Britská elektronická formácia Zoot Woman, ktorej členom je aj známy producent Stuart Price, bola vlani headlinerom Electronic Beats v Budapešti a tento rok v januári odohrala aj samostatný koncert vo Viedni. Tam sa s nimi stretol Andrej Kratochvíl, ktorý pre Hudba.sk pripravil rozhovor so spevákom a gitaristom Johnnym Blakeom.

Ako sa kapela dala dokopy, kde ste sa stretli so Stuartom?

Všetci traja sme chodili do rovnakej školy v meste Reading. Adam a Stuart boli spolužiaci. Keďže boli starší, začali robiť hudbu skôr. Boli to však iba také školské kapely. Ja som hral v inej. Časom, keď mali hotové nejaké demá, poprosili ma, aby som ich naspieval a vlastne takto vznikli Zoot Woman.  

Aká hudba vás ovplyvnila?

Vyrastali sme v rokoch 90-tych, ale mňa osobne ovplyvnili aj 60-te a 70-te roky, ktoré počúvali moji rodičia. Ale asi najviac ma zasiahli 80-te roky, bolo to obdobie, kedy sa formuješ a veľa vecí okolo teba ťa ovplyvňuje - kamaráti, rodina, škola, prvá kapela... Dodnes mám toto hudobné obdobie najradšej.

Ktorý hudobný album je pre teba najzásadnejší?

Keď sme ako kapela začínali, veľmi nás ovplyvnili Depeche Mode, aj keď ja sám som bol snáď posledný, kto počul album Violator a nemohol som uveriť, že takáto fantastická doska mohla vzniknúť. Je to pre Zoot Woman určite najdôležitejší album. Myslím však, že géniom je aj Vince Clarke a album Chorus od Erasure, mám ho veľmi rád. Mám však napríklad rád aj rockové albumy. Dobrý album nie je trendová záležitosť, je to niečo, k čomu sa vrátiš aj po čase a neprestáva ťa baviť. 

Keď už sme spomenuli Depeche Mode, ako je to s ich popularitou v UK? Nehrali na Glastonbury, nikdy nedostali cenu Brit Awards a asi by si ju zaslúžili...

Hm, neviem, možno ešte neprišiel ich čas. Viem, že hlavne vo východnej Európe ich ľudia doslova uctievajú, ale aj u nás v UK sú veľmi populárni, videl som ich minulý rok v Londýne a bol to skvelý koncert. 

Pred pár mesiacmi ste vydali štvrtý album Star Climbing, skús ho opísať a predstaviť.

Album sme predstavili skladbou The Stars Are Bright, ktorá je takým poznávacím znamením celého albumu. Mali sme dostatok skladieb a z nich sme vyberali, ktoré budú na albume. Svet okolo nás nám poskytol dostatok inšpirácie, dokonca máme prvý singel z albumu o láske Don't Tear Yourself Apart. Na albume je však viacero kľúčových skladieb. Celkovo je album oveľa optimistickejší ako jeho predchodca. Myslím, že je dobré dávať pozitívne odkazy. Album je určite aj hudobne bohatší. 

Album ste vydali po piatich rokoch od ostatnej nahrávky. Čo ste robili tak dlho?

Úprimne, potrebovali sme prestávku. Po našom predchádzajúcom albume Things Are What They Used To Be (2009) sme mali dlhé turné a potrebovali sme pauzu. Cítili sme, že ak začneme písať hneď, vznikne album "Things Are What They Used To Be volume 2" a to sme nechceli. Potrebovali sme si oddýchnuť od štúdia, "refreshnúť" nápady, skrátka prísť s novými vecami a nie s tým, čo už sme pred tým robili. Myslím, že sa nám to podarilo. Album je iný ako naše všetky ostatné. Aj keď to dlhšie trvalo, ideme určite dobrým smerom. Som rád, že sme to urobili takto a neponáhľali sa.


Je kapela vašou prácou?

Áno, dá sa to tak povedať, vydávať albumy a chodiť na turné je vlastne naša práca. V budúcnosti by som však chcel robiť aj iné hudobné projekty a venovať sa inej hudbe. Teraz si však užívam koncerty.  

Ako si spokojný s priebehom turné?

