Česko-slovenská kapela Jay Delver sa sformovala v Brne a patrí k najzaujímavejším mladým zástupcom tamojšej bohatej hudobnej scény. Na jar tohto roka vydala hudobne i obsahovo silný album Lonely Online Dragons, ktorý v lete predstavila aj na medzinárodnom Nišville Jazz Festivale v Srbsku.

Štvorica, ktorú dala dohromady láska k hudbe a pivu, bola dlho známa najmä tým, že je jednou z rezidentských kapiel brnianskeho klubu Music Lab. Práve tam nahrala aj svoj albumový debut Stop This Thing!, ktorý vznikol v roku 2017 ako koncertná nahrávka ich vtedajšieho autorského repertoáru.

Zvláštnym spôsobom sugestívna romantická fúzia funku, jazzu a popu postavená na klavírnych témach sa na novom albume Lonely Online Dragons definitívne vymaňuje zo škatuliek. Pri počúvaní vie dovnútra prehovoriť okrem hudobnej epickosti a variability aj netradičnou existenciálnou spoveďou v závere. O motivácii, ktorá sa za ňou skrýva, ale aj o tom, ako sa mladá kapela prostredníctvom novej hudby profiluje, som sa rozprával s basákom Marekom Šatarom a spevákom a klaviristom Jakubom Urbánkom.

Jay Delver, 2019 Zdroj: Jakub Fabián

Vydali ste svoj prvý oficiálny štúdiový album. S procesom jeho vzniku teda - na rozdiel od debutu, ktorý ste nahrali naživo - muselo byť spojených omnoho viac práce a starostí. Čo vás pri jeho tvorbe a vydávaní najviac potrápilo, a čo, naopak, potešilo? 

Najviac nás potrápil nedostatok nahrávacieho času. Bolo toho ale viac, napríklad sme si v štúdiu nevšimli, že jedna stopa bola v niekoľkých piesňach nahratá zle a zistili sme to až po nahrávaní doma. Pri takom projekte sa nedá vyhnúť problémom. O to viac nám dvihlo náladu, že sme to nakoniec dokázali a album je na svete. Samozrejme nás v obrovskej miere teší a motivuje ohlas z radov poslucháčov a hudobných publicistov, kritikov a dokonca organizátorov festivalov, ktorí si nás po vypočutí albumu pozvali - niektorí dokonca až do Srbska.

Ako sa vám páčilo v Srbsku?

Do Srbska sme sa dostali vďaka slovenskej spoločnosti Music Press Production (MPP). Minulý rok sme pred Vianocami v Novom Sade naplnili celý klub a chceli sme sa preto vrátiť čo najskôr. Ukázalo sa, že v Srbsku je hlad po zahraničnej hudbe. Nakoľko chalani z MPP chodia už niekoľko rokov na Nišville Jazz Festival ako novinári, vybavili nám tam koncert.

Celý trip bol pre nás príjemným zážitkom a veľkou kapelovou skúsenosťou. Skvelá organizácia a starostlivosť, bolo cítiť, že organizátori nerobili rozdiel v tom, či sme veľká alebo malá kapela. Samotný koncert vyšiel na výbornú, ľudia boli nadšení a niekoľko z nich si po koncerte prišlo vypýtať CD, čo je tá najlepšia odmena, akú sme mohli dostať. Navyše bolo vystúpenie profesionálne natočené, takže čakáme v blízkej dobe záznam. Boli sme tiež pozdraviť americkú gitaristku Malinu Moye, ktorej sme pred troma rokmi predskakovali na domácej pôde v brnianskom Sono Centre.

Na krste albumu v domácom Music Labe ste veľmi slušne naplnili celú sálu. Vnímali ste to ako zaslúženú satisfakciu za drinu na albume? Aké ste mali pocity pri samotnom krste? 

Rozhodne vnímali. Pocity boli neuveriteľné, hrať pre plnú sálu ľudí, ktorí prišli na našu hudbu, je úžasné. Cítili sme sa tam doma, medzi svojimi. Nesmierne si vážime podporu všetkých, čo prišli, je to klišé, ale bez nich by to nemalo cenu. To, akú atmosféru vytvorili a ako nás povzbudzovali, sa odrazilo na našom výkone, takže na konci ľudia ďakovali nám a my sme zas boli vďační im.


Neušlo mi, že vám chýba jeden člen, Rišo Surgent už v kapele nehrá. Prečo? Ako to ovplyvnilo váš zvuk?

Richardov odchod bol eskaláciou súboru rôznych problémov, ktoré sa tak nejak ťahali celým pôsobením kapely. Čo sa týka zvuku, v hudbe zrazu zostalo veľa prázdneho miesta, ktoré môžeme aj nemusíme zapĺňať. Otvoril sa nám väčší priestor na improvizáciu. 

