Steve Clarke Trio z New Yorku, ktoré tvoria Steve Clarke (basa), Pat Marafiote (klávesy) a bubeník Chris Stanley, vydalo len pred pár dňami v spolupráci s Mikeom Sternom album 'New Beginnings', s ktorým zavítalo na krátke (česko)slovenské turné.
Steve, vy ste u nás pomerne známy, a to najmä vďaka spolupráci s kapelou Laca Décziho Cellula New York. Pat, Chris, je toto Vaša prvá návšteva na Slovensku?
Chris: Toto je moja prvá návšteva.
Pat: Ja som tu tiež poprvý krát, Slovensko je nádherná krajina. Máte tu veľa hradov a zámkov, v Amerike to je len samý McDonald a Burger King...(smiech)
Steve: Videli sme toho veľa cestou autom z Bratislavy, no teraz budeme mať tri dni voľno, takže si toho určite pozrieme omnoho viac.
Hudobný support Vám na Slovensku robí mladá banskobystrická formácia Kubiz. Čo hovoríte na ich vystúpenie?
Pat: Boli skvelí, páčili sa mi.
Steve: Predtým som ich počul len na Myspace, no naživo ma oslovili ešte viacej, znejú veľmi moderne, majú pred sebou svetlú budúcnosť.
Momentálne fungujete ako Steve Clarke Trio, je spolupráca s Lacom Déczim minulosťou?
Pat: S Lacom sme stále v kontakte, dokonca býva blízko nás v New Yorku. Absolvoval som dokonca aj niekoľko koncertov s Vajcom. (Ladislav „Vajco“ Déczi - bubeník, syn L.Décziho, pozn. autora)
Steve: Dúfam, že spolupráca s Lacom nikdy neskončí. Hráme spolu už roky, odohrali sme množstvo dobrých koncertov. No a pokiaľ viem, Laco je teraz niekde tu na blízku.
Pri vstupe sa predáva Váš nový album Steve Clarke Trio – 'New Beginnings'...
Steve: Áno, pred troma dňami sme ho konečne po prvýkrát dostali do rúk, nahrali sme ho pred rokom a pol.
Je to štúdiový alebo živý album?
Steve: Je to nahrané naživo v štúdiu. Presnejšie povedané – ja, Pat a Chris sme nahrali skladby naživo, neskôr prišiel Mike Stern do štúdia a nahral do toho svoje gitarové party.
Ako prídavok ste odohrali veľmi zaujímavú kompozíciu, ktorú ste uviedli ako novú skladbu...
Steve: Áno, to bola Intensity...
Pat: ...jej autorom je izraelský gitarista Oz Noy. Steve a ja sme o ňom počuli dobré chýry, tak sme si išli pozrieť jeho koncert v New Yorku. Na basu mu hral Will Lee a napriek tomu, že tam bolo len okolo 15 divákov, bola to skvelá šou, v ktorej odznelo aj niečo od Hendrixa. Ja som si to všetko nahrával a po koncerte sme si so Steveom povedali, že by bolo skvelé, keby sme Intensity hrávali na koncertoch.
Steve: Tú skladbu sme hrali zatiaľ len pár krát, preto som ju uviedol ako novú.
Pat: Hudobne je táto skladba veľmi zložitá, myslím, že je v nej až dvanásť tónin. Svojou štruktúrou je to brilantná vec.
Steve Clarke Trio - 'Intensity' (live, Košice - Veritas, 3.5.2009)
Keď divák sleduje Váš koncert, nemožno si nevšimnúť, koľko slobody má v skladbách každý z Vás, zvlášť Chris a jeho divoké sóla na bicích...
Steve: Áno, Chris je veľmi divoký! (smiech)
Nie je to pre Vás náročné zachytiť koniec týchto jeho nekonečných sól?
