Festival MENT oslávil desiate narodeniny viac ako osemdesiatkou vystúpení, ktorými sa odprezentovali hudobné scény z celej Európy. Príjemná dramaturgická selekcia s primárnym fokusom na gitarovú, experimentálnu a elektronickú hudbu, ako aj výborná práca s rôznorodými priestormi, ktoré ponúka mesto Ľubľana, spôsobili, že najväčším zážitkom bol festival sám o sebe.
Napriek tomu, že MENT sídli v jednom z najmenších európskych hlavných miest, ktoré má rozlohou i počtom obyvateľov bližšie ku Košiciam než k Bratislave, jeho fantastická povesť láka spoza hraníc nielen množstvo umelcov, ale aj významných hudobných profesionálov a agentov zo všetkých kútov Európy.
Pravidelná účasť dôležitých hráčov hudobného biznisu priebežne zvyšuje jeho relevanciu a vlastný zážitok z festivalu dáva jasnú odpoveď na otázku, prečo sa mnohí do Ľubľany každý rok vracajú znova a znova. Tento rok organizátori hlásia štvordňovú návštevnosť 7000 ľudí a viac než 700 profesionálov.
Zdroj: Maša Pirc / MENT
Každý deň iný
Medzi tých, ktorí na MENT nedajú dopustiť, patrí aj "vedúci zájazdu" slovenskej delegácie Michal Berezňák (SHARPE festival, LALA Slovak Music Export, Nová Cvernovka). Od vzniku festivalu, ktorý sa vo svojich začiatkoch inšpiroval aj prvým slovenským hudobným showcase eventom Waves Bratislava (fungoval v rokoch 2013–2015), ho nevynechal ani raz a nielen on ho dnes radí medzi najlepšie showcase festivaly v Európe.
Vecí, v ktorých MENT vyniká, a vďaka ktorým sa na ňom okamžite cítite ako doma, je viacero. Pre nových návštevníkov je veľmi príjemné, ako sa festival postupne "rozbaľuje" a rozširuje svoju ponuku. V prvý večer sa hudobný program koná len na dvoch pódiách v Kine Šiška, ktoré spolu s priľahlým hotelom hostí aj hudobnú konferenciu. Stáva sa tak centrálnym bodom festivalu pre networking hudobných profesionálov/ky a umelcov/kyne. Od druhého dňa však každý deň pribudnú nové miesta – nie všetky naraz, ale pekne postupne. Kým vo štvrtok sa po Kine Šiška väčšina návštevníkov presunula na Metelkovu, v piatok pribudol Ľubľanský hrad. O všetkých troch hlavných "sites" festivalu ešte bude reč, pretože aj kontrasty medzi nimi sú silným zážitkovým korením MENTu.
Zdroj: Matjaž Rušt / MENT
Slovinsko ako kultúrny kotol
Na mimoriadne vysokej úrovni je vizuálna a celková komunikácia festivalu na čele s funkčnou a efektívnou appkou, vďaka ktorej máte vždy o všetkom prehľad. Ďalším plusovým bodom je dramaturgická rozmanitosť, ktorá je síce na showcase eventoch samozrejmosťou, no v tomto prípade je navyše podčiarknutá tým, že Slovinsko je krajinou na pomedzí strednej/západnej Európy a Balkánu. Pozíciu styčného bodu medzi rôznymi kultúrnymi svetmi tak cítiť nielen v samotnej architektúre mesta ale aj v hudobnom programe, kde popri aktuálnych objavoch zo západu tvoria veľkú časť účinkujúcich práve kapely a umelci z Chorvátska, Srbska, Severného Macedónska a samozrejme Slovinska.
