Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Koncert Pearl Jam = zažiť tri hodiny elektrizujúceho rocku

Koncert Pearl Jam = zažiť tri hodiny elektrizujúceho rocku

27.06.2014 - 11:00 | Michaela Kučová

Aktuálne európske turné prinieslo rockovú legendu aj do susednej Viedne. Počas trojhodinového koncertu Pearl Jam zahrali 35 piesní, každú jednu s plným nasadením. Rozľahlosť viedenskej Stadthalle sa síce podpísala na kvalite zvuku, no povedal ako sám Eddie Vedder, 16-tisícový dav vytvoril skvelú atmosféru, v ktorej sa nedokonalosti ľahko prehliadli.


Návštevníci koncertu Pearl Jam si v stredu večer mohli užiť výnimočne vyšperkovaný setlist – nové skladby doplnili hity zo začiatkov kapely aj výborné covery. Bohato boli zastúpené predovšetkým prvé dva albumy, Ten (1991) a Vs. (1993), k vrcholom koncertu však patrila aj novinka Sirens. Gitarová balada ako vystrihnutá práve z ranej tvorby Pearl Jamu mala s energiou nabudeného davu obzvlášť silný účinok.

Väčšina z neobvykle dlhého koncertu (hoci vo Viedni sme tento mesiac zažili aj trojhodinového Princea) však nepatrila nežným baladám, ale poriadnemu rocku, gitarovým sólam a oduševnelému skákaniu. Predsalen, koncerty Pearl Jamu nie sú o načúvaní sofistikovaným melódiám, ale o zážitku. Zážitku povznášajúcej davovej psychózy, burácajúcej zborovými refrénmi a tancom. Vedder a jeho spoluhráči s publikom vedia pracovať priam majstrovsky, no očividne svojou hudbou stále bavia predovšetkým samých seba.


Pätica (na koncertoch doplnená o klávesáka Booma Gaspara) so spoločnou vyše 20-ročnou históriou nie je len kapelou rutinných zabávačov živených slávou minulých desaťročí. Pearl Jam hudbou stále žijú a vo Viedni sa momentmi pripomínali dávne grungeové momenty zvečnené v youtubových archívoch. Eddie Vedder síce už nie je ten hanblivý vlasatý chlapec a prsty McCreadyho, Gossarda a Amenta za tie roky medzi strunami riadne zhrubli. Čosi z mladíckej výbušnej energie však stále zostáva. V nových albumoch sa ukazuje so striedavým výsledkom, sila Pearl Jamu sa však vždy naplno rozvila až pri živých vystúpeniach. Radosť, ktorou kapela na pódiu sála, je porovnateľná s nadšením, ktoré je vlastné začínajúcim kapelám, ešte len objavujúcim omamný svet koncertných pódií.  

Bez disneyovky, zato s Neilom Youngom  

Frontman kapely si dokonca zaspomínal na mladšie a bláznivejšie časy, v ktorých sa často ocital na pódiových konštrukciách, neohrozene sa vrhajúc do davu pod ním. Aktuálna, skoro-päťdesiatnicka verzia spočívala vo vešaní sa na obrovskú žiarovku, ktorá bola súčasťou efektnej scénografie. Vizuálna stránka aktuálneho turné je naozaj dotiahnutá – pohyb závesných žiaroviek vždy vhodne menil náladu, obzvlášť estetická však bola predovšetkým obrovská svietiaca konštrukcia, občas pripomínajúca krídla, inokedy mechanické monštrum či nočnú oblohu.  

Pred pár dňami internet dojal úryvok piesne Let It Go z animáku Frozen, ktorý Vedder na koncerte v Taliansku zaspieval na želanie svojej dcére. Aj bez neho však v stredu vo Viedni odznelo množstvo zaujímavých coverov – počuli sme beatlesácku klasiku Rain, Public Image od Public Image Ltd., či obligátnu Baba O'Riley od The Who. Výnimočný bol však predovšetkým cover Neila Younga, "strýčka" chalanov z Pearl Jamu, ako ho familiárne nazval Vedder. Sám, sprevádzaný len akustickou gitarou, zahral krásnu The Needle and The Damage Done.

Stíšenie, ktoré aj spolu so Speed of Sound z albumu Backspacer (2009), prišlo v druhej polovici koncertu, umocnilo nasledujúci nášup v podobe State of Love and Trust či Porch. Láska a dôvera vládla na pódiu i pod ním – Vedder sa odvážil aj k fanúšikom na zábrany, McCready im zas ponúkal svoju gitaru.  


Pearl Jam boli vždy tak trochu "grungeom pre dievčatá", príliš citliví a málo experimentálni pre skutočných drsňákov. Práve tá citlivosť je však niečo, čo ich kapelu dodnes udržiava vitálnu – kľúčová kvalita Pearl Jamu je empatia. Pearl Jam sa nebojí cítiť a ukazuje otvorenejšiu polohu mužnosti. Pozýva do piesní o osamelosti, zlomenom srdci či znechutení konzumom, no ponúka viac, než len emotívne pesničky: širší pocit spolupatričnosti, ozajstnej komunity. Od konfliktu s Ticketmaster a politickú angažovanosť až po anekdoty z pódia, z tejto kapely ide pocit, že vás skutočne vníma, je tu pre vás a chce, aby ste sa mali dobre. Alebo ako euforický Eddie povedal davu vo viedenskej hale náhle zaliatej svetlom: "I see you".

Autorka: Michaela Kučová
Ilustračné foto: AP Photo/Matt Rourke


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti