesennú verziu. Kamerunský basgitarista bol však plnohodnotnou lahôdkou sám o sebe. Do rozhorúčenej Starej tržnice vniesol nefalšovanú dávku temperamentu.

Nedeľný jazzový maratón však nebol iba o ňom. Večer začal vcelku pokojne, jazzovo-soulovým vystúpením mladej talentovanej Slovenky Sisy Fehérovej a jej kapely Fehero Rocher. Víťazka súťaže Mladé tváre slovenského jazzu (2014) musela príjemne zaskočiť každého, kto túto slovenskú divu ešte nemal možnosť počuť naživo. Mikrofonický vokál, krásna hra s hlasom, intonačná fantázia na úrovni svetových jazzových speváčok. Fehérová zalovila aj v tradičnejších vodách, pričom predviedla prearanžované úpravy slovenských ľudových piesní Páslo dievča pávy, či Povej vetrík, povej.

Druhým aktérom večera bola overená slovenská klasika - Peter Lipa s kapelou. Aj keď populárny spevák siahol skôr po menej známych skladbách, publikum počas druhého koncertu zjavne ožilo. Predsa len, rodák z Prešova je známy aj tej časti širokej verejnosti, ktorá o jazz nejaví záujem, a úspech zaručuje už len jeho prítomnosť na pódiu. Príjemný hudobný sprievod, o ktorý sa postarali basgitarista Michal Šimko, bubeník Michal Fedor a klavirista Peter Lipa jr. výrazne obohatil aj saxofonista Radovan Tariška s vynikajúcim zvukom a chytľavými sólami. "Nakopávajúci" koncert, aj keď malým paradoxom zostalo, že kým v minulosti bol pre mňa Lipa prvým kontaktom s jazzovou scénou, v súčasnosti jeho repertoár zaraďujem viac do tradičnej pokladnice slovenského popu, než by som ho vnímala ako synonymum jazzu.

Richard Bona a Mandekan Cubano, Stará tržnica Zdroj: Ivan KelementRichard Bona prvýkrát na Slovensko priniesol projekt Mandekan Cubano

Pôda pre hlavnú hviezdu večera bola teda pripravená dobre a príchod speváka i basgitaristu Richarda Bonu sa stretol s veľkým nadšením publika. Pozitívnou energiou sršal aj samotný headliner, ktorý na Slovensko pricestoval s afrokubánskou jazzovou kapelou s príznačným názvom Mandekan Cubano. Plnokrvná energická hudba so sebou priniesla silnú autenticitu, slnkom prehriatu melodiku a rytmy, ktoré dvíhajú zo stoličiek.

V srdci výborne zohratej kapely je vynikajúci skladateľ a pianista Osmany Paredes - príklad hudobníka, v ktorom sa nádherne stretáva rokmi preverená technika klasickej školy s afrokubánskou tradíciou. Nádherná surovosť, silný úder na klavír i virtuozita v jednom, muzikant, ktorého by ste si najradšej zobrali domov a počúvali až do neomrzenia. Za Bonom a Paradesom však nezaostávala ani vynikajúca vokálno-dychová sekcia v zložení Dennis Hernandez (trúbka) a Rey David (trombón). Horúce kubánske rytmy kvalitne rozprúdilo aj perkusionisticko-bubenícke bratranecké duo Luisito a Roberto Quintero.
Richard Bona nezačal ako typický jazzový basový virtuóz ohurujúcimi sólami, došlo však aj na rôzne basgitarové perličky. Rovnako výborne sa prejavil aj ako spevák. Kým u slovenskej Sisy Fehérovej zaujali jej príjemné hĺbky, Bona si ako chlap trúfa na vokálne výšiny, ktoré pre mnohých mužských hudobníkov ostanú navždy nedosiahnuteľné.

Z hravosti a zmyslu pre humor, ktorými disponuje, cíti divák čistú radosť z hrania a úprimnosť, ktorá miestami ústi v skvelú improvizáciu. Snáď nikto z prítomných pred príchodom na koncert tohto jazzového velikána netušil, že si spolu s ním bude môcť zaspievať slovenskú ľudovú pesničku Pokapala na salaši slanina. Africký hudobník má však otvorenú myseľ a na pódiu pôsobí, že bariéry pre neho neexistujú. Ani jazykové, ani hudobné. Aj preto je jeho koncert naozaj skvelým zážitkom.

Autorka: Júlia Šimková
Foto: Ivan Kelement, Bratislavské jazzové dni