Akú už len objektívnu recenziu môže napísať hudobník, ktorý priamo na festivale účinkoval? Je logické a tak akosi ľudské, že vyzdvihne svoje prednosti a taktne pomlčí o nedostatkoch, pričom pri ostatných účinkujúcich bude postupovať presne opačne...

A tak na margo Starej školy, ktorá 17. ročník medzinárodného festvalu Livin' Blues 2009 otvárala, len jedna poznámka: štyri roky spoločného hrania cítiť, kapela je dnes vo forme, v ktorej sa môže bez problémov prezentovať kdekoľvek, jej hudba sa páči a je pozitívne prijímaná bez ohľadu na to, či hrá v intímnom prostredí malého klubu, alebo na veľkom pódiu...

No, a teraz k tomu ostatnému pozitívnemu, čo petržalský Livin' Blues ponúkol: bolo toho dosť. Na dvoch pódiách spolu dvanásť súborov interpretujúcich blues v rôznych podobách (aj kvalite) – to je, berúc do úvahy globálnu krízu a s ňou spojený nedostatok financií, vynikajúca štatistika pre organizátorov a zároveň dôkaz, že je táto hudba stále príťažlivá pre interpretov i pre publikum. Apropos, publikum, aj keď väčšinou staršie ročníky, si cestu na na festival našlo a odchádzalo spokojné – dobrej hudby bolo na festivale skutočne dosť.

K ozdobám Livin' Blues určite patrili zahraniční hostia. Predovšetkým poľskí Krzak sa predvedli vo výbornom svetle – na ich vystúpení som nenašiel žiadnu slabinu (čo ako usilovne som hľadal) – individuálne i ako celok potvrdili vysokú medzinárodnú triedu. A potom hlavná hviezda – americký spevák Hubert Tubbs sprevádzaný maďarskou kapelou Dirty Fred. Tu je potrebné zdôrazniť, že Tubbs síce odviedol solídny výkon, ktorý by ho však určite neoprávňoval pomýšľať na miesto sólistu v ktoromkoľvek kostolnom zbore niekde v Mississipskej delte.

Zato Maďari svojim výkonom na pódiu zatienili čiernu hviezdu. Predovšetkým gitarista Janči Pásztor ukázal, ako sa hrá prvá bluesová liga, či už v sólach, alebo v doprovodoch. Skupina šliapala ako jeden muž, s chuťou, uvoľnene a pritom precízne. Klobúk dole, máme v tomto smere našim južným susedom čo závidieť. Pre mňa bol "Špinavý Fred" určite jednotkou večera.

Na záver poznámka: neviem, sa akým rozpočtom pracovali organizátori – očividne mali hlboko do vrecka. Ak však napriek finančným problémom dokázali ponúknuť solídnu kvalitu, je to dôkaz toho, že peniaze sú síce dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúci je entuziazmus a láska k hudbe. Nech im to vydrží ešte najmenej jeden rok!

--
Autor: Ivan Čeredejev