Prešovská speváčka Katarína Knechtová v marci odohrala osem koncertov v rámci svojej "akustickej túry". Pre veľký (a zaslúžený) úspech sa turné predĺži a už koncom apríla sa môžu fanúšikovia tešiť na ďalšie koncerty. Po vystúpení v Bratislave (20.3.) vznikol spontánne bez prípravy rozhovor, ktorým si môžete skrátiť čakanie.
Akustický koncert Kataríny Knechtovej som si šiel do Divadla v podpalubí pozrieť bez očakávaní. Jej tvorbu som nikdy príliš nesledoval a nevyhľadával, dostala sa ku mne len náhodne z rádií, tlačových správ a článkov kolegov na Hudba.sk. Príjemne ma však prekvapila a dovolím si tvrdiť, že so svojou súčasnou kapelou a akustickým programom patrí k tomu najlepšiemu, čo na domácej popovej scéne túto jar môžete vidieť a počuť. Po vystúpení som si spontánne a bez prípravy povedal, že s ňou spravím rozhovor, aj keď pár otázok a odpovedí už predtým uverejnil kolega Laco Ontko v rámci svojej reportáže z Košíc.
Rovnako ako počas koncertu, aj pri rozhovore Katarína pôsobila veľmi uvoľnene a otvorene, bolo zrejmé, že si vystúpenia užíva v pohode a bez stresu. Neprajníci v akustických koncertoch často vidia čerta a v diskusiách vyhlasujú, že o interpretov, ktorí sa rozhodnú ísť na turné po menších priestoroch, už nie je záujem. Niekedy to platí, niekedy nie. Faktom je, že na veľké turné potrebujete silného sponzora, ktorý pokryje aspoň časť nákladov, a to je dnes problém aj u interpretov, ktorí sa na nedostatok fanúšikov a publicity sťažovať nemôžu.
Druhá strana mince je, že práve takéto "minikoncerty" sú tým najlepším spôsobom, ako môže interpret zažiť úplne blízky a bezprostredný kontakt so svojím publikom. A to je zážitok pre každého umelca, aj pre takého, ktorého skladby sú pravidelne v Top 10 rebríčka hranosti, ktorý aj tak so skutočnými poslucháčskymi preferenciami nemá veľa spoločné. V každom prípade Kataríne komorné koncerty naozaj svedčia. Ako sama tvrdí, práve na malých pódiách sa ukáže, kto je aký hudobník.
Muzikant je muzikantom vtedy, keď hrá
V poslednej dobe sa zdá, akoby sa roztrhlo vrece s akustickými koncertami veľkých mien na slovenskej scéne - začal to Richard Müller, ktorého si už niekde spomenula ako inšpiráciu pre tvoje turné, v decembri bol Elán na akustickom turné, teraz Ty a najnovšie ohlásila akustické koncerty aj Zuzana Smatanová. Je to v Tvojom prípade iba umelecký zámer alebo je tento trend aj taká nutnosť, že trh nie je veľmi priaznivý, ťažko sa zháňajú sponzori a väčšie turné by bolo príliš riskantné... Ako je to u Teba?
V mojom prípade to bolo tak, že to odštartoval advent (decembrový televízny cyklus koncertov Slovensko advent 2012 na RTVS, pozn. autora). Prerábali sme piesne konkrétne pre ten adventný večer a vtedy sme si povedali, aké sú tie akustické verzie super. Ja som nikdy predtým so žiadnou svojou kapelou na akustickom turné nebola, ani s Pehou, takže som si povedala, že by bolo fajn, keby sme na také turné tento rok šli. Tie pesničky v takejto forme fungujú a mala som to v hlave už aj predtým. Stále som to však odkladala, lebo naposledy mi vyšiel album Tajomstvá, ktorý je vyslovene postavený na elektronike a modernom zvuku. Vtedy som si hovorila, že nepôjdem hneď na akustické turné, keď som urobila takýto album. Tak sme to spravili teraz.
A čo sa týka Richarda Müllera, on ma inšpiroval hlavne v tom, že to nenazval napríklad "acoustic tour", ale to jeho turné sa volalo Potichu. A ja som tiež chcela vymyslieť niečo, aby sa to nieslo v tom slovenskom duchu. Tak som to nazvala akustická túra, že idem s batohom a nástrojmi po Slovensku. Skôr v tom bola tá inšpirácia, so samotnou formou turné sme nejak nekalkulovali - to, že dnes sa ťažko hľadá sponzor je všetkým úplne jasné a známe. Tieto koncerty a vôbec iniciatíva ísť na takéto turné je najmä o tom, že muzikant je muzikantom vtedy, keď hrá. Väčšina muzikantov si zarába peniaze niekde úplne inde, ale toto sú proste koncerty, kedy naozaj máš pocit, že žiješ, že existuješ, že nie si mŕtvy umelec, ktorý hrá niekde pre nejakých... "jedákov"...