O scénach balkánskych krajín sme sa mohli viac dozvedieť nielen vďaka koncertom ale aj na konferencii, napríklad v paneli Undiscovered Balkans: Exploring Hidden Music Markets (Neobjavený Balkán: Skúmanie skrytých hudobných trhov). Speakermi boli koncertní a festivaloví promotéri z Albánska, Kosova, Čiernej hory a Bosny a Hercegoviny, a bola to vskutku fascinujúca hodinka, počas ktorej si zrejme väčšina prítomných povedala, že akékoľvek problémy prináša táto doba organizátorom koncertov v Európe, je to nič v porovnaní s divokou časťou Balkánu za hranicami EU. Zazneli smutno-smiešne historky o telefonátoch s colníkmi, ktorí dohodnutú kapelu nechceli pustiť cez hranice, či o tom, aký bol rok 2020 skvelý, pretože v prvom roku pandémie nikto nerobil koncerty a promotér (myslím, že z Kosova) ich spravil vyše päťdesiat.
Dá sa pochybovať o tom, či táto debata kapely zo západu presvedčila, aby sa v rámci turné vybrali skúmať skryté hudobné trhy Balkánu. Vyplynulo z nej v podstate to, že ekonomicky to nedáva veľký zmysel, no z hľadiska kultúrneho zážitku a vďačnosti tamojšieho publika sa tam (dobrodružnejšie nastaveným umelcom) jednoznačne oplatí ísť.
Záver diskusie pripomínal známu filmovú scénu so slovami "I think this is the beginning of a beautiful friendship" – jednotliví promotéri sa totiž pred týmto panelom nepoznali a čím dlhšie sa spolu rozprávali, tým viac zisťovali, koľko toho majú spoločného a v čom by sa mohli navzájom podporiť či spolupracovať. Pekná ukážka konferenčného networkingu, ktorý je jednou z najdôležitejších úloh showcase festivalov. Stretnutia a priateľstvá pritom nevznikajú len v konferenčných miestnostiach, ale najmä neformálne na baroch, koncertoch či pri postávaní vonku pred jednotlivými venues.
Zdroj: Matjaž Rušt / MENT 2024
Festival kontrastov
S výnimkou niekoľkých osamotených klubov a budov je MENT rozložený v troch hlavných festivalových "areáloch". Vzdialenosti medzi nie sú malé, no vďaka dobre fungujúcej doprave (nastupovať len prednými dvermi!) to nie je žiadny problém.
Modernistické dvojscénové Kino Šiška od druhého večera dopĺňa autonómne umelecké centrum Ľubľany – Metelkova. Námestie obkľúčené krčmami a klubmi, ktoré vznikli v budovách starých kasární, na vás dýchne silnou squat-hipisáckou atmosférou, ktorú možno prirovnať ku kodanskej Christianii. Fantastické miesto plné farbieb, slobody a street artu. Jedinou nevýhodou sú relatívne malé priestory, ktoré boli najmä v piatok večer permanentne zaplnené, takže nie na každý koncert sa dalo dostať.
V piatok pritom k Šiške a Metelkovej pribudlo aj niekoľko klubov a najmä areál Ľubľanského hradu. Zvonku nenápadný, ničím špeciálny hrad vo vnútri prekvapí futuristicky pôsobiacimi členitými interiérmi. No nebol to žiadny dungeon, všetko nové a moderné, vytvárajúc tak dokonalý kontrast k Metelkovej.
Zdroj: Katja Goljat / MENT
Slováci, Ukrajinci a tí ostatní
Prirodzenej výhody prvého hracieho slotu, ktorý sa navyše nekryl s ničím iným, podobne ako aj ostatné koncerty stredajšieho večera v Kine Šiška, sa chopili holandskí stage-punk rockeri Personal Trainer. Početná kapela predviedla výbornú prácu s publikom postavenú na občas bizarnom, no rozhodne nie nudnom prejave frontmana. Naopak, nezáživnými aranžmánmi s nedostatkom dynamiky, gradácie či čohokoľvek, čo by mohlo vynahradiť absenciu spevu, sklamala ospevovaná londýnska dievčenská gitarovka Los Bitchos.
