Len pred pár dňami vyšiel v poradí pätnásty sólový štúdiový album Richarda Müllera s názvom Hodina medzi psom a vlkom. Prináša jedenásť zaujímavých skladieb a po dlhšom čase sa ním spevák vracia do hry aj ako autor hudby. Osobitne v týchto pre kultúru a umenie ťažkých časoch môže byť nielen pre Richardových fanúšikov zdrojom zamyslenia a nádeje na lepšie časy.
Tvoj predchádzajúci radový album 55, ktorý vyšiel v roku 2016, mnohí pochopili ako istú bilanciu tvojho života a osobnú výpoveď. Ako by si charakterizoval svoj aktuálny album Hodina medzi psom a vlkom. V čom je odlišný od toho predchádzajúceho?
Môj nový album sa od toho predchádzajúceho líši v každom prípade, vlastne on sa líši od všetkých doterajších albumov. Označil by som ho ako veselý, priezračný a ústretový. Myslím si, že aj preto si nájde svoje publikum.
V našom poslednom rozhovore, ktorý sa uskutočnil na jar v súvislosti s vydaním singla Anomália, si uviedol, že jeho autor Laco Rychtárik, prípadne ďalší skladatelia by mohli byť autormi piesní na tvojom albume. Dnes je všetko inak, okrem Anomálie si hudbu ku všetkým ostatným piesňam zložil ty sám. Čo sa zmenilo oproti pôvodnému plánu?
Nič také vážne sa nestalo, akurát, že Laco Rychtárik mi už ďalšiu skladbu nedodal. Na druhej strane som sa potešil, že som si mohol hudbu k desiatim pesničkám zložiť sám, keďže môj rukopis, ak to tak môžem nazvať, je predsa len iný než jeho.
Na tvojich albumoch vydaných v posledných rokoch si však hudbu vždy zveril iným autorom, napríklad Ondřejovi Brzobohatému alebo Ivanovi Táslerovi. Ako a kedy vznikli piesne, ktoré si zložil pre nový album?
Sú to úplne nové piesne. Dať ich dokopy mi trvalo nejaké tri-štyri dni a producent Peter Graus potom nad nimi sedel asi dva mesiace.
Ktorí hudobníci sa podieľali na nahrávaní nového albumu?
Boli to všetko kvalitní ľudia, ktorých vybral Peter Graus. On sám, okrem toho, že bol producentom albumu, mal na starosti aj programovanie a hral na klávesových nástrojoch. Na nahrávaní väčšiny piesní sa podieľal aj gitarista Marián Kachút a mladá talentovaná basgitaristka Laura Jašková, považovaná napriek svojmu veku za objav domácej scény, ktorá cez internet svojím talentom zaujala aj slávneho Lennyho Kravitza. Vokály naspievali skvelá Janka Daňová a Ivana Regešová, známa aj z niektorých hudobných projektov v televízii.
Desať z jedenástich textov na albume pochádza z pera textára Petra Uličného, s ktorým sa poznáte už od čias Banketu. Čo bolo skôr, texty alebo hudba?
Peter Uličný napísal niektoré texty už pre album Banketu Druhá doba?! a naposledy pre album 55. Medzi nami to zvyčajne funguje tak, že ja vymyslím slogan, refrén alebo titulok budúcej pesničky, ktorý Petrovi odovzdám, a keď ho zaujme, urobí z neho text. Tak to bolo v prípade väčšiny piesní na tomto albume. Hudba prišla k textu až potom. Počas svojho pôsobenia na scéne som vždy postupoval tak, že najprv bol text, ku ktorému som zložil hudbu. Takýto postup sme používali napríklad aj počas spolupráce s Jarom Filipom.
Keď som potom mal k dispozícii balík hotových textov od Peťa, položil som ich na notový stojan a vzal do ruky gitaru podpísanú Patti Smith. Bola v tom akási magická predstava, že mi to pomôže pri skladaní. Nemyslím si, že by sa niektorá moja pesnička podobala na jej tvorbu, skladanie mi však išlo celkom rýchlo a postupne som hotové veci odovzdával Petrovi Grausovi.
Už po prvom vypočutí celého albumu som nadobudol pocit, že ide o osobnú spoveď skúseného muža k vážnym témam, ale vyjadrenú elegantne s vtipom a nadhľadom.
