Festival Viva Musica! vyvrcholí 30. júna operným gala na Bratislavskom hrade. V rámci neho sa predstavia víťazi súťaže Operalia – Stefan Pop a Sonya Yoncheva. So sopranistkou s bulharskými koreňmi vám prinášame exkluzívny rozhovor, v ktorom okrem iného priznala, že má rada rock a zaspomínala na svoje začiatky.
Hudba je pre mňa veľkým zdrojom inšpirácie a znalostí, a ľudia sa do nej môžu zahĺbiť rôznymi spôsobmi. V prípade vážnej hudby v podstate vždy platí spomínané motto – Klasika inak. To je to, čo ju robí večne mladou.
Aký je podľa vás v súčasnosti názor verejnosti na klasickú hudbu a operu?
Klasická hudba existuje v úplne inej dimenzii. Počas mojich vystúpení sa vždy snažím pozorovať ľudí v hľadisku a vidím najrôznejšie formy toho, ako ju absorbujú a vnímajú. Som šťastná, keď vidím ich zvedavé pohľady a cítim to, že so mnou chcú prostredníctvom nej komunikovať.
V roku 2010 ste sa stali víťazkou súťaže Operalia, ktorú organizuje Plácido Domingo. Kto vás prihlásil?
Moja mama. Ona bola osobou, ktorá ma presvedčila, aby som pripravila a zaslala všetky potrebné dokumenty. Bolo úžasne súťažiť s toľkými skvelými spevákmi z celého sveta – z nejakého dôvodu som sa však necítila nervózna, práve naopak. Po celú dobu som bola veľmi sústredná a išla si za svojím cieľom. Pamätám si, ako som si pred finále povedala: "Musím do toho dať všetko, a to bez ohľadu na to či vyhrám alebo nie."
Plácido Domingo sa len pred pár mesiacmi predstavil na Slovensku. Ako si spomínate na stretnutie a spoluprácu s ním?
Maestra Dominga som stretla len pár minút pred tým, ako sme odštartovali turné po skončení súťaže. Potriasol si rukou s každým z finalistov a povedal "In Bocca al Lupo!" ("Zlomte väz!", pozn. red.). Bolo úžasné zistiť, že sa s nami rozpráva ako so svojimi kolegami, čo je z úst takejto hudobnej legendy obrovská pocta. Plácido je podľa mňa výnimočný človek a umelec. Vždy som sa cítila veľmi príjemne, keď som mala tú možnosť vystupovať s ním na pódiu. Má ohromne mocný hlas, keď spieva sám, ale v prípade, že sa o pódium delí s niekým iným – rešpektuje ho. Rešpekt je pre mňa vrcholnou formou komunikácie medzi dvoma interpretmi.
Sonya Yoncheva - Operalia
Váš brat, Marin Yonchev, je známym bulharským rockovým spevákom. Bolo to vždy tak, že vy ste sa zaujímali o klasickú hudbu a Marin o rock?
Oboch nás vždy bavila hudba, a to bez ohľadu na to, o aký žáner išlo. Keď som boli malí, tak sme obaja veľmi radi spievali, tancovali a hrali divadelné scénky s našimi rodičmi, bratrancami, sesternicami... Náš dom bol jedno veľké divadlo, v ktorom sme si vždy užili množstvo zábavy. Môj brat je veľmi inteligentným mladým mužom a vždy rád objavoval najrôznejšie hudobné zákutia. O to sa v podstate snažím aj ja...
Spoločne s Marinom ste sa stali spevákmi roku 2000 v Bulharsku. Plánujete v dohľadnej dobe ďalšiu spoluprácu?
Brat sa pred niekoľkými rokmi začal venovať opere a musím povedať, že sa z neho vykľul tenor s veľmi príjemným a mladým hlasom. Keď je čas a možnosť, tak si s ním veľmi rada zaspievam zábavnejšie kúsky, ako napríklad Caro Elisir z Nápoja lásky. Pred nedávnom sme dokonca absolvovali dve gala v našom rodnom meste spoločne s mojím snúbencom, a v súčasnosti pracujeme na tom, aby sme mohli vystúpiť vo francúzskej Opera de Lille v decembri tohto roku.