Stredajší večer uzavrel prvý z trojice slovenských zástupcov, kapela Berlin Manson. A aj keď po zvukovej stránke prízemie Šišky za hornou sálou zaostáva, samotný priestor, ktorý Adam Dragun, Patrik Nagy a Tomáš Tabiš zaplnili do poslednej hlavy, im sadol výborne. S hlasnou podporou slovenskej delegácie predviedli svoj štandardne chytľavý antikapitalistický manifest s príchuťou východoeurópskej estetiky aj rétoriky, s ktorou sa určite vedia stotožniť aj Slovinci. Už beztak vriacu atmosféru ešte umocnil FVLCRVM, keď sa k trojici pridal v spoločnej skladbe Hotel Kyjev. Kapela čoskoro vydá album Poor But Sexy, jeho titulný song aj nedávno vydaný singel Kde budeme bývať? s veľmi aktuálnou témou bytovej krízy boli aj naživo dôkazom toho, že kapela dozrieva a pri nasledovníkovi jej debutu sa je na čo tešiť.
Zdroj: Saša Krajnc / MENT
Vo štvrtok sa cestou zo Šišky na Metelkovu oplatilo zastaviť v charizmatickej budove Starej mestskej elektrárne. V sále s kaskádovitým sedením najskôr zneli jazzové kompozície uhladených Maďarov New Fossils, po ktorých sa za nástroje postavilo ukrajinské trio Hyphen Dash. Žánrovo sú označovaní za jazz, experimental aj hip-hop, a všetko to platí, no dohromady tvoria v neustále sa meniacich súhrach bicích, klávesov, gitary a basgitary svoj vlastný štýl, pre ktorý sú škatuľky prikrátke.
Slovenskí fanúšikovia si formáciu môžu pamätať z vystúpenia na nitrianskom FLAAM festivale 2022, za dva roky však kapela prešla kus cesty, umelecky výrazne ovplyvnenej vojnou a jej prežívaním. Dnes už to nie je "bejby BADBADNOTGOOD", ako ich pred koncertom označil jeden z účastníkov slovenskej výpravy. Bubeník Misha Birchenko po jednej zo skladieb emotívne prehovoril o situácii v Ukrajine. Keď následne samplovaný AI hlas oznámil, že "takto znie ukrajinský jazz dva roky po ruskej invázii", spustil sa náklad zhudobneného hnevu, výkrik zúfalstva, ktorý mal bližšie math-rocku ako k jazzu. Či už to bolo v minimalistickej alebo hlučnej polohe, Hyphen Dash hudobne aj ľudsky zanechali dojem.
Zdroj: Tina Stariha / MENT
Energickým setom so živými vokálmi speváčky Neysy Barnett sa neskôr na Metelkovej blysli Francúzi UTO. Vplyvmi od Massive Attack, cez The XX, až po Yung Leana roztancovali po úvodnom zahrievaní parket klubu Gala Hala, a okrem žánrovej rozmanitosti predviedli výdatnejší pohyb aj na pódiu. Bristolská legenda trip-hopu sa spomína aj v opise aktuálnej tvorby chorvátskej kapely Seine, ktorá hrala v ten istý večer vo vedľajšom Klube Gromka. Predtým, než vydala oceňovaný album Naizust (2022) s temnejším, pomalým a hypnotickým zvukom, hrala melodickejšie indie-rockové pesničky. Obe tieto polohy predviedla aj na koncerte a spolu s charizmou a jedinečným hlasom Ivana Ščapeca to bola vskutku omamná kombinácia.
V kluboch Metelkovej vystúpili v druhý večer aj zvyšní dvaja slovenskí zástupcovia. O koncerte Shallov, ktorý najviac prekvapil tých, čo tvorbu kapely poznajú, som už písal v samostatnom texte, keďže práve v deň koncertu vydali dôležitý nový singel. Vystúpenie štvorice v punkovom "doupě" Menza Pri Koritu nebolo zvukovo dokonalé, no klobúk dole, že na showcase festival namiesto overeného setlistu priniesli úplne nové, ešte nevydané pesničky, navyše zahrané v rozšírenej zostave, ktorá spolu nikdy predtým nekoncertovala.
