Už o pár týždňov sa na world music festivale Hudba sveta Žilina predstaví vokálne trio Euridika z Bulharska. Zameriava sa na tradičné piesne nielen z Bulharska, ale aj z iných krajín Balkánu. Na otázky PR manažérky festivalu Ľubice Záborskej odpovedala sopranistka zoskupenia Maria Konstantinova.
Áno, ja spievam soprán spolu s Radostina Stefanova (mezzosoprán) a tretia speváčka je Monika Chorbadzhiyska (alt). Sme síce trio, ale je tam ešte jeden človek, ktorého by sme mali spomenúť. Môžeme ho dokonca nazvať otcom tohto zoskupenia, pretože on bol ten, ktorý toto trio založil - Georgi Petkov. Dirigoval naše trio a je tiež autorom niekoľkých aranžmánov piesní, ktoré spievame.
Trio vzniklo v roku 2010, kedy sme boli ešte študentkami na New Bulgarian University. Začali sme sa zúčastňovať rôznych kurzov, koncertov, festivalov ako najmladšie trio tohto typu hudby vôbec. Hlavnou ideou bolo dosiahnuť najvyšší možný level v interpretácii a cappella aranžmánov bulharských ľudových piesní a rovnako udržať bulharskú vokálnu tradíciu nažive.
Pochádzaš z Bulharska, kde je folklór stále živý a má dlhú a bohatú tradíciu, no repertoár tria Euridika sa zameriava na všetky alebo teda veľkú časť balkánskych kultúr. Čo vidíš ako hlavný rozdiel medzi bulharskou tradičnou hudbou a ostatnými balkánskymi kultúrami? Čo je podľa teba najvýznamnejšími črtou tvojej kultúry?
Máš pravdu, máme veľmi bohatú folklórnu tradíciu v Bulharsku a ja si myslím, že to, čo nás robí silným ako národ, je diverzita hudby (zahŕňajúca tance a piesne) ako aj tradícia, ktorú máme v rozdielnych regiónoch - Shopluk (stredozápadny región), Trakia (stredný región zahŕňajúci Strandzha ako subregión), Rhodopi (stredojužný región), Dobrudzha (severovýchodný región), Pirin (juhozápadny región) a Mizia (severozápadný a stredný región). Každý má svoj vlastný dialekt, štýl hudby a špecifické tradície. Väčšina z nich je stále nažive (väčšinou v obciach), ale ako sa životný štýl v priebehu rokov mení, v niektorých bodoch sa menia aj tradície. A to je normálne, pretože folklór odrážal život ľudí prostredníctvom piesní, tancov a tradícií.
V každom folklórnom regióne Bulharska je veľa folklórnych skupín (niektoré z nich sú súčasťou komunitných centier), ktoré sa snažia zachovať tradície našich prarodičov tak, ako ich poznali v minulosti. Naše trio si kladie za cieľ udržať pre každý región typické spôsoby spevu a demonštrovať akademickú kvalitu vokálneho umenia, pretože väčšinou spievame aranžmány ľudových piesní namiesto ich "rýdzej" podoby. Ako sólistky sa každá z nás "špecializuje" na jeden alebo viac štýlov folklórneho spevu a ovláda špecifické spôsoby interpretácie - ozdoby, nárečia, atď.
Na Slovensku je možné nájsť aj niektoré dediny, kde polyfonický spev stále žije. Väčšinou ide o archaické typy piesní. Je to rovnaké v balkánskom regióne alebo bulharskom folklóre?
Áno, ako som už povedala, v Bulharsku sú miesta, kde ešte nájdete archaický spôsob interpretácie piesní a tradícií. Tieto miesta považujem za veľmi zvláštne, pretože tam sa môžete "dotknúť" originálov a stretnúť sa s folklórom, a je skvelé, že tu sú ľudia, ktorí majú záujem to udržať. Napriek tomu existuje veľa mladých spevákov a hudobníkov, ktorí sa dnes nesnažia nasledovať tieto štýly a obávam sa, že nás to vedie k strate folklórneho bohatstva zdedeného po našich predkoch.
Spojenie tradičného s moderným osloví viac ľudí
Repertoár speváckeho zboru Angelite pozostáva z balkánskeho polyfonického spevu kombinujúceho rôzne štýly a tiež zo skladieb mnohých bulharských autorov. Vašim cieľom je šíriť umenie balkánskej kultúry v jej čistej forme alebo ju miešať s modernými štýlmi alebo rôznymi žánrami? Aké to bolo na začiatku vašej existencie, ako je to dnes a aká je vaša vízia v budúcnosti?