Myslíš rôzne firemné večierky?
Áno, ktoré sú síce fajn, ale nie kvôli tomu človek robí hudbu. Niekedy má ten umelec už potom taký dehonestujúci pocit z toho, že sa ocitá hlavne na takýchto podujatiach a tú spätnú fanúšikovskú väzbu proste nezažije. Ja nechcem nikdy byť tento typ muzikanta. Tak som si povedala: OK, nevadí, nie sú peniaze, nie je sponzor, ale budeme hrať tieto koncerty.
Viac než polovicu turné máš za sebou (teraz už všetky, pozn. autora), už uvažuješ aj nad nejakým pokračovaním?
Áno, určite by sme chceli hrať aj Čechy, ale teraz to bolo trošku narýchlo. Ja som si to zmyslela v januári - po Vianociach, v depresii, najedený človek chce niečo so sebou robiť - čiže to bolo všetko rýchlo rýchlo. Takže asi to presunieme na jeseň a pripravíme sa na to, medzitým zahráme nejaké letné festivaly. A možno doplníme aj teraz nejaké koncerty na Slovensku, lebo máme na to turné veľmi dobré reakcie.
Poznámka redakcie.: Predĺženie turné je už realitou, pozrite si termíny pridaných koncertov
Chcem sa vrátiť ku krásnej hudobnej naivite
Čo sa týka letných festivalov, tam budeš tento rok tiež hrať takýto akustický program?
Ja sa snažím ten program každý rok prekopať. Jednak obmieňam festivaly, snažím sa nehrať stále na tých istých miestach a deliť to na Slovensko a Česko tak 50 na 50, a tiež každý rok meniť repertoár s kapelou. Tento rok zase plánujem niečo zmeniť, aby tam boli veci aj z tohto turné alebo vyslovene rockovejšie verzie skladieb. Chcem to postaviť na takej živelnosti, to si myslím, že je fajn na festivaloch.
Povedala si, že toto turné nie je o tom, že zarobiť si na živobytie. Tak sa spýtam na rovinu: Čím sa vlastne interpret ako Ty v dnešnej dobe živí, mohla by si mi to vysvetliť? CDčka to určite nie sú, teraz si naznačila, že ani koncerty...
Koncerty, ako ktoré. Nemám v úmysle to nejakým spôsobom vysvetľovať, ale keď človek ide na vlastnú päsť hrať koncerty v menších priestoroch alebo vyslovene pre tú fanúšikovskú základňu, tak je to väčšinou o tom, že si naozaj ide hlavne zahrať. Keď si prerátaš, že napríklad na toto miesto príde 150 ľudí a ty musíš platiť techniku, muzikantov a všetky náklady s tým spojené, tak je jasné, že to nie je o zárobku.
Keď hovoríš o tom, že je to hlavne o tom hraní, tak mi napadá, že takéto koncerty Ťa možno svojím spôsobom posúvajú dopredu aj umelecky. Neláka Ťa teraz viac pesničkársky, jednoduchší prístup k tvorbe, prípadne iné štýly spevu spojené s akustickými žánrami?
Rozmýšľam nad tým intenzívne, ale neviem, či práve toto turné to nejakým spôsobom ovplyvní. Ja sa jedného dňa zobudím do nejakého pocitu a proste idem za tým, a pokiaľ sa to neudeje, tak nemá význam niečo robiť. Ja som prirodzene pesničkárka, som človek, ktorý aj u iných umelcoch a kapelách vždy ocení, keď je tam nejaká harmónia, ktorá sa ma dotkne ako človeka. A vôbec ma nezaujíma ani zvuk, ani aranžmány alebo kto to produkoval, jednoducho buď sa mi to páči alebo nie.
V tejto pozícii som ako "konzument" a aj v rámci svojej tvorby - keď si sadnem za klavír a robím harmónie - tak 90% z toho vyhodím, lebo mi to príde, že to je nezmysel a vôbec sa ma to nejakým spôsobom nedotkne. Čiže naháňam ten materiál a podľa toho sa potom rozhodnem, ako by to asi malo znieť. Takže, pokiaľ sa nevyspím do nejakej vyslovenej alternatívy, tak to bude živý, pozitívny album, ktorý pôjde po tých mojich koreňoch a po tej podstate, aká ja naozaj v skutočnosti som. Lebo stále sa v tej hudbe hľadám, stále rada skúšam nové veci a tí ľudia, ktorí ma nejakým spôsobom sledujú, to vedia. Teraz sa ale pokúsim vrátiť k tým svojím koreňom a k takej krásnej hudobnej naivite, nazvime to tak.