Zdroj: Matjaž Rušt
O vrchol štvrtkovej noci, po ktorom už asi nikomu nedávalo zmysel chodiť na nejakú ďalšiu šou, sa po polnoci postaral tretí Slovák v lineupe, mladučký DJ a producent Kodiki. Klub Gala Hala sa počas jeho setu premenil na klbko energie a konštantných úsmevov. Šialenú zmes hyper-popových, či skôr hyper-coreových (© Katja Thalerová) beatov, extrémne rýchleho bpm a častých, no laikovi plynulo znejúcich prechodov, Kodiki sprevádzal výraznými gestami, perfektne zosúladenými s hudbou, ktorú na pódiu prežíva celým telom. Pri pohľade naňho a na ľudí okolo seba tak máte pocit, že to nie je DJ set, ale rituál. Očistný a oslobodzujúci.
Výnimočnosť mladého umelca potvrdil dlho trvajúci čulý ruch pred klubom po skončení jeho setu. Málokedy sa na showcase festivaloch stane, že delegáti zostanú a okamžite chcú s účinkujúcim nadviazať kontakt. Po Kodikiho vystúpení sa zdalo, že hneď na druhý deň by mohol ohlásiť európske turné. Tak jednoducho to samozrejme nefunguje, no isté je, že ho čaká skvelá budúcnosť. A navyše je to aj veľmi milý a sympatický človek.
Zdroj: Marcel Obal / MENT
Piatkový večer sa možnosti MENTu rozšírili aj o charizmatické moderné interiéry Ľubľanského hradu. Rozvibrovali ich napríklad excelentní Francúzi Irnini Mons, dôkaz toho, že rocková postmoderna prekročila Lamanšský prieliv. Strhujúce gitarové divadlo stavalo na kompozičných zvratoch a vokálnych pochodoch, na ktorých sa zúčastňovali všetci štyria členovia.
I keď kvalitné boli aj vystúpenia, napríklad estónska romantička Kitty Florentine, portugalská experimentátorka Ana Lua Caiano či vizuálne aj zvukovo sofistikovaný projekt AXONTORR Čechov Axonboddy a Olivera Torra, Irnini Mons za mňa (Matej) hradom otriasli najintenzívnejšie. Z bohatého výberu tanečných vystúpení na preplnenej Metelkovej zase najviac zarezonoval Ind Rafiki a jeho intenzívne klubové repetície.
Aj v piatok sa vyplatilo cestou na Metelkovu zastaviť v starej elektrárni, kde odohral výborný koncert Hubert Tuyishime s projektom Porcelain id. Rodák z Rwandy patrí medzi najzaujímavejšie objavy belgickej scény, ktorý len tento mesiac vydal svoj debutový dlhohrajúci album Bibi:1. Bosonohého speváka, gitaristu a klaviristu na pódiu sprevádzajú iba bubeník a basák, napriek tomu je hudba Porcelain id plná farieb. Miesi sa v nej folková zemitosť, naliehavosť soulu a R&B, funkové vibrácie, jemná elektronika a zazneli aj energické africké rytmy, pri ktorých Tuyishime ukázal aj svoj pohybový talent.
Pri tom všetkom aj napriek nálepkám "indie / alternative" pôsobí vďaka svojej bezprostrednosti a charizme tak otvorene a prístupne, že s trochou šťastia by mohol jedného dňa vydať skladbu, ktorá sa stane popovým hitom. Či už to tak bude alebo nie, Porcelain id sa oplatí sledovať a ak budete mať možnosť, určite si na jeho koncert zájdite. Po 40-minútovom showcase sete som totiž ani zďaleka nemal pocit, že ukázal všetko.
Zdroj: Marcel Obal / MENT
Z vyše osemdesiatich koncertov je v normálnom móde (bez odbiehania na iné stage po 10 minútach) možné vidieť tak 15-20, takže pochopiteľne každý má na MENTe iný zážitok a svoje vlastné highlighty. Z nášho viacmenej náhodného výberu bez predchádzajúce prípravy počúvaním setlistov je však zrejmé, že dramaturgia MENTu je naozaj dôsledná a s otvorenou mysľou nie je problém objaviť aj náhodným výberom kvalitné kapely a projekty.
Ísť na MENT, aj keď tam nehráte?
