V srdci horného Gemera sa 10. júna konal piaty ročník podujatia Rožňava Gemer Jazz Fest. Ústrednou témou tohtoročného vydania festivalu boli Ženy v jazze. Na pódiu sa vystriedali tri telesá, v ktorých čele stáli práve ženské umelkyne. Udalosť priniesla veľa pekných momentov s medzinárodnou účasťou.
Organizátorom podujatia bolo Divadlo Actores v spolupráci s mestom Rožňava. V jeho priestoroch sa festivalu zúčastnil celkom slušný počet jazzových nadšencov. Ruku k spoločnému dielu priložili i hudobníci, patriaci v regióne medzi propagátorov a učiteľov jazzovej hudby.
Z festivalu sa pomaly stáva etablovaná značka, čo je veľmi dôležité pre zachovanie kontinuity. Nehovoriac o tom, že najmä mladšia generácia potrebuje vzory a impulzy, ako ďalej zušľachťovať tento menšinový žáner.
Komorné výkony majú svoje čaro
Programom sprevádzala Silvia Donová, z ktorej moderátorských vstupov bolo zrejmé, že v jazze má dobrý prehľad a upozornila na to, že tunajšia scéna má pomerne dosť zástupkýň nežného pohlavia. Prekvapením bolo to, ako sa moderátorka vkusne prevtelila aj do úlohy speváčky. V sprievode minimálneho počtu nástrojov zaspievala aj jednu z tradičných maďarských piesní v jazzovej úprave. Išlo o oduševnený, emocionálny výkon, ktorému však nechýbala civilnosť a autenticita. Silviinu všestrannosť potvrdzuje to, že sa profesionálne venuje aj herectvu.
Ak by som mal jedným superlatívom vystihnúť koncert Sisy Michalidesovej, bol by to prívlastok "najkomornejší". Kvôli hospitalizácii viacerých členov kapely sa jej sprievodné teleso Jazzinfection predstavilo len ako trio a ako jediné hralo v ten večer výlučne inštrumentálnu hudbu. Ako sa hovorí, nie je jednoduché ísť s kožou na trh, ale trojica obstála aj v ťažkej skúške. V niektorých momentoch bolo cítiť, že by sa tam hodil cimbal, klavír či bicie (napr. Dirka), no pre fanúšikov jej tvorby, oceňujúcich nové a nevšedné umelecké zážitky, mohlo byť výhodou to, že sme mali možnosť vypočuť si známe skladby v odlišných aranžmánoch. Zaznela pocta Ferovi Griglákovi, Madam Dragana, Kvapka, Panna i skladba s tajomným názvom PPP.
Zdroj: Ivo Kanala, Divadlo Actores
Bolo veľmi zaujímavé sledovať, čo všetko dokážu hudobníci predviesť v oklieštenej zostave. Sisa zaujala hrou na píšťalku, ktorú dokázala využiť na maximum a urobila z nej plnohodnotný nástroj. Jej sóla vyzneli veľmi spevne, melodicky a čisto. Náročný výkon podal Robert Vizvári, hrajúci na akustickej basgitare. Okrem udržiavania rytmu dokázal skrášliť muziku sólami, ktoré mali zakaždým inú štruktúru. Podobne na tom bol Pavol Bereza, obsluhujúci (polo)akustickú gitaru. Prevzal na seba hlavnú ťarchu uniesť všetkých šesť skladieb po rytmicko-melodickej stránke a podarilo sa mu to veľmi dobre. Jeho sóla mali zakaždým iný charakter, spájajúcim znakom však bola virtuozita a čistota štýlu.
Prekvapenie z Poľska
Do prostriedku festivalu sa dramaturgovia rozhodli obsadiť poľských hostí Klara Cloud & The Vultures. Kapela má za sebou debut Vauna, z ktorého zaznelo niekoľko ukážok. Speváčka Sylwia Klara Zasempa mala od prvého momentu publikum v hrsti. Jej spev je veľmi poetický, v niektorých momentoch kontrastuje s hudbou, ktorá je výbušná a precízna zároveň. Pri pohľade na kvinteto sa mi vybavili slová Jána Sudzinu, podľa ktorého je poľská scéna na veľmi vysokej úrovni. Dokazuje to hlavne impozantná výpoveď celého telesa, akýsi kolektívny duch, ktorý má na poslucháča silný účinok.
Poliaci vedia predviesť virtuózne individuálne výkony, ale ich hudba vyniká najmä ako celok. Hnacím motorom kapely je bubeník Piotr Budniak, ktorý zaujal tým, čo všetko je možné predviesť na minimalistickej súprave. Jeho nástroj (aj vďaka zvukárom) bol skrátka všade, našťastie k slovu sa dostali i krásne sóla huslistu Mateusza Pliniewicza či klaviristu Mateusza Gawedu. Vrcholom vystúpenia boli prearanžované tradičné poľské skladby Czerweno jabluszko a V moim ogródeczku, predstavujúce dychberúce spojenie folklórnej poetiky a jazzovej spontánnosti.
Zdroj: Ivo Kanala, Divadlo Actores
O záver podujatia sa postarala formácia, pozostávajúca z regionálnych hudobníkov. Klávesové nástroje obsluhoval Arpád Farkas, saxofón mal na starosti Adrián Harvan, na kontrabase hral Adolf Plachetka a za bicie nástroje sa posadil Radovan Iglódy. Ich úlohou bolo sprevádzať košickú speváčku Dorotu Tóthovú, no ukázalo sa, že núdza nebude ani o veľmi slušné sólové výjazdy. Repertoár tvorili jazzové štandardy (Blue in Green, Five Hundred Miles High, New York Attitude, I Wish You Love, Sugar, atď.), ktoré kvinteto upravilo k svojmu obrazu. Dorota je nádejná frontmanka, ktorá ešte potrebuje skvalitniť kontakt s publikom, no jej spev je už teraz na veľmi vyspelej úrovni.
Piaty ročník Rožňava Gemer Jazz Festu sa napriek absencii niektorých účinkujúcich vydaril po organizačnej i umeleckej stránke. Domáci hudobníci sa predviedli vo výbornej forme a ponúkli v podstate všetko, čo sa od nich očakávalo. Prekvapením podujatia bola účasť poľských muzikantov, prinášajúcich iný pohľad na jazzovú hudbu. Potvrdilo sa, že festival je pre región veľmi prínosný, pretože každoročne dokáže dať dokopy kvalitných umelcov z rôznych krajín.
Autor: Marek Danko