Ako sa odrazila práca na albume na vašich koncertoch? Vnímate sa teraz ako súdržnejšie hudobné teleso alebo vyzerajú koncerty stále rovnako? 

Album sme pripravovali veľmi zodpovedne, mali sme pred nahrávaním veľa skúšok, veľa hrania s metronómom. Dobre sme sa pri tom zohrali a teraz sme schopní pustiť sa na koncertoch do improvizácie. Staršie pesničky v tomto procese takmer úplne zmenili podobu.

Pesničky z albumu na mňa pôsobia dosť naratívne, akoby každá rozprávala iný príbeh. Jedna od druhej sa často (napr. emóciou, ale aj štýlom) líšia tak, že mimo rovnakého spevu by som ani nepovedal, že sú od jednej kapely. Bolo toto účelom?

Áno aj nie. Počas príprav albumu sme nad tým nerozmýšľali. Charakterizuje to celú našu tvorbu, inak to ani nevieme. Nikdy sme sa nevedeli zmestiť do jedného žánru, ani sme nechceli. Baví nás meniť prístup z pesničky na pesničku, nechceme prešľapovať na jednom mieste. Je ale fakt, že pri písaní piesní je kľúčové práve zachytenie unikátnej emócie. Od nej sa potom odvíja všetko ostatné, od melódie cez text až po aranžmán.


Asi najfascinujúcejším aspektom je pre mňa záverečná skladba, taká mikro-rozhlasová hra, pričom rozprávač nás v nej akoby sprevádza jednotlivými skladbami.


Táto skladba vychádza priamo z nášho vnútorného sveta, zo spôsobu, akým spolu v kapele komunikujeme. Koncept tejto nahrávky vznikol pri vymýšľaní názvu albumu. Keď Danny (gitarista) prišiel s názvom Lonely Online Dragons a vysvetľoval nám, prečo by sa ten album tak mal volať, prišlo nám to natoľko zaujímavé, že sme to celé do albumu implementovali a vytvorili príbeh pre fiktívnu postavu Jaya Delvera. Pôvodne sme ako rozprávača chceli najať niekoho, pre koho je angličtina rodnou rečou, ale celá skladba nám prišla natoľko naša, že sme sa rozhodli, že bude všetko rozprávať práve Danny, ktorý ešte prisúdil Jayovi poriadny "slavic accent". Je to tiež jediná skladba, na ktorej s nami nespolupracoval Lasse (dánsky producent a skladateľ Lasse Kristensen, pozn. red.), ktorý inak všetko mixoval a produkoval.

Ide v skladbe Lonely Online Dragon o úplne vymyslený príbeh?

Je to príbeh, ktorého aspoň jedna časť sa pravdepodobne stala každému smrteľníkovi aspoň raz v živote, snáď okrem toho Ježiša v púšti -to sa už dlho nestalo. Je to príbeh pospájaný z úlomkov zážitkov strateného človeka, ktorý sa sám seba snaží nájsť vo všetkých slastiach, ktoré existujú v tejto realite. Samozrejme, vždy zistí, že nie je o nič šťastnejší a že táto cesta nikam nevedia. Až na konci nahrávky potom pochopí, čo je to naozajstné šťastie.

Kooperujú nejak priamo jednotlivé "vyscratchované" časti pesničiek s tým, čo hovorí rozprávač?

Väčšina hudby pod rozprávaním sú naše zostrihané jam sessions. Cieľom bolo vybrať hudbu tak, aby podporovala slovo, vťahovala do deja. Výnimkou je časť, v ktorej Jay Delver hľadá "kus lásky", kde hrá inštrumentálna verzia Piece of Love. Bola to zaujímavá skúsenosť, pretože naše piesne spravidla vznikajú naopak - na začiatku je hudba a k nej sa pridáva slovo. Táto skladba vznikla ako koláž, ktorá slovo podporuje.

Čo chystáte či plánujete ďalej?

Úprimne, nevieme, čo skôr. 11.októbra nás čaká live session v rádiu Proglas. V tej dobe by sme chceli na zverejniť aj videá, ktorými predstavíme piesne z Lonely Online Dragons v živých verziách vo viac minimalistickom aranžmáne. Ak to bude v našich silách, do konca roka by sme chceli stihnúť natočiť videoklip, a samozrejme pracujeme aj na nových piesňach, ktoré budeme hrať na koncertoch. 


Album Lonely Online Dragons môžete počúvať okrem Youtube aj na všetkých streamingových službách, prípadne podporiť kúpou digitálnej verzie na stiahnutie za ľubovoľnú sumu (od 2 eur) na stránke www.fairpricemusic.com. Novinky kapely môžete sledovať na oficiálnej fanpage www.facebook.com/jaydelverband.

Autor: Matej Kráľ
Foto: archív skupiny