Niektoré mená z februárovej Ľubľany bude možné vidieť aj o dva mesiace na bratislavskom showcase festivale SHARPE (napr. Kodiki či výborné ženské chorvátske shoegaze/post-rockové trio ŽEN). Pre tých, čo sa festivalu v Novej Cvernovke pravidelne zúčastňujú, však možno výlet na MENT len odporučiť. Nielen dramaturgiou ale aj celkovou atmosférou sú si oba festivaly dosť podobné, navyše v porovnaní s holandským Eurosonicom sú lístky na MENT niekoľkonásobne lacnejšie a dostupné naozaj pre každého.
Zdroj: MENT
Cez open call LALA Slovak Music Export sa výpravy do Ľubľany zúčastnili aj umelci a umelkyne, ktorí na MENTe nehrali. Spýtajte sa Anny Óváry (Buy Her Sugar, Ovarius), dídžeja a producenta Bobsana, či speváčky a hudobníčky SJU, či má zmysel ísť ako umelec aj na showcase event, na ktorom nevystupujete. Odpoveď bude určite pozitívna.
Už len preto, že slovenské delegácie na tieto podujatia sú organizované formou spoločnej cesty autobusom. Od roku 2019 sa takto uskutočnili už tri výpravy na Eurosonic a dve na MENT. Je to slovenská rarita, umelci a hudobní profesionáli z iných krajín sa obvykle na showcase festivaly dopravujú každý po svojom alebo v omnoho menších skupinách. Na rozdiel od Eurosonicu síce v Ľubľane chýba spoločné bývanie, takže jednotlivé partie slovenských účastníkov boli roztrúsené v ubytovaniach po celom meste (touto cestou odporúčam kapsulový hotel pri Metelkovej). Napriek tomu bola šesťhodinová cesta autobusom opäť raz udalosťou, počas ktorej vznikli nové kontakty a priateľstvá.
Vďaka za to všetko patrí práve tímu festivalu SHARPE a LALA Slovak Music Export. Okrem samotnej cesty zorganizovali v prvý večer aj spoločnú večeru pre takmer 40 ľudí a nezabudnuteľným spoločným zážitkom bola aj piatková slovenská recepcia Meet the Slovaks v hornom vestibule kina Šiška. Keďže sa konala v čase obeda, chlebíčkové občerstvenie zmizlo v priebehu pár minút a potom delegátom nezostalo nič iné než konzumovať tekutú poživeň. Niet preto divu, že recepcia mala veľký úspech.
Zdroj: Andraž Fijavž Bačovnik / MENT
V rámci konferenčného programu treba tiež vyzdvihnúť fakt, že slovenská delegácia prispela k zmierneniu mužskej prevahy na pódiách. Katja Thalerová, "The New Boss" podľa britského IQ magazínu, viedla rozhovor so zakladateľom festivalu Wide Awake Keithom Millerom, Tatiana Lehocká komentovala nahrávky účinkujúcich v listeningovom paneli a Paula Poštolková diskutovala s kolegami a kolegyňou z Maďarska, Česka a Poľska o elektronickej scéne v strednej Európe.
Slovenskej výpravy na MENT sa zúčastnili okrem umelcov aj ľudia z bookingových agentúr, festivalov a kultúrnych centier (Nová Cvernovka, Kultúrne centrum Modra). Verím, že sa všetci zhodnú na tom, že networking v rámci domácej scény je na týchto spoločných cestách minimálne tak dôležitý ako budovanie medzinárodných kontaktov. Ak príde v budúcnosti možnosť zúčastniť sa, neváhajte. MENT je skutočne láska na prvý pohľad, o to viac, keď ho zažijete v takej dobrej spoločnosti.
Zdroj: SHARPE festival
Autori:
- Matej Kráľ (úvod, Personal Trainer, Los Bitchos, Berlin Manson, UTO, Irnini Mons a zvyšok piatkového programu)
- Patrik Marflák (Každý deň iný; Slovinsko ako kultúrny kotol; Hyphen Dash, Seine, Shallov, Kodiki, Porcelain id; Ísť na MENT, aj keď tam nehráte?)
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