Pat: No nie je to ľahké, počas Chrisových sól sa so Steveom na seba často krát trochu zmätene pozeráme...(smiech)
Steve: Berieme tak ako „bubenícku prestávku“ v skladbe, počas ktorej sa stihneme oholiť, ostrihať si vlasy...(smiech)...potom o štyridsať minút neskôr pozrieme na Chrisa, ktorý ešte stále mieša tými svoji paličkami...(smiech)
Pat: V skladbách používame klasickú štruktúru – odohráme harmonické pasáže, sólové pasáže, neskôr nastupuje Chris, ktorý často mení rytmy a tempo, takže pokiaľ nie ste plne koncentrovaní, ste stratení. Ale myslím, že sme si už na to so Steveom celkom zvykli. (smiech)
Chris: Hrať so Steveom a Patom je skvelé, dávajú mi veľkú slobodu. Je to ako keď hrá Dave Weckl a Chick Corea, ktorí si hrajú svoje sóla, častokrát s veľmi ťažko rozpoznateľným koncom...A to je tá skvelá vec na tom hrať so Steveom - dáva mi toľko slobody, aby som sa vedel plnohodnotne vyjadriť. Nie vždy mávajú muzikanti toľko voľného priestoru.
Publikum si tieto pasáže evidentne užívalo. Cítili ste tieto reakcie publika na pódiu?
Steve: Samozrejme, cítili sme to. Keď hudobníci majú toľko slobody, nastavujú si zrkadlo, ktoré emócie publika vracia späť na pódium no a vtedy musíš hrať minimálne na 120 percent...a keď už naozaj nevládzem, poviem spoluhráčom, „okej, teraz ste na rade!“. (smiech)
Hráte veľa v Amerike, teraz ste prišli na turné do Strednej Európy. Je možné porovnať divákov u nás a tých amerických?
Steve: V Amerike je strašne veľa hudobníkov a kapiel, ktoré sa neustále derú dopredu, je tam veľká konkurencia a publikum si preto až natoľko necení hudobníkov, ktorí sú všade naokolo. Na čo keď príde niekto zahrať ku Vám, publikum si to očividne váži a vzrušene sa zaujíma o to, čo sa deje na pódiu. V Amerike je to bohužiaľ častokrát inak, najmä keď hráme v krčmách, kde ľudia veľmi nevnímajú koncert, jednoducho prišli, aby sa opili, zatancovali si alebo prišli len preto, aby trochu vypadli z domu. Dnes večer to bola ale party, na ktorej si každý vychutnával hudbu, toto je úplne odlišná odozva. V Amerike keď hrá kapela v koncertnej sále, tak diváci hudbu intenzívne vnímajú a oceňujú, no keď sa hrá v krčme, je to samé „Aaaaaaaah!“ (smiech), televízia, buchot biliardových palíc, sledovanie basketbalového zápasu,...takže je to pre nás veľmi vzrušujúce hrať tu u Vás. Ľudia si nás tu vážia...
Pat: ...a my si vážime ich.
Na Slovensku odohráte ešte dva koncerty - 7. mája v Banskej Štiavnici a o deň neskôr v Banskej Bystrici. Čo bude nasledovať potom?
Steve: Odohráme ešte ďalšie tri koncerty v Čechách a potom sa vraciame späť do reality...
To znamená?
Steve, Pat, Chris: Späť do Ameriky, späť do New Yorku. (povzdych, smiech)
Zvyknete hrávať aj na open-air festivaloch?
Steve: Nie až toľko, koľko by sme si sami želali. Bohužial organizátori festivalov väčšinou uprednostňujú veľké mená, hudobníkov, ktorí sú známi.
Steve Clarke Trio práve vydalo album, momentálne ste na stredoeurópskej šnúre. Plánujete aj naďalej ako trio pokračovať v nahrávaní a koncertovaní?
Steve: Určite áno, snažíme sa dať dokopy ďalšie skladby.
Zvyknete skladby skladať aj počas turné?
Steve: Pravdupovediac, väčšinu skladieb, čo som kedy zložil, som zložil práve na turné. To viete, ste na hotelovej izbe, žiadny telefón, žiaden televízia, takže neostáva nič iné len písať pesničky. (smiech)
Onedlho absolvujete na Slovensku ďalšie dva koncerty. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí váhajú a nie sú ešte rozhodnutí, čí ísť alebo nie?
Steve: Choďte!!! (smiech)
Chris: Pre tých čo váhajú, je tu Martin ( M.Bukový, klávesák Kubiz, prítomný pri rozhovore), ktorý si Vás večer pred koncertom osobne vyzdvihne! (smiech)
Pat: Budeme si veľmi vážiť každého, ktorý príde na náš koncert.
--
Autori a video: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Foto: Juraj Cagáň