Zatiaľ veľmi. Berlín bol asi náš "highlight", vypredaná show, rovnako dobre bolo v Hamburgu a veľmi sa tešíme na dnešný koncert vo Viedni, máme tu veľa fanúšikov, hrali sme tu niekoľkokrát a úprimne sa tešíme, že prichádzajú ľudia aj od vás zo Slovenska. Tešíme sa aj na Kolín, Paríž či Barcelonu.

Minulý rok ste hrali na veľkých akciách - Berlin festival, boli ste headlinerom Electronic Beats v Budapešti... Vyhovujú vám viac veľké pódiá alebo kluby? 

Veľa ľudí obľubuje kluby, ja taktiež, ale kecal by som, keby som povedal, že hrať pred obrovským publikom nie je lepšie. Ak naša hudba ľudí aj baví, je to skvelý pocit. 

Bývaš nervózny pred takýmto vystúpením?

Áno, určitým spôsobom som nervózny. Pred koncertom so mnou nie je veľká zábava, som tichý a premýšľam. Čiže pred vystúpením žiadna divočina ako to má väčšina umelcov.

Stuart Price sa stal jedným z najvyhľadávanejších producentov a autorov hitov pre množstvo populárnych hudobníkov (The Killers, Kylie Minogue, Madonna, Coldplay...). Netúžili ste aj vy po veľkom komerčnom úspechu, keď už máte Stuarta v kapele?

Hm, toto je skutočne ťažká otázka. Chápem, čo sa pýtaš, ale neviem ako odpovedať. Robíme hudbu, aká nás baví a sme na to veľmi hrdí. Mainstreamová muzika je skrátka iná cesta ako tá, po ktorej ideme. Komerčný úspech sa nedá naplánovať. Cesta, po ktorej kráčame je určite ťažšia, ale úspech viac zaslúžený.

Stalo sa niekedy, že Stuart priniesol skladbu, ktorú ste nenahrali, ale nahral ju niekto iný a bola úspešná?

Nie, toto sa nestalo, nakoľko hlavným skladateľom v Zoot Woman je môj brat Adam a texty píšem ja. Stuart je producent a štúdiový hudobník, v našej kapele teda nie je skladateľom. Skladal veci iba na náš prvý album. Je producentom na plný úväzok, preto s nami už 10 rokov nevystupuje ani naživo, nemá na to jednoducho čas a myslím, že ho to ani veľmi nebaví. Je však vždy veľmi rád, keď môže naše piesne produkovať a dávať im život. Z toho sa vždy veľmi teší.


Čo robíš, keď sa nevenuješ hudbe?

Behám, je to môj veľký koníček. A okrem toho... Hm, neviem, určite mám ešte nejaké hobby, ale nič mi nenapadá, takže sa ku tomuto ešte vrátime. (smiech)

Ktorý album si si kúpil naposledy?

Nepamätám sa, naozaj... Počúvam veľa hudby, ale úprimne, až tak často ju nekupujem. 

Počúvaš často aj rádiá?

Ale áno, celkom často, keď sme na cestách, počúvam aj lokálne, ale najčastejšie sú to rôzne internetové... Hm, a stále premýšľam, ktorý album som si kúpil naposledy... Totiž, počúvam teraz veľa muziky, na ktorej som vyrastal.

Chodíš rád na koncerty ako divák?

Áno, a dokonca si aj pamätám, že naposledy som videl Depeche Mode.

Posledných pár rokov je populárna taká retro vlna - Chvrches, La Roux či Hurts, prečo myslíš, že to tak je?

Je to kruh, opakuje sa to každých 15-20 rokov. Ľudia sa nasýtia aktuálnej hudby a chcú zmenu. Mám pocit, že aspoň v UK sa teraz opäť vracajú do módy gitarovky z 90-tych rokov. Je to biznis, rádiá, nahrávacie spoločnosti, všetko dokopy. Ale už keď spomíname konkrétne mená, album Exile od Hurts mám veľmi rád a môj brat Adam je zase fanúšikom La Roux.

Aké sú plány Zoot Woman na najbližšie obdobie?

V prvom rade, na ďalší album sa nebude čakať štyri roky. Chceme ísť po turné do štúdia a nahrávať. Ja osobne sa chcem venovať aj iným aktivitám, budem zasa potrebovať aj hudobnú prestávku. 

Plánujete z turné vydať záznam?

Nie, neplánujeme. Možno by sme však mali, bolo by to ako záznam z našej dovolenky. (smiech)


Autor: Andrej Kratochvíl
Foto: Facebook stránka Zoot Woman

Súvisiaci interpreti: Zoot Woman