Bratislavská Slovnaft aréna v piatok zažila asi najsilnejší koncert vo svojej histórii. Koncert, počas ktorého sa 10-tisícové publikum oddávalo hudobnému zážitku (alebo skôr pôžitku) tak sústredene a so zatajeným dychom, že bolo počuť každé šuchnutie či kýchnutie. O večer s neopakovateľnou atmosférou sa postaral maestro Ennio Morricone.

86-ročného geniálneho skladateľa a dirigenta privítal na pódiu potlesk a ovácie ako pre hrdinu. Absolútne zaslúžene - nielen za jeho celoživotné dielo, vďaka ktorému bude navždy jednou z najväčších hudobných ikon minulého storočia, ale aj preto, že sa v tak vysokom veku ešte vôbec podujal na veľké a náročné turné. Do Bratislavy sa mu podarilo prísť až na tretíkrát, pre jeho minuloročné problémy po operácii chrbtice sa koncert dvakrát prekladal. Očakávania tak boli o to vyššie, možno aj v spojení s obavami, či maestro koncert s príznačným názvom My life in music zvládne.

Na pódium však svižným krokom prišiel pán, ktorému by ste podľa energického pohybu a rázneho vystupovania tipovali minimálne o 20 rokov menej. A hudobné očakávania naplnil do bodky - s takmer dvoma stovkami hudobníkov z Českého národného symfonického orchestra a spevákov z maďarského zboru Kodály, ktorých doplnilo "rockové jadro" v podobe skvelej talianskej kapely, zobral fanúšikov na úžasnú cestu naprieč hudobnými žánrami a náladami. Nádherné, rýdzo klasické kompozície pre symfonický orchester sa striedali s experimentálnejšími fúziami, v ktorých vynikla elektrická gitara alebo klávesy, inokedy hrala "prvé husle" harfa, viola, hoboj, či dokonca bongá.

Fanúšikovia si tak mohli vychutnať podmanivé sóla, ale aj monumentálne vyvrcholenia v súhre rôznych sekcií obrovského telesa, pri ktorých, najmä pri zapojení speváckeho zboru, behal po chrbte mráz. Okrem iného zazneli skladby z filmov Nepodplatiteľní (1987), Vtedy v Amerike (1984), H2S (1969), Metti una sera a cena (1969), Sicílsky klan (1969), Obete vojny (1989), Misia (1986) a, samozrejme, nechýbali tie najslávnejšie melódie zo spaghetti westernov Sergia Leoneho - Dobrý, zlý a škaredý (1966), Vtedy na západe (1968) a Vrecká plné dynamitu (1971).


Rok talianskej filmovej hudby

Koncert na dve približne hodinové časti rozdelila prestávka, pred ktorou prišiel asi najsilnejší moment celého večera. V skladbe The Ecstasy of Gold sa oň postarala fenomenálna sólistka Susanna Rigacci, ktorej soprán naplnil zimný štadión neskutočnou dávkou emócií. Vrcholov však bolo viacero, veď v druhej polovici koncertu nasledovala standing ovation takmer po každom bloku skladieb. Maestro prijímal energiu od fanúšikov s pokorou a so sklonenou hlavou, pričom sa za celý večer slovenskému publiku neprihovoril ani raz - "iba" cez hudbu.

Zato však pozorní diváci mohli byť svedkami jeho povestného temperamentu a perfekcionizmu, keď po jednej zo skladieb kvôli chybičke prísnym gestom zahriakol jedného z členov orchestra. Na konci už na jeho pohybe bolo znať únavu, napriek tomu sa s notami pod pazuchou štyrikrát na pódium vrátil. Toľká štedrosť v prídavkoch sa len tak nevidí a divák, chtiac-nechtiac, opúšťal štadión so zvláštnym pocitom, že vystúpenie tohto pána umelca už pravdepodobne nikdy nezažije. Zostáva len pocit vďačnosti za hudbu, ktorá tu s nami zostane navždy.

Pre fanúšikov filmovej hudby z Talianska však kvalitným hudobným zážitkom v tomto roku ešte ani zďaleka nie je koniec. Už o necelý mesiac príde do Bratislavy kapela Goblin, ktorá vytvorila soundtracky ku klasikám žánru giallo ako sú filmy Profondo rosso (1975) a Suspiria (1977) režiséra Daria Argenta. V októbri nás potom čaká ďalšia lahôdka, ktorej súčasťou je Český národný symfonický orchester - projekt The Godfather Live, ktorý spája premietanie filmovej klasiky Krstný otec so živým prevedením soundtracku fenomenálneho skladateľa Nina Rotu.

Autor: Patrik Marflák
Ilustračné foto: AP Photo/MTI, Balazs Mohai

Súvisiaci interpreti: Ennio Morricone