O "alternatíve" a "komercii"
Pri slove "alternatíva" mi napadla ďalšia pri Tebe celkom zaujímavá vec, že ty v podstate funguješ v oboch takých kvázi svetoch, ktoré existujú na slovenskej scéne - niektoré rádiá hrajú Desmod, Smatanovú alebo Knechtovú, a jedno rádio hrá väčšinu z tých ostatných. Ty si v podstate v oboch týchto svetoch vďaka svojej kapele The Cubes, ktorej fanúšikom je od prvých zverejnených skladieb aj dramaturg Rádia_FM Daniel Baláž...
No, áno, on je. A ešte sa podobám na jeho manželku, tak aj preto. (smiech)
Aha, tak aj to pomohlo? No výborne. Ale poďme k otázke: Ty si predtým mala prehľad o dianí na alternatívnej slovenskej scéne alebo až vďaka prijatiu The Cubes si sa o ten "druhý svet" začala viac zaujímať?
Ani nie, poviem úprimne, u mňa to je rovnaký meter - ja keď si pustím to rádio (_FM), tak sú veci, ktoré preladím, lebo to nemôžem počúvať, a to isté platí aj keď počujem náhodou niečo z rádia, ktoré nie je alternatívne. V komerčných rádiách sú veci, ktoré sa nedajú počúvať a prepnem to. Pre mňa je to úplne to isté. Je fajn, že jedno rádio má svojich fanúšikov, iné zase svojich, ale mne to práve vždy prišlo čudné, že sa vedú nejaké tiché súboje a tá hudba sa nejakým spôsobom takto delí. Chápem, že oni majú svoje kapely a hudbu, ktorú prezentujú, ale v princípe - pre mňa je to zvláštne, priznám sa, že tomu nerozumiem.
Ono to často už ani nie je o hudbe alebo pesničkách ale práve o tých menách, buď si tam alebo tam. Keby si napríklad teraz vydala skvelý album, nemohol by byť nominovaný na Radio_Head Awards, lebo ťa nehrajú.
Je to tak, mám na 200 percent pieseň, ktorú by Rádio_FM mohlo hrať. Konkrétne z albumu Tajomstvá je to pieseň Pocit, ktorú aj Christian Eigner, producent albumu, označil za svoj masterpiece. On tú pieseň zbožňuje a podľa neho keby tú skladbu počul Martin Gore, tak ju miluje, vie to určite. Ale proste tým, že je to moje meno, ktoré zaváňa nejakým smradom kvázi komercie, tak to nebudú hrať.
No a v kapele The Cubes, kde ja naozaj vyslovene účelovo nespievam, iba vokály, ale produkujem to celé a hrám tam na bicie, tak tam sa to nejakým spôsobom skryje a nie je problém, že som tam. Ale toto neplatí o festivaloch, lebo tie alternatívnejšie orientované nechcú ani The Cubes...
Myslíš, že je to kvôli Tvojej osobe?
Nikdy ti to nikto tak nejak úprimne nepovie. Mne by sa skôr páčilo, keby niekto povedal: "Vieš čo, si super holka, paráda, ale mňa tvoja hudba absolútne nezaujíma a nechcem o tebe nič počuť." A je to OK, aspoň vieš, na čom si. Namiesto toho sa ale dejú rôzne "temnoty" a veci sa neriešia otvorene.
Ale napriek tomu som rada, že sa mi podarilo, čo sa mi podarilo, lebo to v podstate takým veľmi vtipným spôsobom zamávalo tým vnímaním komercie a alternatívy. Tým, že s Danielom Balážom vzniklo medzi nami kamarátstvo a že si ma obľúbil, myslím, že aj ako človeka, a našli sme spoločnú reč - hoci to chvíľu trvalo (smiech) - tak to tak zvláštne celé zapôsobilo... A zrazu sa The Cubes hrali v Rádiu_FM.
Rozmýšľam, kto ešte je hraný v oboch "svetoch", a napadá mi napríklad Jana Kirschner. Ale nerozumiem prečo komerčné rádiá nehrajú napríklad Puding Pani Elvisovej alebo Paru, čo sú popové kapely, hudobne aj textovo veľmi prístupné bežným poslucháčom...
To je napríklad škoda a pre mňa je to fascinujúce, lebo PPE sú podľa mňa super hudba, majú úžasné texty, ja tú kapelu normálne vážne uznávam. Aj s Vladom Krauszom (jej dvorný textár, pozn. autora) sme sa bavili, že super, konečne niekto má v slovenčine texty, ktoré sú zaujímavé a majú nejaký fór a... A vidíš. A nejde to. To je tiež také zvláštne.
(Reklamné okienko na záver: O kvalitách Pudingu Pani Elvisovej sa môžete presvedčiť na čerstvo vydanej nahrávke Soundclash EP, ktorú kapela ponúka na voľné stiahnutie.)
Katka Knechtová - Pocit (fanúšikovské video)
Autor: Patrik Marflák
Foto: Tibor Šuchta
Súvisiaci interpreti: Katarína Knechtová