To si naozaj pekne vystihol, ďakujem pekne...
Už samotný názov albumu je poetický. O hodine medzi psom a vlkom sa hovorí ako o magickom časovom intervale počas noci, kedy okrem iného umelci tvoria svoje najlepšie diela. Prečo tento názov?
Jednak preto, lebo sa tak volá jedna zo skladieb na albume, ale aj kvôli niečomu úplne inému. Môj priateľ, fotograf a grafik Mayo Hirc ma pred časom fotil vo svojom ateliéri na obálku knihy Texty. Počas fotenia tam mal aj svojho malého psa Bruna a keď sme skončili fotenie, poprosil ma, či by ma mohol odfotiť aj so psom, s čím som nemal problém súhlasiť. Keď som potom uvidel fotku, tak na mňa zapôsobila, že som sa rozhodol urobiť k nej celý album. Inak, autorom titulkového písma je môj syn Markus.
Mayo Hirc je aj autorom inscenovaných ilustračných fotografií v booklete CD, ktoré sa viažu k jednotlivým skladbám na albume. Ako vznikol tento originálny nápad?
Tie fotky v booklete by mali spolu s hudbou a textom prispieť k výslednej emócii z každej piesne. Spolu s Mayom Hircom na ich výslednom vzhľade pracoval výborný retušér žijúci v Prahe Marián Uhrín, ktorý snímky fotomontážou dotvoril, spestril a vložil do nich svoje predstavy. S niečím takým som sa stretol prvý raz.
Oficiálnemu vydaniu albumu predchádzalo vydanie druhého singla s názvom Siedme nebo, ktorý hudobne akoby nadväzoval na tvoju staršiu pieseň Neuč vtáka lietať z rovnomenného albumu z roku 1992.
Áno, viac ľudí má rovnaký názor. Text piesne je však o niečom inom.
V histórii slovenskej pop music nie je veľa krásne smutných piesní o starnutí a plynutí času. Na novom albume prinášajú túto tému dve skladby. Prvou v poradí je pieseň Zlodeji pamäti s pôsobivou atmosférou, ku ktorej nepochybne prispeli tóny violončela, trombónu a príjemné ženské vokály. Kto sú tí zlodeji pamäti?
Na to sa dá pozrieť z rôznych hľadísk. Zlodejmi pamäti môžu byť pribúdajúce roky, ktoré nám uberajú z pamäti, ale môžu to byť aj postupne strácané myšlienky, ktoré z človeka vekom odchádzajú. Každý si to vyloží podľa toho, ako to cíti. Táto skladba je však výnimočná aj tým, že v nej na trombón hrá Ashley Slater z britskej jazz-funkovej skupiny Freak Power. Keď mi Peter Graus navrhol, aby sme ho do tejto nahrávky angažovali, moja prvá otázka bola, či ho budeme vedieť zaplatiť, na čo som sa dozvedel, že je Ashley je jeho kamarát a preto to pre nás určite urobí zadarmo. Ak sa tak naozaj stalo, tak mu aj touto cestou ďakujem!
Piesne s rýchlejším tempom sú na albume v menšine. Správanie časti ľudí veľmi výstižne odráža skladba Defekt na duši so štipľavo ironickým textom. Podľa neho to vyzerá, že defekt majú tí slušní a zodpovední ľudia...
Mám silný pocit, že dnes je to, čo sa vždy považovalo za normálne, defektom. Vďaka nemu však vieme rozlíšiť, "čo sa sluší a čo nesluší".
Podľa mňa, najvtipnejší text na novom albume má pesnička Mária Televízia s nezameniteľným saxofónom Michala Žáčka. Pri jej počúvaní sa človeku podvedome objaví úsmev na perách a zrejme sa v tom aj trochu spozná... Ako vznikla?
(Smiech) Raz sme sa s Petrom Uličným niekam viezli taxíkom, o niečom sme sa bavili a zrazu mi čosi napadlo a začal som si hovoriť "Mária Terézia, Mária Terézia...". Viackrát som si to opakoval, až som sa dostal k zámene na Máriu Televíziu. Peter k tomu nepovedal ani slovo a zakrátko mi dodal nový text o "Jej Veličenstve" televízii.
