Slobodná Európa a Para patria u nás k najlepším koncertným formáciám. Vidieť ich naraz v rámci Spolu Tour 2017 je teda dvojnásobným zážitkom, umocnený odlišným prístupom k rocku. Medzi poslednými zastávkami šnúry sa mihli Košice a Bratislava - článok je o koncerte v metropole východu, fotografie z bratislavského MMC.
Pare sa darí napredovať v mnohých smeroch
Para zdvihla latku veľmi vysoko nielen v rámci tohto večera, ale vo všeobecnosti i pre iné kapely či v rámci prekonávania samých seba. Hoci to už vďaka fenomenálnej povesti ani nepotrebujú, je vidieť, že muzikanti na sebe pracujú veľmi tvrdo. Odráža sa to v strhujúcich inštrumentálnych výkonoch, zmenách aranžmánov, vokálnom prejave i množstve energie, akú zo seba kapela vie vydať a prijať späť. Fanúšikovia Pary sú totiž vytrvalí, oddaní a lojálni, s veľkou chuťou baviť sa, z čoho pramení znamenitá interakcia oboch táborov.
Muzikanti vedia, v čom sú najsilnejší, napriek tomu sa neboja pozmeniť známe verzie songov a taká Keď ťa stretnem s akordeónom Tibora Kokényho a nádychom rómskeho folklóru má v sebe ešte vehementnejší temperament než kedysi. Gitarové sóla Jozefa Rezníka dodávajú skladbám štipľavejší šmrnc, pôsobia rozsiahlejším dojmom a ich agresivita je nepopierateľná. Basgitarové party Matúša Valla sú vylepšené detailnejšou hrou, väčším dôrazom a figúrami, ktoré skladby vysielajú rôznymi žánrovými smermi.
Zdroj: Martina MlčúchováPráve nezadeliteľný a pritom prirodzený žánrový synkretizmus robia z Pary neodolateľný pojem, pre ktorý nie je problém strúhať reggae či funk (neodmysliteľnou istotou je prepracovaná hra bubeníka Daniela Buzinkaya) a vzápätí sa obrátiť k slušivému popu, údernému rocku alebo hip-hopu. Jedným z vrcholov sa logicky stal trojblok, vyskladaný z pokojného "intra" Zostáva brutálnou, oduševnenosťou napumpovanej Brutálna zostava a impozantne gradujúceho rapovania v tutovkovom songu Menšina.
Zdvojený rap je špecialitou, ktorá rockovú atmosféru vie v zlomku sekundy zmeniť na hip-hopovú párty najvyššej kvality. Vyznamenanie si okrem dynamických samplov Olivera Sadovského a výborného Matúšovho frázovania zaslúži najmä výdrž a nemenná kvalita Laskyho spevu, odvádzajúceho poctivý výkon. Do dramaturgie vystúpenia skvelo zapasovala účasť Sveťa Korbeľa v kúsku Ako najlepšie viem, novinková vec Nostalgia i Linda, nakrátko tíšiaca vzdorovité vody, ktoré ďalšie osvedčené hitovky bez väčších problémov rozbúrili.
Zdroj: Martina MlčúchováViac fotiek z koncertu Pary v MMCSom... v tom
Slobodná Európa vsádza na tradičnejšiu formu. Žánrové úkroky stranou členovia nevyhľadávajú, držia sa osvedčeného receptu, namiešaného z ingrediencií starého punku, rock'n'rollu a garážového rocku. Tomu je prispôsobené i nástrojové vybavenie, kopírujúce podobne orientované spolky. Dve gitary majú svoje nespochybniteľné čaro a obaja ich majitelia - Sveťo Korbeľ a Jerzi - si prehadzujú sóla a riffy podľa potreby a schopností. Výsledkom je energický konglomerát, schopný nabudiť i veľmi utlmené individuality.
Osvedčené postupy vyznáva i rytmika v zložení Tuleň (bicie) a Žumo (basová gitara), muzikantom však nechýba zmysel pre správne podfarbenie pozitívnej atmosféry skladieb. Hoci slovko pozitívnosť by si v prípade Whiskyho textov zaslúžilo skôr úvodzovky. Sám spevák priznáva, že hoci boli za socializmu mladí a bezstarostní, vnímali systém ako niečo, čo bolo nutné zmeniť. Preto je debutový album kolekciou klasických kusov, kritizujúcich nielen starý (Apatia), ale i nastupujúci režim (Nikdy to tak nebude).
Predovšetkým však ide o album, pri spustení ktorého je človek, naladený na správnu vlnu, okamžite v tom. Kapela naň nazhromaždila dodnes mimoriadne silný materiál, ktorý bolo neskôr problémom prekonať (nečudo, že ho hudobníci minulý rok pripomenuli špeciálnymi koncertmi). Dvojka však napriek tomu mala veľmi vysokú úroveň (Podvod, Unavený a zničený), navyše v tom istom roku Whisky napísal pre zosnulého Mareka Brezovského svojskú spomienkovú pieseň Neni toho vela.
Zdroj: Martina MlčúchováSlobodná Európa v MMC - viac fotografiíĎalšej dvojici platní, nahratej s dlhším odstupom, chýba ten starinou zapáchajúci opar prvých dvoch kultoviek, ale kvalita materiálu zostáva zachovaná. Formácia sa z pôvodných gothic/punk rockových lovísk presunula na punk'n'rollové teritórium, odkiaľ je schopné vydolovať chytľavé motívy (Relatívny pokoj, Stredná trieda), navyše s inteligentne glosujúcou kritikou súčasných praktík. Hoci sa systém premenoval, Whiskyho studňa inšpirácie nevyschne, kým sa tu bude diať to, čo väčšinu umelcov kvári, no frustráciu dávajú najavo pomocou metafor.
Úspešné turné Slobodnej Európy a Pary potvrdilo, že ak sa spoja hudobníci s poctivým prístupom ku kvalitnej hudbe i fanúšikom, musí z toho zákonite vzniknúť ideálny koncertný pár. Kým Para vykazuje progresívne tendencie, Slobodka si drží svoj klasický štandard. Obe formácie však spája energická šou, silné inštrumentálne výkony a posolstvá, tlmočené charizmatickými frontmanmi. Ide o devízy, ktoré sú určitou výzvou v tom, že by sa v budúcnosti mohli stať bežnou súčasťou výbavy každej slovenskej kapely.
Autor: Marek Danko
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Para, Slobodná Európa