Ako sa pozeráte na kombináciu klasickej hudby a rocku?
Hovorím si – prečo nie? Možnosti vyjadrenia pocitov prostredníctvom hlasu alebo hrania sú v podstate neobmedzené.
V nedávnom rozhovore pre Hudba.sk Al Jarreau uviedol, že kategorizácia žánrov je podľa neho zbytočná...
Vždy bude potrebné, aby sme sa nejakým spôsobom odlíšili. Je však pravda, že všetci komponujeme, hráme a spievame len z jedného dôvodu – láske k hudbe.
Akú hudbu počúvate vy?
Obdivujem Dream Theater, mám rada Pink Floyd a Queen… Taktiež mi veľmi imponuje jazzový klavirista Petrucciani a texty Lucia Dallu.
Akým spôsobom vás spomínaní interpreti ovplyvnili?
V detstve som často počúvala Queen. Charizma Freddieho hlasu a jeho láska k hudbe, ktorá dokázala spojiť milióni ľudí, ma vždy fascinovali. On sám ma v mnohom inšpiroval. Neskôr som sa zamilovala do Pink Floyd, pretože dokázali zaspievať normálne veci spôsobom, ktorý jednoducho nebol z tohto sveta. Akoby komunikovali s ľuďmi na úplne inej úrovni.
Sonya Yoncheva - I Feel Pretty
Keď hovoríme o minulosti – spomínate si ešte na svoje prvé vystúpenie na verejnosti?
Pamätám sa na moment, kedy som mala ísť prvýkrát verejne hrať na klavíri. Bolo to v Plovdive a ja som vtedy mala iba šesť rokov. Otec aj mama boli na mňa veľmi hrdí, pretože som už v tej dobe hrala oboma rukami. Bolo to zábavné a pritom desivé zároveň. (smiech)
V Plovdive ste absolvovali aj umeleckú školu. Boli ste dobrou študentkou?
Vždy som sa snažila brať školu veľmi zodpovedne. Moja práca si vyžaduje hlboké sústredenie a disciplínu, takže som si vždy uvedomovala zodpovednosť, ktorú voči sebe a ostatným mám.
Ako vyzerá váš deň, keď sa pripravujete na veľké vystúpenie?
V prvom rade sa snažím príliš dlho nespať. Ráno si dám kávu a snažím sa nespievať prinajmenšom hodinu pred koncertom. Dôležité je odbúrať stres, no väčšinou sa už neviem dočkať, kedy sa dostanem na pódium.
Čo pokladáte za najťažšie v kariére operného speváka?
Spôsob, akým žijem. Celé dni cestujem, telefonujem, vybavujem e-maily, spievam, hrám, snažím sa naplno sústrediť a samozrejme riešim množstvo otázok vo svojej hlave. Moje "zamestnanie" je na 24 hodín – 7 dní v týždni. O opere sa mi dokonca aj sníva. (smiech) Je však dôležité podotknúť, že umenie nie je moja práca – je mojím životom.
Vaším snúbencom je taliansky tenor Domenico Menini – ako je možné skĺbiť operu a osobný život dohromady?
Je ťažké byť často preč z domu a nevidieť sa s rodinou aj niekoľko týždňov. Zvládame to však pomerne dobre a navzájom sa akceptujeme. V prvom rade musí byť človek veľmi pozorný a citlivý, aby pochopil takýto životný štýl. Môj snúbenec je veľký človek a ešte väčší umelec, ktorý stojí nohami pevne na zemi a nenechá si svoje ego prerásť cez hlavu. Veľmi si vážim to, že ho mám.
Čo by ste poradili mladému človeku, ktorý chce začať s operou?
Užívajte si to a vždy buďte hrdý na to, čo robíte. Opera je unikátnym druhom umenia, ktoré kombinuje silu ľudského hlasu s divadelnými prvkami, a to ju robí výnimočnou nielen pre tých, čo ju počúvajú – ale aj pre tých, čo ju spievajú.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Javier de Real