V májovom rozhovore si mi prezradil, že sa chystáš prečítať pamäti gitaristu The Rolling Stones Keitha Richardsa a na albume sa nachádza pieseň Za všetko môže Keith Richards. Súvisí to spolu?
Nie, má to úplne iný dôvod. Niekto z mojich priateľov mi na jar oznámil, že na internete čítal, že Keith Richards prestal fajčiť. Povedal som si, to predsa nie je možné, jeho si bez cigarety v ústach nemožno predstaviť. Okamžite som volal Petrovi Uličnému, ktorého ho to tiež prekvapilo, chytil sa tejto témy a napísal o tom vtipný text.
Na albume nájdeme aj pesničku V ateliéri u Jana S. Pre znalcov tvojej tvorby nebude problém uhádnuť, že v tomto prípade ide o známeho českého fotografa. Podnet k napísaniu textu išiel od teba?
K téme Jana Saudka som Peťa Uličného nijako zvlášť nemotivoval, a ak, tak len tým, že keď sa stretneme, často mu o ňom rozprávam, lebo, odvážim sa tvrdiť, je to môj vzácny priateľ. Vždy, keď som v Prahe, navštívim ho a on ma poteší svojimi príbehmi, zážitkami a fórmi, a samozrejme, ukáže mi svoje nové fotografie. Je to vždy príjemné stretnutie. Nesmierne si naše priateľstvo vážim.
Média už avizovali, že album Hodina medzi psom a vlkom vyjde aj vo vinylovej podobe. Aký máš vzťah k tomuto médiu a čo hovoríš na to, že nastala jeho renesancia?
Priznám sa, nie som až taký nadšenec LP platní, a to z jedného jednoduchého dôvodu, že sa mi s CD-čkami lepšie pracuje. Súčasne ma však na vinylových platniach fascinuje ich výtvarná stránka, ktorá sa pri CD kvôli menším rozmerom nemôže až tak uplatniť. Ľudia okolo mňa mi však už nejaký čas prízvukovali, že by som mal mať viac pohybu, tak som si kúpil gramofón a teraz každých pätnásť minút chodím prevracať platne (smiech). Faktom je, že raz za čas sa k počúvaniu platní vraciam.
Za normálnych okolností by po vydaní nového albumu mal nasledovať jeho krst, a, ako je v tvojom prípade nepísaným pravidlom, turné. Ako s týmto naložíš v súčasnej situácii, znemožňujúcej koncertovanie?
Z krstu, žiaľ, nič nebude. Pokiaľ ide o živé vystúpenia, plánovali sme asi desať vianočných koncertov, ale visí nad nimi veľký otáznik. Veľmi radi by sme ich zahrali. Aj keď, priznám sa, pred koncertmi mám pomerne veľkú trému a stres, ale súčasne mi bez koncertovania chýba publikum, lebo len s ním si naživo vymieňame energiu. Publikum je veľmi pozitívny účastník mojich vystúpení.
Situácia v kultúre je veľmi zložitá. Pre mnohých ľudí, ktorí zabezpečovali jej fungovanie, priniesla existenčné problémy. Aký máš názor na to, že sa kultúrna obec hlási o slovo?
Podľa mňa je súčasný stav v kultúre a umení veľmi vážny, dokonca až tragický. Aj keď sa politikou nezaoberám, mám z toho veľmi zlý pocit, že oficiálne miesta len vlažne, ak vôbec, reagujú na požiadavky umelcov a pracovníkov kultúry. Bol by som veľmi smutný, ak by sa jedného dňa pred budovou SND objavil človek v montérkach a na dvere by osadil veľký zámok. Kultúru si treba vážiť - aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje, majú k nej vytvorený istý vzťah, veď predsa sledujú filmy, chodia do divadla a na koncerty, počúvajú rádiá a nové piesne, kupujú si hudobné nosiče... Toto všetko zničiť by znamenalo ozajstnú tragédiu pre spoločnosť.
Napriek tvojim nie príliš pozitívnym slovám, ostal ti nejaký optimizmus?
Áno, stále mi zostáva optimizmus. Programovo sa totiž riadim jednou zásadou, že nesledujem tlačové besedy politikov ani správy, takže som istým spôsobom odbremenený od toho všetkého a nemusím si s tým zaťažovať myseľ.
Autor: Ivan Straka
Foto: Mayo Hirc / Marián Uhrín
Súvisiaci interpreti: Richard Müller