Myslím si, že je veľmi dôležité zachovať rozmanitosť tradícií, ktoré máme, pretože to sú znaky našej identity a pomohli nám udržať si svoju identitu národa stovky rokov. Ľudová hudba je tiež jednou z vecí, ktoré tvoria našu tvár na svetovej scéne, robia nás rozpoznateľnými a myslím si, že by sme sa jej nikdy nemali vzdať.
Na druhej strane zmiešanie tradičného spôsobu spievania s modernými štýlmi a žánrami dáva príležitosť osloviť ľudí, ktorí by nikdy nemali záujem o ľudovú hudbu v jej surovej podobe. Myslím si, že by sme mali udržiavať tradície nažive tak dlho, ako je to možné, aby sme vedeli, aké sú spevy patriace k nášmu folklóru, a vždy, keď spolupracujeme s inými žánrami, snažíme sa zachovať charakteristické črty pôvodných štýlov. Aj keď máme za sebou viaceré hudobné spolupráce, kde kombinujeme rôzne štýly.
Spolupracujete s mnohými súbormi, jedným z nich je slovenská skupina Balkansambel a s touto kapelou ste už koncertovali v roku 2016. Tento rok s nimi budete mať koncert o pár týždňov na festivale Hudba sveta Žilina. Máte nejaké nové zaujímavé kúsky, ktoré budete prezentovať slovenskému publiku?
Sme veľmi radi, že sme sa po niekoľkých rokoch vrátime späť do Žiliny, pretože máme dobré spomienky na toto skvelé miesto a jeho obyvateľov. Chceli by sme sa preto poďakovať Martinovi Nogovi za pozvanie, aby sme sa k nim pripojili pri tomto špeciálnom vydaní festivalu a pri príležitosti 10. výročia skupiny Balkanambel. Sme radi, že budeme mať opäť príležitosť podeliť sa s nimi o pódium. Naposledy sme spievali bulharskú pieseň so slovenskými hudobníkmi Bulgariada a tentokrát - kto vie, možno budeme spievať nielen v bulharčine, ale aj v slovenčine. Stačí sa prísť pozrieť (úsmev).
Ako hodnotíš vašu spoluprácu so slovenskou kapelou Balkansambel? Profesionálnym aj neprofesionálnym (priateľským) spôsobom. Aký je tvoj názor na ich hudbu, keďže ty sama pochádzaš z Balkánu? Čo si myslíš o ich hudbe - slovenský pohľad na balkánsku kultúru, ich kombinácie s jazzovými motívmi, klasickými melódiami a slovenským folklórom?
Balkansambel je úžasná kapela - skvelí hudobníci, ktorí vytvárajú skvelú hudbu. Spomínam si, ako sme boli prekvapení, keď sme ich prvýkrát počuli hrať balkánsku hudbu - s takouto energiou a virtuóznymi sólami. Jedná sa o veľmi farebnú a nezabudnuteľnú skupinu, ktorá spája rôzne hudobné štýly do jedného s vlastným spôsobom prezentácie. Sme radi, že sme s nimi mohli spievať bulharskú pieseň a spolu sme trávili čas, keď sme sa zúčastnili festivalu Hudba sveta Žilina 2016. Ale ešte viac si cenníme priateľstvo, ktoré sme nadviazali najmä s Martinom Nogom. Je to človek, s ktorým sme v kontakte najviac a s ktorým máme najsilnejší vzťah.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejakú zaujímavú spoluprácu? Pripravujete nové piesne?
My ako trio sme teraz súčasťou najmladšieho zboru v Bulharsku - The Bulgarian Voices. Spolu s nimi a flamenco speváčkou Arcangel sme vyhrali latino Grammy za najlepšie flamenco z roku 2018. Bol to mix medzi flamencom, bulharským folklórom, jazzom a world music. Spomínam to, pretože to zmenilo náš život a prinútilo nás rozmýšľať viac o podobných spoluprácach, takže teraz pracujeme na nových projektoch s jazzovými hudobníkmi. Ako trio tiež myslíme na ľudové piesne, ktoré ešte neboli upravené pre tri hlasy. Niektoré z nich by sme radi doprevádzali na klasických nástrojoch ako gitara a/alebo violončelo.
Rozhovor pripravila PR manažérka festivalu Hudba sveta Žilina, Ľubica Záborská. Viac informácií o festivale nájdete na Hudbasvetazilina.sk ako aj Facebook.com/hudbasvetazilina.
Foto: PR / Hudba sveta Žilina